Veľký prievan otvoril okno v mojej izbe a presne to ma prebudilo z krásneho sna. No možno pre niekoho by to nebol krásny sen, ale pre mňa určite áno.

Nebudem vám teraz vysvetľovať,  o aký sen sa jednal a čo sa v ňom udialo, lebo viem, že vás to nezaujíma. A keď áno, tak to mi je už jedno.

Podstatné bolo teraz prežiť.

Nie, nepadajú žiadne meteority, ani našu planétu neobývajú šialené opice jazdiace na koňoch.

No, ako sa to zoberie..

Je to ďalší normálny deň na farme.

Áno, na farme.

Kde je kopa hnoja, blata a sena.
Kde by ste stávali skoro ráno a išli spať dosť neskoro, lebo by ste smrdeli ako to hovno, ktoré ste pred chvíľou odpratali.

Ale nie je tu až tak zle.

Sú aj dôvody, prečo na farme je dobre.

Keď máte radi zvieratá, viete, kde máte ísť.

Ale keď sa tu narodíte, máte smolu.

Nebudem tu teraz kecať o mojej smole, keď sa tá smola ešte ani nerozbehla.

Áno, je v tom chlap..

A presne o ňom chcem, a aj keď sa vám to nepáči, budem kecať.

A ten chlap sa presnejšie volá Joshua.

Snobské meno? Viem.

Ale o ňom sa povedať nedá, že je snob.

On je..... celé moje vysnené nebo.

On je boh.

Boh bohatých debilkov, čo ku nám chodia len po prachy.

Prečo?

No to je predsa jasné.

Platíme nájom.

Prečo?

Prečo vôbec tak posrato blbú otázku?

Veď aj Mária musela platiť dane.

A komu?

Cisárovi.

Ale nie. My tu žiadneho posratého cisára nemáme.

Len Joshuovho otca, ktorý vlastní skoro všetky posraté pozemky v našej posratej dedine.

A to aj našu farmu.

Ale čo? Budeme tu kecať o mojich tajných snoch?

Prečo nezačať dňom, keď som sa strápnila asi najviac na svete a, pozor, ešte pred samotným Joshuom?

Tak poďme na to.