,,Žer!" hovorila som psovi, ktorý sa na mňa len pozeral, ale vôbec sa nemal k tomu, aby začal jesť.

Ani sa mu vlastne nečudujem. Vyzeralo to ako kravské hovno zmiešané so slnečnicovými semiačkami.

,,Viem, že sa ti nechce, ale musíš sa zmieriť s tým, že nikdy nebudeš mať to, čo chceš. Pozri sa na mňa, dobre? Ani mne sa teraz nechce ťa tu kŕmiť. Do chmár, mne sa tu ani nechce žiť, no nevyberieme si, kde sa narodíš, ale môžeš si vybrať, aká sračka budeš!"

Nečudujem sa, že mi drbe, keď som dvadsaťštyri hodín denne so zvieratami. Nečudujem sa, že žeriem ako sviňa, keď som každý deň so sviňami.

A že mi drbe, keď sa nerozprávam s nikým iným, okrem ich.

,,Aké chvályhodné motivačné reči pre psa."

Skoro som zabudla, že tu je.

Každý deň.

Až som sa tešila na to, kedy odíde, lebo vážne som to nezvládala.

,,Človek by si pomyslel, že je dobré byť s nimi každý deň, ale nie, keď ti každý deň žerú ponožky! Áno, minule mi ju jedna krava zjedla a potom sa nemohla vysrať. Ale čia chyba to je?" vylievala som si nervy naďalej, na čo nado mnou krútil hlavo, no potom sa len usmiala, lebo pes začal jesť.

,,Vidíš? Vníma ma a vie, čo je pre ňu dobré."

To bolo mierené jemu - tomu, ktorý sa celý deň len na mňa pozerá a komentuje moje chyby.

A prsia.

,,Alebo je už unavený z tých tvojich rečí, ktorým ani nerozumie, tak radšej začala žrať." odvrkol mi a následne sa vybral preč.

,,Teraz mám zatiaľ dobrú príležitosť sa pozrieť na tvoj chvályhodný zadok!" zakričala som za ním a dúfala, že mu tak urobím ešte väčšie nervy.

Neviem, či sa to už dá. To vážne nie.

,,Takže farmárka si ma rada očumuje? A povedz.. Mám lepší zadok než Andy?"

Zamračila som sa naňho a potom išla ku nemu, aby som mu zas mohla kopnúť do gúľ.

Nie, s tým som už skončila.

Alebo nie..

,,Čo s ním máš?"

Uchechtla som sa nad tým, že som mala vlastne pravdu. Niečo mu závidí a teraz to vidno ešte zreteľnejšie. Alebo má len nervy, že je aj niekto iný pekný a nie len on.

Čo keď je gay a snaží sa to zakryť?

Tak to by bola polovica obyvateľstva sklamaná a tá druhá - chlapi - vlastne nadšená.

,,Čo s ním máš ty? Hrkútate spolu ako hrdličky." poznamenal s nadvihnutým obočím a ja som ho po chvíľke nadvihla tiež.

Žiarli?

,,Som len priateľská. Ty asi ten pojem nepoznáš, Joshua."

Oprel sa o stajnu a založil si ruky na hrudi. A stále s tým zamračeným výrazom.

Vážne. Čo sa deje?

,,Ty a priateľská? To len vtedy, keď ho chceš dostať do postele, čo? Si taká manipulatívna krava a chceš ho dostať do postele, farmárka?"

Pretočila som nad ním očami a skonštatovala sama sebe, že sa s ním vážne nedá rozprávať.

Ale už sa s ním rozprávať dlho nebudem, lebo práve zapadá slnko, takže budem mať od neho pokoj.

Teda až do rána.

Sklapni, ty by si od neho nechcela mať pokoj, ani keby ťa otravuje aj v tú chvíľu, keď si na záchode.

,,Neurážaj kravy. Sú to inteligentné zvieratá.. A nie, nie som ako ty, Joshua. Nepodporujem tvoje techniky a už nikoho nechcem dostať do postele.."

Potľapkala som ho po pleci a následne sa svojou hlavou priblížila k jeho uchu.

,,A myslím, že ty si ten, ktorý môže nosiť nálepku Majiteľ najluxusnejšieho zadku na svete. Ale tým som ti nechcela zvýšiť ego. Totiž, máš ho už dosť vysoké, že keby sa to meralo na teplomer, už je prasknutý." povedala som.

Jeho tvár sa nečakane - alebo čakane - zmenila na nepoznanie. Usmial sa tým svojím šibalským úsmevom, ktorým mi pripomína detsko.

A vôbec si teraz nechcem spomínať na toh chlapca, ktorého pichla včela do údu..

Do chmár.

,,A ty si tá najlepšia sračka v tomto meste, farmárka."

Žmurkla som naňho a obaja sme vedeli, čo to znamená.

Nie, žiaden sex.

Jednoduché ahoj, ktoré si nikdy nepovieme.