,,Ty mi robíš zo života peklo, dievča!" zakričal Joshua, no a ja som sa nemohla udržať. Začala som sa smiať a hneď na to som zaregistrovala, že nie som jediná, kto sa smeje.

Smial sa aj Andy.

No sakramentsky vážne.

,,Aspoň budeš pripravený na to ozajstné." povedala som a odkašľala si, lebo ten smrad sa vážne nedal vydržať. Ale aspoň som nebola jediná, kto bol od hovien.

Keby ho teraz videli.

,,Nemal som tu vôbec chodiť." zahundral a chcel preliezť plot, no pošmykol sa na šmykľavom hovne a zase spadol na zem.

,,Konečne si tam, kde patríš, Joshua." povedal Andy a zadíval sa naňho zhora, zatiaľ čo Joshua ležal na zemi s podopretými rukami a zúfalým pohľadom.

,,Ona tu patrí, nie ja. Len neviem prečo musela do toho namočiť aj mňa. Hlúpa farmárka."

Takže on neprestane.

,,Len nedokážeš zniesť, že od teba niekto utiekol po tom, čo si mi to urobil ústami." zahlásila som, úplne bez problémov. A práve preto mi uštedril jeho prekvapený výraz.

A vedela som, že som mu to vážne natrela.

,,To vážne? Joshuu neurobilo dievča? A kedy sa to stalo? A kde?" zasmial sa Andy, na čo ho buchol do ramena. A keďže mal ruky od hovien, rýchlo sa pohol a prestal sa smiať.

,,Minule. V aute."

,,To vážne?"

Pozerali sme sa s Joshuom na seba - no, podľa možností - a vyzeralo to tak, že sa o chvíľu pobijeme. Prišiel o svoju frajerskú hrdosť.

,,Ale, Seren.. Priznaj sa, že sa ti to páčilo. Podľa toho, ako si vzdychala a stále vravela : ,,Oh, Joshua.. Ešte. Bože!" viem, že sa ti to páčilo až veľmi."

Priblížil sa ku mne dosť zlovestne, no asi si viete predstaviť ako to vyzeralo s tými hovnami.

,,Asi to bolo v tvojich snoch. Máš v tom pekný chaos, kámo."

,,Ale nemám."

Mávla som nad tým rukou a následne preliezla plot. Andy sa na mňa pozeral tým pohľadom, že by mi chcel pomôcť, ale nemohol.

No mohol.. Ale to by smrdel od hovien.

Usmiala som sa naňho - aj keď neviem, či to v tejto situácií bolo sexy -, a prešla okolo neho, aby som sa vydala ku potoku. Jedine tam som sa totiž mohla umyť.

Joshua za mnou nešiel, takže som si vydýchla, že nebudem musieť byť v jeho blízkosti. Keď som dorazila ku potoku, na nič som nečakala a rovno si celá ľahla do vody.

Nebola hlboká, čiže obávať sa, že sa náhodou utopím, nebola nutná.
Rýchlo som si vyzliekla veci a všetko poriadne umyla.

Ale až potom mi doplo, že som si nezobrala žiadne veci.

Do chmár, prečo nemôžem na všetko myslieť ako moja matka?

Tak hádam, že ma nikto neuvidí. Iba oni dvaja. No možno už išli dnu.

,,Nasrať." povedala som a rozbehla sa hore kopcom do môjho "domu".

Ale viete asi ako to býva s mojím šťastím, že? Áno, jasné, že tam boli. Obidvaja. A Joshua už nebol špinavý, len mokrý. Ale mal na sebe to isté oblečenie.

Kde sa bol umyť?

,,Teplá voda?" zakričal za mnou Andy a zase sa žiarivo usmial. Asi som sa zamilovala do jeho sakramentského úsmevu.

Joshuov ksicht by som si chcela vyfotiť. Asi žiarlil na Andyho, lebo som nemala pocit, že ho má nejak rád. Ale čo by mu závidel, keď obivaja vyzerajú ako bohovia z časopisu?

,,Som zvyknutá." odpovedala som a snažila sa normálne dýchať.

Prečo?

Lebo obidvaja sa na mňa pozerali. Totálne bez hanby. Andy sa usmieval a prikývol na moju odpoveď. Zato Joshua mal veľmi zaujatý pohľad, pri ktorom určite, ale určite, myslel na "ten" večer.

Áno, mám na mysli ten, pri ktorom som ako najväčší boss - alebo trapka - utiekla po tom, čo mi to urobil.

Tak nech sa pozerajú.

Povedala som si a odhodila veci, ktorými som sa tak trochu zakrývala, aby ma nebolo vidno.

Ale prečo?

Nech sa pozerajú.

A nato som zaujala chôdzu, akou chodia modelky a nezabúdala pri tom hýbať bokmi najviac ako viem.

Vedela som, že sa obidvaja pozerajú. Nielen, že som to cítila - a keďže sa vraví, že keď cítiš, že sa na teba niekto pozerá, je to pravda -, ale sa aj prestali rozprávať.

A nemôžem povedať, že som si to nevychutnávala.