(Túto časť venujem čitateľke megica143)

POHĽAD SÁRY
Ráno som vstala s bolesťami, trošku mato medzi nohami bolelo. Ale dalo sa to úplne v poriadku vydržať. Do školy som si obliekla radšej šedé tepláky s unicornom a na vrch mikinu. Bolo mi jedno že sa v tom uvarím, len už som nechcela aby sa na mňa každý díval iba ako na kus mäsa. Chcela som všetkým takýmto situáciám predísť. V autobuse som si sadla vedľa Juliani tá mlčala, tiež zrejme nebola vo svojej koži, a dúfam že o tom incidente včera nevedela. Síce som ju chcela vidieť ako prvú, ale neviem či by nežiarliala preto lebo mi pomohol Alex. Bolo by to od nej hlúpe, ale aj tak som to radšej neriskovala. V škole som si sadla za lavicu a pozorovala Tomáša. Uhýnal mi pohľadom ale díval sa na mňa. Neviem, buď je to vážne beczitný hajzel alebo len nechce byť za debila tak sa mi ospravedlní po škole. Aspoň v to dúfam. Pár hodín prešlo a na 6. Hodine sa stalo to čo sa nemalo stať. Zazvonilo na prestávku Tomáš si šiel vybrať knihy z tašky a na nich mal moje nohavičky, zrejme mi ich chcel vrátiť. Ako vytiahol knihu tak mu tie nohavičky spadli na podlahu a okamžite ich schytil spolužiak ktorý sedel oproti nemu v uličke. "O-ho-hó! Pane bože to sú nohavičky... Tomáš ktorá ti dala tentoraz?" Začal sa smiať z plných úst a točiť ich na palci. Zahryzla som do pery a mĺčky sledovala čo sa bude diať. "Daj ich sem!" Zakričal a zahnal sa po nich a vytrhol mu ich z rúk. Tomáš si ich strčil do vrecka na nohaviciach. "Počkať." Ozval sa spolužiak ktorý sedel za mnou. Zadržala som dych a čakala čo povie. "Tie sú Sárine." Povedal udivene. Celá trieda sa zrazu na mňa otočila a zízali len na mňa. "Ona je najslušnejšia z triedy a vôbec z celej školy tak nevymýšľajte kraviny." Ozvala sa Juliana. "Niesom slepý, včera mala sukňu a áno mala ich na sebe." Prikývol druhý chalan. Super a je to v háji! "S ňou by som rozhodne nič nemal." Ohradil sa Tomáš. "Len si serieš do huby, mne vytrubuješ cez každú jednu prestávku ako ju pretiahneš a zrazu by si s ňou nič nemal?!" Ozval sa Tomášov najlepší kamarát. V triede zavládlo ticho. Po chvíli to Tomáš nezvládol a prišiel k mojej lavici. "Prepáč." Pošeptal mi. Z nohavíc vytiahol moje nohavičky a dal mi ich na lavicu. "Áno sú jej." Povedal a šiel naspäť k lavici. Celá trieda a dokonca po obede aj škola o tom tárala že aká som blbá a naviac k*rva. Tomáša to vôbec netrápilo, smial sa mi do tváre. Ja ho tak nenávidím!
POHĽAD ADAMA
"Daniel vstávaj! Potrebujem niečo zistiť." Budil som o 9 ráno z postele. "No? Čo je?" Otočil sa na mňa s unaveným výrazom. "Vieš tí vyhadzovači dvaja, ktorých sme ako malý mali pamätáš?" "Noo? Načo ich potrebuješ?" Sadol si na posteľ a pretrel oči. "Chcem aby zmlátili jedného týpka." "Ty od kedy dávaš mlátiť ľudí? A koho vlastne?" Pozrel sa na mňa a pretrel si oči znova ako keby si myslel že sa mu len snívam. "Ešte neviem o koho ide, ale do 2 dní to budem vedieť určite. A ľudí dávam mlátiť od kedy ublížia Sáre." Otočil som sa a šiel som za Bajátom. Po pár minútach ku mne došiel Daniel, ako keby sa ešte len teraz prebudil. "A čo spravili Sáre?" Spýtal sa keď hladkal Bajáta. "Takmer ju znásilnil." Povedal som zo zaťatými zubami. Daniel na mňa vážne pozrel. "Počkaj ty si zo mňa robíš snáď srandu nie?" "Nie a už sa nevypytuj nerobí mi to dobre." Zaťal som päsť a po chvíli znova povolil, ukľudňovalo ma to. "A prečo toho chalana nezbiješ sám? Ja by som to tak spravil." "Pretože keby sa mi dostal do rúk, tak mu tie prsty odpílim s flexou, a to by som bol ešte milý keby som mu neodpílil celú ruku až po rameno." Znova som zaťal päsť a snažil sa ukľudniť, bol som veľmi nervózny. Hrozne ma dokáže nasrať keď niekto ubližuje babe. A ešte takýmto spôsobom... A k tomu mojej babe! Odišiel som zo záhrady a šiel k lekárke, nejako som sa necítil dobre.
POHĽAD ALEXA
Vyšiel som zo školy a tam vidím skupinu chalanov ako sa strašne haluzia že niekto niekoho pretiahol, tieto reči vždy šli mimo mňa. Som ten ktorý sa každému zdá byť zlý reže sa fajčí, pije... Pretože som bol na dne ale Juliana mi nahrnula svetlo do života. Ale ak človek šuká s 10 a ešte sa s tým chváli je frajer. Akože fakt hrozné. Zrazu som zbadal Sáru ako vyšla zo školy a rýchlom krokom sa snažila obíjsť skupinku chalanov, ale jeden si ju všimol. "Héj kurvička nedáš si dnes druhé číslo so mnou doma?" Volal za ňou jeden z chalanov. Hneď mi došlo o čo ide. Tá vec so Sárou praskla a ja teraz idem zistiť ktorý z tých parchantov to spravil. Podišiel som k nim, chvíľu som počúval a potom som sa ozval. "Kto koho oprcal?" Zasmial som sa aby mi uverili. "Tú paničku nedostupnú." Zasmial sa jeden z chalanov. "Sáru? Neverím. Kto?" Spýtal som sa opatrne. "Tu aha Tomáš! To je eso." Smiali sa všetci zborovo. Podišiel som bližšie k Tomášovi. "Nejaký problém kámo?" Pozrel sa na mňa pohŕdavo. "Nie." Otočil som sa a šiel za Sárou. Juliana stála pri nej. Veľmi som sa musel ovládať aby som Tomášovi niečo nespravil. Toto sa proste nerobí!
POHĽAD SÁRY
Alex bol pri Tomášovi... Už vedel že to bol on, a kto by to predsa nevedel? Každý o tom rozpráva! Vie to už aj Juliana ale zrejme je jej blbé pýtať sa jej čo sa mi stalo. Alex zamieril k nám. "Ahoj Sára, je ti už lepšie?" Opýtal sa ma a postavil sa medzi mňa a Julianu. "Horšie." Povzdychla som. Síce som nechodila naširoko ako kačka ale bolesť v malom mierítku som cítila. Prvý deň ako keby som nevnímala, alebo to strach potlačil. Neviem. "To bude dobré." Pozrel na mňa úprimne. Ako by to mohlo byť dobré? Chce tým povedať že to Adam nerieši? Všetko sa malo stať inak a mal to byť Adam, nie ten slizký Tomáš. "Nebude to dobré." Rýchlym krokom som sa vydala peši domov. Mala som to domov 4 kilometre. Bolo mi to jedno, len som nechcela byť s tými idiotami v autobuse.
POHĽAD ADAMA
"Adam, nemôžeš prísť?" Zavolal mi Alex keď som.vysiel akurát z lekárky. Chýbalo mi len pár vitamínov. "Nazdar prečo?" "Zistil som kto je ten chalan, a Sára nieje vo svojej koži. Naštvala sa na mňa zato že som jej povedal že bude všetko dobré, a šla peši domov." Ach jáj to sú problémy... Nastúpil som do auta a šiel som smerom k Alexovi. Po ceste som stretol Sáru. Šla ako poranený slimák. Zastavil som na krajnici tesne pri nej. "Nástup si." Povedal som, videl som že nejaké citové presviedčanie nepomôže. Nastúpila do zadu do auta a čakala. "Dajú sa ti sklopiť sedadlá?" Opýtala sa ma. "Jasné." Vstal som z predu a sklopil som jej ich. "Ďakujem." Ľahla si a z preklopeného kufru si zobrala deku. Došiel som k Alexovi, hneď ako zbadal moje auto rozlúčil sa s Julianou a keď som zastavil už nastupoval. "Tak hovor, meno, priezvisko, bydlisko, kde sa najčastejšie zdržiava a čo robí?" Vyvalil som naňho. Je to prekvapujúce, ale tak zničená nebola ani na tábore keď sa o to pokúsil Patrik. "Volá sa Tomáš Krachanovský býva na ulici tesne od mojej, dom ti ukážem." Obzrel sa dozadu a pozeral na Sáru či vníma, ale nevnímala. "A ďalej?" Naznačil som mu že Sára nevníma, zrejme sa utápa v smútku. "Je to najväčší sukničkár akého si kedy videl, ver mi ani tvoj brat taký není. A naviac on sa správa aspoň do istej miery slušne." Zasmial som sa. Síce to nebolo vhodné ale to o môjho brata bolo trefné. Mohol som čakať že to bude nejaký hajzel, neviem ako sa správal k ostatným babám s ktorými si takto užíval, ale zmocnila sa ma povinnosť vrátiť mu to za všetky baby.
Vstal som z auta a šiel k nemu domov. "Nechaj, odnesiem ju." Navrhol mi Alex. Triasli sa mi ruky nervozitou. "Nechaj ju sem, určite spí." Povedal som mu. S Alexom sme sa celý čas rozprávali o Tomášovi a čo sa chystáme spraviť, teda ja. Sáru som nakoniec odviezol domov. Chúďa bola unavená. Vyzliekol som ju a dal jej nočnú košeľu, spala tak tvrdo že nič si nevšimla. Vytratil som sa nenápadne z jej domu a šiel ku mne domov.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 24. ČASTI!
Ďakujem za každú jednu podporu!
  Prajem vám príjemné čítanie!
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤