"12" nie sú tu žiadne sračky


Nie, nekonali sa žiadne orgazmy v aute, a ani v kríkoch, jasné?

Jednoducho sa ma spýtal, čo som si dala - aj keď som si vlastne nič nedala - a keď som len mykla plecami, uchechtol sa a pokrútil hlavou.

Mala by som už byť zvyknutá. Áno.

,,Prečo si nechala Joshuu len tak? Veľa dievčať by.." začal, no moj koketný jazýček ho v tom zastavil.

Nie, ani žiadne francuzáky sa nekonali.

,,A o tom je to, čo by urobilo veľa dievčať. Lenže ja nie som ako oni. A nejde ani o to.. Išlo len o to, že som sráč, a jednoducho som vycúvala. A doslova." uchechtla som sa a objala sa okolo ramien. Andy len prikývol. Veď čo iné by povedal?

,,Nie si sráč, Serne. Si vlastne prvá, kto hodil Joshuu do hovien, takže si určite nemyslím, že si sráč."

Obidvaja sme sa v tú istú chvíľu rozosmiali a zatiaľ čo jeho smiech bol taký nádherný a čistý, môj by sa mohol prirovnávať k zadnici.

Vtipná predstava smiacej sa zadnice.

Nie, nie je to vtipné, len ty si idiot a smeješ sa z každej sračky, čo tvoj nekamoš mozog - keď nejaký máš - povie.

A mozog nehovorí, takže..

,,Seren." opravila som ho.

,,Čo?"

,,Som Seren. Kamarátke sa len preplietol jazyk ako aj nohy." ujasnila som mu to, aj keď ja som nemala čo ujasňovať, lebo ja som ten najneujasňovanejší človek na svete.

Vidno, že?

,,Aha.." Zasmial sa. ,,Prepáč. Máš zvláštne meno, ktoré som ešte nikdy nepočul."

,,Ja som toto už počula." povedala som a následne ostalo ticho.

To ticho, keď obidvaja dosmievate moment, a vlastne si už nemáte čo povedať.

No máte, ale väčšinou sú to nudné veci, takže som sa rozhodla to skončiť skôr, ako by k tomu došlo.

,,Keď je reč o tej kamarátke, idem ju pohľadať." zahlásila som a vybrala sa na odchod, ,,Ale keby si ešte niekedy chcel vidieť kopu sračiek ako ja, zavolaj na to číslo, ktoré máš vo vrecku, možno odpoviem. Čo trepem? Na sto percent odpoviem a len budem čakať cely deň pri telefóne.. A radšej sa nepýtaj, kedy som ho tam dala."

Keď som to dopovedala, okamžite si skontroloval vrecká, až kým nenašiel ten papierik, na ktorom naozaj bolo moje číslo.
Nie je to zvláštne, lebo také niečo robím stále, stále z neznámeho dôvodu.

Neznámeho? Nečakáš náhodou na svojho princa, kým ti zavolá?

Zúfalé?

,,Hneď zajtra čakaj celý deň, kým ti nezavolám, princezná." odpovedal s odzbrojujúcim úsmevom a potom si to odkráčal preč.

Prosím, túto prezývku nie. Tak ma volal Pete Richard, keď ma pozval na rande.

Zabudla som sa zmieniť o tom, že práve vtedy mal ovčie kiahne a ja som sa následne nakazila, čiže potom nás stále volali pán a pani Richardsovci?

No fuj.

No fuj by som naňho teraz nepovedala, lebo je momentálne model a myslím, že by si to so mnou teraz hocijaká žena vymenila.

Prečo všetci tak opekneli, len ja vyzerám stále ako zhnité hovno?

,,Pŕŕ." ozvalo sa za mojím chrbtom a nemohol to byť nikto iný než Joshuaa.

,,Nie sú tu žiadne sračky, do ktorých by som tentoraz spadla." ozvala som sa, ani sa neotočila.

Radšej som to neriskovala, lebo minule to nedopadlo dobre. Teda.. Skončila som v tých sračkách, takže určite to nedopadlo dobre.

,,Pokoj, farmárka." začal so stále viac a viac silnejúcim hlasom, ,,Prepáč, teda Seren. Tentoraz tu nie som na to, aby som ti spôsobil zástavu srdca. Aj keď pri mne asi ťažko, čo?"

Pokrútila som hlavou a tentoraz naňho pozrela. Nestihla som si ani všimnúť, ako mu to dneska pristalo.

Áno, viem, že to sa hovorí na dievčatá, ale aj tak.

Vyzeral ako..

Neviem už. Všetky cool slová som už minula.

,,V tom s tebou budem súhlasiť. Myslela som si, že ma ideš zabiť, keď si vtedy len tak ku nám prišiel a začal to pŕŕ. Vraví sa, že chlapci, ktorí majú vysoké ego, ťažšie znášajú porážku."

Usmiala som sa naňho, na čo mi ten úsmev opätoval. A vyzeral tak presvedčivo, že by som odpadla, keby som nevedela, že je len hraný.

,,Teraz máš vysoké ego ty, no uvidíme, ako budeš znášať "porážku" ty, zlatko." ironicky povedal a priblížil sa ku mne tak blízko, ako keby ma išiel pobozkať.

Nie, lebo to by som ho odstrkla.

Čo si tu nahováraš? Určite by si ho neodstrkla a rovno ho volala ku tebe do domu.

,,Takže sa mám báť? Čo urobíš? Podpáliš mi kurín?"

Uchechtol sa a následne jeho ruka poputovala k mojemu..

Lícu, jasné?

Odhrnul mi vlasy z tváre a pritom sa na mňa pozeral tak, že keby ste nás teraz videli, pomysleli by ste si, že sme zamilovaní párik a nie ľudia, ktorí práve teraz vyhlásili vojnu.

,,Taký amatér ako ty nie som. Ja vymyslím niečo lepšie, čo aj tebe dá tie pekné ústočka dole." povedal, a keď si uvedomil, že sa ma dotýka, okamžite sa odtiahol, ako keby si uvedomil, že ja som mačka a on žena, ktorá nechce byť neplodná.

,,Budem sa tešiť. Pre nič iné ani nežijem!" zvolala som zvesela, žmurkla naňho, na čo mi odozvou bolo jeho ďalšie uchechtnutie, a následne sa vybrala dnu.

Tak takto, milý Joshua.

Ja som ešte ani nezačala a ty budeš ľutovať, že si mi niekedy povedal farmárka.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top