Oblejte ma, kvapky, všade, dozaista
Nech som nová. Nech som čistá.
Ostala som medzi vami zavretá
Nech sa moja myseľ vyvetrá.
Sama, medzi vami.

Horíte mi na pokožke, na odratej koži
Zotierate jemné, nové vrásky
Umývate staré jazvy po ostrom noži
Vlasy, ktoré už nie sú vlásky.

Ale zvnútra rastú ľalie.
Biele, šedé a osamelé.
Medzi štyrmi prázdnymi stenami
Som sama, s ľaliami, medzi vami.

Steny, čo spod nosa kradnú dych
Zúfalých pľúc. Žiadostivých.
Tie ľalie... bielé, šedé, osamelé
Praskajú v šarlátovom tanci.

Kvapky, sama, medzi vami
Medzi bielymi, úzkymi stenami
Moja osamelá alej horí.
Moje ľalie. Moje nočné mory.
Výčitka s výčitkou, čo myseľ morí.

Kvapky, sama, medzi vami
Bez stien či bez ľalií. Dutá.
Skončí sa to objatiami?
Budem navždy sama vznútra?
Sama, medzi vami
Medzi snami - ľaliami...

Kvapky, sama, medzi vami
vaše objatia, čo dávajú mi?
Istú, vrúcnu lásku matky
Či pozvanie od milenky?
Zaplnia ma oboje?
Keď sa vo mne všetko rozleje?

Akoby ste mi posielali vzdušný bozk
Koža, zranená a dutá rozlieva sa vo vosk
Ladný praskot šarlátových kvetov
V mäkkom teple sviečok večerov
A v ľútosti chladných rán...

Oblejte ma. Vráťte ku čistote pred tými
Stratenými prvými razmi
Ktoré už budú len môj druhý krát.
Odbremeňte ma od týchto strát...
Keď som sama. Medzi vami.

Sama, medzi vami
Medzi bielymi stenami
Pojedajúce čas strašný, krutý.
Mesiac, slnko. Odbočky, zákruty.
V horkej vášni osamelých nocí
A chladnej ľútosti osamelých rán.

Kvapky, šarlátové tance, voskové telá...
Všetko toto, kým ma bolesť mlela.
Bolesť smelá, suchá, osamelá.
Vlasy , ktoré boli vlásky a jazvy,
ktoré hladí dážď starostlivý.

Oblejte ma, kvapky, všade, dozaista
Nech som plná. Nech som čistá.
Zhasnite teplo sviečok večerov
A ľútosť chladných rán.
Chladných rán, ktoré trávim medzi vami.
Sama. S osamelými očistami.

Sama, medzi vami.
Horké večery, ľútosť chladných rán
Medzi bielymi stenami.
Samotou a starých jaziev, nových rán.
Vlasmi, čo nikdy vláskami nebudú.
Ľalie, čo mi v tanci explodujú.

Prvé razy, ktoré už budú len druhé...
Vášeň večera, ľútosť chladného rána
Mäkký, horký mesiac, slnce tuhé...
Stále som sama, medzi vami.
Kvapkami a prázdnymi stenami.

13.9.2020

Dúfam, že to dáva zmysel >:)