Tresnutá do hlavy, zmámená
jej božskou peknotou i slovami.
Viac než svet, viac než čokoľvek...
takú má hodnotu, i viac pre mňa znamená.
Dokonca aj viac.
Je úžasná, tienistá, ani keby nebola človek.
Ona, ona, hlavu mi omámi.
Trávim hodiny, momenty, chvíľe na ňu civiac.

Pozrite sa, čo som za troska
hlas v hlave mi vrieska
moja myseľ ani po víne
opilá láskou ku Nine.

Len ona a ja.
Zahodila som všetky masky
myseľ v hmle sa zvíja.
Očarená dychom jednej krásky.

Dala mi všetko, no žiadala i daň
hlava mizne v záveji, no zcitlivela dlaň.
Moje srdce, moje city, plaché ani laň
tu ich máš, vezmi si ich, všetko.
I kvitne, tu, tam, malé, nežné kvietko.

Prázdnotou lietaš ani lúč, jemný, pôvabný
naplnila cit,každý nerv, no hlavy podriadila zmätkom.
Odovzdám ti všetko, môj anjel záhadný
nech verše sú ti svedkom!

I dal mi facku, dve, tri, mnoho
ale ty dvíhaš zo zeme, chlácholíš v náručí
keď sme my, nechceme nikoho.
Tvoja blízkosť mi zaručí
pocit, aspoň ten, že som v bezpečí.
Možno v smrteľnom područí
dáva mi život, tak nech osud neruší.

Možno zrak sa mi zhmlil
myseľ vybledlá, v tme zúfalstva tápe
aspoň kúsok tej špiny zo srdca zmyl
ten cit, po ktorom rozum, všetičko zdá sa mi hlúpe.

Osloboditeľka, dali mi na ruky, zápästia pásky
a dostala, uletela so mnou preč.
otupela som a stratila reč.
Áno, som hlúpa, sprostá
sprostá od lásky.

6.11.2019