(Túto časť venujem čitateľke officialbby_)

POHĽAD SÁRY
Zobudila som sa v bielej miestnosti na čudnej posteli a v ruke som mala výživu a nejakú ihlu ktorá bola napojená na akýsi stroj. Jasné som v nemocnici. Pokúšala som si sadnúť ale zacítila som ostrú bolesť v boku. Odkryla som perinu a uvidela zašitú ranu. Ach nie znova. Pomyslela som si. Na hlave som mala tiež nejakú ranu a na tele som si našla pár modrín. Po pár minútach ma objavila sestrička a zavolala ku mne lekára. "Ahoj Sára ako ti je?" Usmial sa a sadol si na stoličku neďaleko postele a niečo si zapisoval. "Bolí to." Odpovedala som mu jednoslovne. Nemám veľmi náladu sa v takomto stave s niekým rozprávať. "A kde presne? Alebo ktoré miesto najviac?" "V boku a boli ma hlava." Pretrela som oči aby som si overila že nesnívam. "Na boku máš 5 stehov a na hlave 3. Keby ťa bolela viac hlava a bolo ti na zvracanie tak sa ozvi dobré? Môžeš mať otras mozgu." Podišiel ku mne a prezeral si ma. "Prajem skoré uzdravenie." S jemným úsmevom na perách odišiel. Ako sa to stalo že som tu? Viem narazilo do mňa auto ale viac si nepamätám. Vie o tom mama? A čo Adam? Bála som sa, neviem za ako dlho ma odtiaľ pustia a ani ako na tom som. Ale jednu vec určite viem, som na izbe sama a príšerne sa tu nudím. Myslím že budem počítať ovečky kým znova nezaspím. Aspoň vtedy nemám pojem o čase a neboli to tak. Ľahla som si opatrne a sledovala ako mi odkvapkáva infúzia. Som zrejme veľmi slabá a tak mi to netrvalo dlho aby som sa ponorila do spánku.
POHĽAD ADAMA
Daniel sa mi ozval že príde už dnes. On zoženie letenky hádam aj na druhú stranu zeme na poslednú chvíľu. Je pol 2 zbehnem pozrieť Sáru a potom pôjdem poň na letisko. Má prísť okolo 3. Myslím že taká pol hodinka pri Sáre mi bude stačiť, teda ak stále spí. Ničilo má ju vidieť v takomto stave. Na nič som nečakal a zobral som auto, zastavil som sa v kvetinárstve a kúpil jej kyticu ruží. Zastál som pred nemocnicou. Skôr ako som tam vošiel som sa zhlboka nadýchol, vôňu dezinfekcie totiž moc nemusím. Zaklopal som na jej dvere a vošiel. Ležala na posteli a nehýbala sa. Myslím že jej stále účinkujú tie látky ktoré jej pridali do infúzie. Na chodbe som si počkal sestričku. "Dobrý deň, prosím vás môžem sa vás opýtať v akom stave je táto slečna na izbe?" Zdvorilo zastala a prečítala si meno na ceduľke na dverách. "Dnes sa prebudila, bolesť znáša ťažko tak sme jej pridali trochu morfia. Bude v poriadku len musí oddychovať." "Ďakujem." Vošiel som späť do izby a sadol si na stoličku. Chytil som ju za ruku ktorá jej trčala z postele a vypadla mi slza. "Sára neboj to bude dobré, ver mi. Som tu s tebou." Jej malá ruka sa v mojej strácala. Pozrel som si na hodinky a bolo za 15 pol 3. Vstal som zo stoličky odhurnul jej vlasy z čela a jemne ju pobozkal. "Drž sa ty moja bojovníčka." Vo dverách som sa za ňou posledný krát otočil a šiel som po Daniela.
POHĽAD DANIELA

Vyšiel som pred budovu letiska a zazrel som Adama. Potiahol som batožinu za ním a zvítali sme sa. "Ahoj! Tak čo ako?" "Ani neviem... Spí, nehovoril som s ňou." Hodil na mňa smutné očko a batožinu mi hodil do kufra. Počas cesty sme preberali detaily nehody. Nebol to moc príjemný rozhovor ale obaja sme ho potrebovali. Potrebovali sme si povedať že na tom Sára nieje až tak zle aby sme sa obaja upokojili. Prišli sme k domu. Vybral som si veci z auta a hodil ich k sebe do izby. Zobral som si na seba šedú mikinu a čierne nohavice. Dole som zhrabol moje červené topánky a šiel som predom ešte k Bajátovi. Rozmýšľal som že ho zoberiem k Sáre, bola by určite rada. Ale jednak do nemocnice zvieratá nesmú a po druhé Sára nemusí byť hore. Chcem sa len uistiť že vážne jej nič vážne nieje. Trochu som sa s ním ponaťahoval s kúskom lana aby som v sebe uvoľnil negatívnu energiu a šiel som späť do domu. "Adam? Adaaam!" "Noo?" Ozval sa otrávený hlas z obývačky. "Môžem si požičiat auto?" Prišiel som za ním a pozeral som ako zaháňa náladu nejakým Tv programom. "Keď inak nedáš." Z vrecka vybral kľúče od Lamborghini a nastavil mi ich pod nos. Keď som ich šiel zobrať nezabudol dodať: "Nepoškriabať." "Bože neboj poznáš ma. A díky." Schmatol som ich a bežal som za Sárou. Prišiel som do nemocnice. Do konca návštevních hodín bolo iba 45 minút. Zašiel som na oddelenie kde sa nachádzala a prechádzal som si mená pri izbách. Ležala na izbe číslo 13. Moje obľúbené číslo. Trošku som sa zamračil a vošiel dnu. Ležala tam napojená na prístroje a spala. Musí byť poriadne vyčerpaná a tak tiež sedatívam sa nedá brániť. Sadol som si na stoličku a obzeral som si jej ranu na hlave. Musí ju to bolieť chúďatko. Sklopil som hlavu a pozeral do zeme. Po 10 minútach som počul tenký šeptajúci hlások. "Daniel?" Zdvihol som hlavu a videl som Sáru, pozerala na mňa a snažila si udržať úsmev na perách. "Ahoj Sára! Ako ti je?" Rozprával som pomaly, zrejme keby som sa ponáhľal tak ako to vnútri cítim nestihla by ani reagovať. "Bolí ma hlava a pár miest na tele tiež. Ale lekár mi povedal že sa z toho dostanem. Mám len pár pomliaždenín a zašité rany na hlave a na páse." Pokúšala sa sadnúť. "Neboj dostaneš sa z toho ja ti verím. Chceš pomôcť?" Prikývla. Šiel som k nej a pomaly som ju pozdvihol a za chrbát som jej dal vankúš aby sa jej dobre opieralo. "Ako to že si tu, pri mne? Nemal si byt v Taliansku?" "Mal. Adam mi zavolal a povedal mi že si v nemocnici. Nemohol by som kľudne spávať keby som ťa nevidel. Vieš ako som sa o teba bál?" Pohladkal som ju po tvári a odhrnul som jej vlasy. "Nepreháňaj." Uškrnula sa. Aspoň je vidieť že jej nieje až tak zle. "Tieto sú od teba?" Ukázala na kyticu kvetov vo váze na nočnom stolíku. "Nie, zrejme ich doniesol Adam. Bol pri tebe vravel mi že si sa ešte neprebudila." "Ak príde zajtra tak mu povedz nech ma zobudí. A Daniel...?" Hodila na mňa prosební výraz. "Áno Sárka?" "Nalial by si mi vodu do toho pohára? Je v skrinke bola pri mne mama tak mi doniesla." Vstal som a otvoril som skrinku. "Akú chceš? Baldovská, Rajec, Budiš...?" "Daj mi Budiš." Zobral som a nalial som jej. "Ďakujem." Napila sa a položila pohár späť na stolík.  "Ďakujem že si za mnou prišiel. Nemusel si si robiť starosť." "Ale musel." Usmial som sa a ruku som položil na bielu nemocničnú deku ktorou bola prikritá. "Návštevné hodiny končia o 10 minút. Prosím rozlúčte sa so známymi a opustite priestory nemocnice. Ďakujem." Ozvalo sa z chodby. Pozrel som na Sáru a videl som ako sa jej úsmev premenil na zamračenie. "Vyzerá to tak že už budem musieť ísť." Vstal som zo stoličky a popratal som jej pár veci čo mala okolo seba. "Zajtra prídeš však?" "Neboj prídem aj s Adamom. Čo ten smutný výraz?" Sadol som si k nej na kraj postele. "Nudim sa tu, dá sa tu len spať a nič iné." Pokrčila plecami. "Tak zajtra ti donesiem nejaké krížovky platí?" "Platí." Usmiala sa. "Uvidíme sa zajtra drž sa." "Ahoj." Zatvoril som za sebou dvere a šiel k autu. Otvoril som dvere a šiel hore. Tam som si vybavil veci a spravil som si tu zas útulno. Plánujem tu ostať minimálne týždeň. "Dano?? Už si doma?" Ozval sa Adamov hlas z dola. "Áno som hore." Zakričal som za ním. O minútu bol hore pri mne. "Ako je Sáre? Už je hore?" "Áno rozprával som sa z ňou boli ju hlava, inak nič strašné zajtra si s ňou pokecáš." Akosi ma prešla nálada na brata. Neviem... Možno som sa zaľúbil do Sári a nechcem tým dvom ničiť vzťah, alebo mám len prvú babskú kamarátku. Som z toho vedľa. Každopádne kým to nerozoznám budem sa musieť minimálne od Adama držať ďalej. "Nič viac nevravela?" "Nudí sa tam, mohli by sme jej tam doniesť nejaké krížovky." "Dobré o to sa postarám. Inak ak teraz si u mňa vieš čo ťa čaká. Dnes varím ja zajtra ty." Ach jaj, uznávam obaja varíme dosť dobre ale mňa to akosi nebaví. Adam varí rád ale núti ma variť z princípu. "Dobre, dobre už choď." Nemám rád keď ma môj mladší brat diriguje. Je to proste, zlý pocit. Zvyšok dňa som trávil pri notebooku a pri Bajátovi. Vždy som si chcel zaobstarať psa, ale myslím si že cestovanie lietadlom pre psa nieje to pravé orechové.  Zaspal som pri notebooku pri akom si filme.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 34. ČASTI!
Ahojte. Mám pocit že to moje písanie nieje to čo bývalo. Alebo je? Napíšte mi do komentárov. Nechcem byť zlá lebo fanúšikov si vážim ale... Napíšte mi niekto seriózne kritiku. Nie hate ale kritiku. Podľa toho budem vedieť čo mám zmeniť čo sa vám bude lepšie páčiť, či je nezaujímaví dej alebo forma písania. Ďakujem. Prajem vám príjemné čítanie!
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤