Keď som si myslela, že keď neuvidím Joshuu celý týždeň a budem nadšená z toho, že mi nemá kto robiť nervy a stále kecať do hlavy, mýlila som sa.

Kedy sa ja nemýlim?

Vlastne mi chýbal. Matka povedala, že niekam išiel kvôli práci, ale neviem, kvôli čomu presne.

Preto teraz sedím ako kopka sračiek pri potoku a dúfam, aj keď sa veľa ľudí bojí tu chodiť, lebo tu ževraj sú nejaké strašidlá.

Vlastne by som bola rada, keby vyšla. Aspoň by som sa mala s kým rozprávať.

Prečo vlastne nemám žiadnych kamarátov?

Je to kvôli tomu, že som divná alebo mám psychické problémy?

Najlepšie obidve.

,,Nebojíš sa, že ťa zožerú strašidlá?" ozval sa niekto za mnou a ja som ďakovala vzduchu, že tu toho človeka zavial, aby som vedela, že nie som mimo civilizácie.

Bolo by to vtipné.

Teraz nie je čas na tvoje sračkovské myslenie, Seren.

,,Strašidlá ma nezožerú. A možno, že by sme si aj sadli." povedala som a usmiala sa na dotyčného, ktorý sa tu neďaleko chystal bývať.

Nie je to strašidlo.

Skôr má blízko ku modelu.

Ja asi ku sračke.

,,Nevieš, čo urobia. Možno budete kamaráti a nakoniec ťa zožerú."

Preskočil plot, ktorý tu bol, a to len preto, aby sa ku mne pridal.

Ku klubu zúfalcov?

,,Tiež pravda." uznala som, ,,Ale mala by som aspoň kamarátov. A nezomrela by som osamelá."

Usmial sa a ja som sa zas chcela skočiť do vody a vytiahnuť odtiaľ poklad, ktorý by som mu dala výmenou zato, že so mnou ostane do konca môjho posratého života.

Čo by nebolo výhodné, lebo by ma potom zabil a odišiel ku nejakej inej, zatiaľ čo by som ho ja strašila.

,,Tak čo tu robí taká kráska sama? A prečo sa cíti osamelá, keď okolo nej pobehujú milióny duší?" zasrandoval a ja som vtedy od neho prvýkrát počula niečo, čo nedávalo zmysel.

Keby tak hovoril častejšie, rozumeli by sme si a možno by ani žiaden poklad nebol potrebný.

Počkaj, bolo až veľmi nápadné ísť ku potoku ku jeho domu, aby si ma všimol?

,,Keď človek nemá srdce, nemôže vidieť."

,,Ale no tak. Keby si nemala srdce, tak by si ma tu utopila."

Našpúlil pery a ja som si vtedy myslela, že budem najšťastnejšia na svete, ale nakoniec som zistila, že to urobil len tak.

Ani sám nevie, ako ma ničí.

A ešte keď je tak blízko.

,,Nie, neutopila. Znásilnila by som ťa, potom ťa uniesla a bola by som nasilu s tebou dokonca môjho života." opravila som ho a až potom som si uvedomila.

No veď moja huba nikdy neposlúcha.

Niežeby som mala doma nejaké huby. Raz mi kvôli nim museli vyplachovať žalúdok, kým som bola v lese, kde ma mohol zožrať medveď.

Prečo by žral mňa? To radšej bude držať nutričnú diétu.

,,Dobre vedieť. Aby som vedel, že si na teba nemám dávať pozor."

Počkaj, nemám??

,,Chceš ísť so mnou von?" opýtal sa a vyzeralo to, akoby to robil nárokom. Aby ma vyvádzal ešte viac z miery ako väčšinou som každý deň.

,,Každý deň." povedala som, kým som vstávala z miesta, z ktorého najprv vstal on.

,,Dobre, ja s tým nemám problém."

,,Celá dedina s tým problém má, tak neviem, čo s tebou je. Nemáš horúčku?" uisťovala som a preliezla plot  a dostala sa na druhú stranu, na ktorej ma čakal jeho krásny úsmev.

,,Mal by som horúčku, keby som s tebou išiel do auta?" Uchechtol sa.

Myslela som, že tým myslel to, že sa obáva toho, ako šoférujem, no až potom mi doplo, čoho bol v tých sračkách svedkom.

Rozehotala som sa na plné hrdlo a následne sa mi chcelo plakať, lebo som si spomenula na Joshuu a chcela som ho mať tu.

Veď tu máš sexy chlapa číslo..

Neviem, aké už.

,,Počkaj, kde to teraz ideme? Mám pocit, že ma ideš strčiť do jamy."

,,Ideme von, Seren. Prepáč, že nie som nejaká príšera, s ktorou by si sa rada porozprávala, ale môžem ti ju nahradiť. Aspoň na dnes."

A vtedy som presne vedela, že to nedopadne dobre.