Usmial sa tým jeho šibalským pohľadom alebo len pokrútil hlavou ako to vždy robí?

To bolo prvé, čo ma napadlo, keď som začala cítiť. Cítiť vánok, mäkkosť perín alebo..

Sračkovitú bolesť hlavy.

,,Do posratej prsatici!" zvolala som a na to otvorila oči, lenže to svetlo ma ešte viac oslabilo a moja hlava zas padla do perín.

Ale vážne mäkkých. Vždy som ich mala také mäkké?

,,To vravíš o sebe?"

Pozrela som sa naňho, ako tam unavene sedí a až potom mi doplo, ako mi chýbal. No mne to dopínalo každý deň, len teraz mám pocit, že som sa znovuzrodila a preto si musím obnoviť informácie, ktoré som už dávno vedela.

,,Ja som v posratom Baileyho sídle? Čo sa stalo? Nie, ja viem, čo sa stalo, lebo jej prsia boli to posledné, čo som normálne videla. Oh, bála som sa, že už neuvidím nič iné." Vzdychla som a rovno zabudla, čo som sa aj chcela spýtať.

No nečudujte sa. Práve mi nejaká prsatica rozbila tanier o hlavu. Je zvláštne, že ešte žijem.

,,Radšej by si chcela vidieť môj zadok, že?" rýpal do mňa.

A to som len teraz vstala. Nemám ešte dobrú hlavu na to, aby som mu vracala tie jeho rýpy.

Prosím, povedz, že existuje také slovo.

,,Každý by chcel vidieť Joshuov zadok pred smrťou." zvolala som, na čo som sa plesla po čele, lebo som nechcela, aby mal ešte vyššie ego.

A k tomu práveže stále dopomáham.

,,Dobre vedieť. Teraz radšej nekecaj a povedz, ako sa cítiš. Nemôžeš byť v mojej posteli celý život."

,,Cítim sa, ako keď som sa prvýkrát trinásťročná opila a mama ma našla v potoku a vtedy ma celý deň bolela hlava." povedala som a ďakovala všetkým bohom, že si pamätám, lebo po tomto by som sa nečudovala, keby som zabudla i na to, ako sa volám.

A potom by som sa volala farmárka.

,,A v tvojej posteli by som bola celý život. A zabijem všetky štetky, ktoré tu spali."

Pokrútil hlavou a mne sa hneď vybavili moje myšlienky na začiatku. Počkaj, ale aké to vlastne boli?

,,Vlastne tu ešte žiadna nebola. Si prvá, farmárka." Uchechtol sa.

,,Som iná?" ironizovala som naďalej.

Nie, nikdy neprestanem.

,,No ty si určite iná. Ale nie tým dobrým spôsobom."

Odfrkla som si a začala sa zdvíhať z postele, no vážne som nemohla. Zase som vzdychla ako keby som nič iné nemala robote - vlastne nemám - a pozrela sa naňho, ako mi podáva pohár s vodou a tabletkami.

,,Tu máš nejaké tabletky. Neviem, či ti to pomôže k tomu, aby si bola normálna, ale aspoň ťa nebude bolieť hlava, keď ťa budem preťahovať."

A hneď som aj vypľula tú vodu, čo som mala v ústach priamo naňho.

,,Už zase? Tentoraz s vodou?" opýtal sa zúfalo, kým si utieral tvár do trička.

No ja sa mu nečudujem. Všetci sú pri mne zúfalí a on ešte viac, keďže.. Neviem.

,,Nemáš kecať sračky."

,,Alebo si si to predstavila a páčilo sa ti to. A práve to ťa vystrašilo." pošepkal mi do ucha a mne hneď nabehli zimomriavky, lebo som si spomenula na ten večer v aute.

Rozrehotala som sa najviac ako som vedela, aby som skryla svoje rozhorčenie, a posúvala sa od neho ďalej, lebo jeho blízkosť a dych mi nerobili dobre.

,,Čo je, Joshua? Nie si v poslednej dobe nejaký rozrušený? Stále sa cítiš zraniteľný od toho incidentu v aute alebo ťa už odmietol niekto ďalší?" kecala som ďalej, ,,Nestarneš náhodou?"

,,Nezahováraj, farmárka. Viem, že to robíš vždy, keď si nervózna alebo v nedobrom rozpoložení." povedal.

Kedy ma takto prekukol? A prečo si vlastne vôbec všíma? Takýto chlapci si nevšímajú, nie?

,,Ja som teraz náhodou vo výbornom rozpoložení. Joshua Bailey nado mnou leží. Toto keď poviem ostatným.."

Zasmiala som sa a následne zadržala dych, keď sa jeho hlava priblížila bližšie ku môjmu krku.

Nie, nenaletíš mu. Takýchto chlapov máš pod palcom. Nebude tebou manipulovať chlap. Si silná, Seren. A on je len odpad.

Aj keď posrato sexy odpad.

,,Seren, môžem vyskúšať, aká si mokrá? A môžem ťa ešte raz ochutnať?" zase pošepkal.

Do chmár, prečo šepká? Ako dobre vie moje slabiny?

Pokrútila som hlavou, rázne zavrhla moje myšlienky a kopla ho do..

Nie, tentoraz to bolo brucho.

Lenže on ma držal a tým pádom nespadol len on, ale aj ja. A tak som skončila na zemi, ležiac na ňom. Joshua sa usmial a nosom prešiel ku môjmu uchu, no ja som bola nad ním, takže som mu chytila ruky a nedovolila mu nimi pohnúť.

A asi viete, ako to vyzeralo, keď zrazu niekto otvoril dvere.

A ešte čo?

Bol to jeho otec.