(Túto časť venujem čitateľke si-mona)
POHĽAD SÁRY
n

o prebehlo mimoriadne obyčajne, na raňajky som zjedla cereálie a na desiatu som si zbalila toasty. Juliana sa celý čas bavila s Alexom a ja som sa tak trochu cítila odstrčená. Štvrtú hodinu sme mali matematiku. Písomky zo včera už mala opravené a ja som sa nemohla dočkať kedy zistím čo mám za známku. Učiteľke sa písomky rozdávať nechcelo, tak len prečítala známky. "Massalowá 1. Dobrá práca." Pochválila ma. Vážne mám 1? Sama tomu neverím. Neučila sa nejak extra na matiku, podľa mňa sa na matiku ani učiť nedá. Ostala som predsa prekvapená. Na prestávke som sa zahryzla do mojej desiaty, ale zrazu ma niekto vyrušil. Nemám rada keď ma niekto ruší pri jedle. "Ehm Sára?" Ozvalo sa mi za chrbtom. "Áno?" Hlas som spoznala, bol to môj spolužiak Tomáš. "Ty si dostala 1 z matiky že?" Prisadol si na miesto vedľa mňa. Super skazil mi chuť do jedla, nedojedení toast som naspäť odložila do desiatovníka. "Áno mám, prečo?" Tomáš bol čiernovlasý chalan so zelenými jedovými očami a zvodným výrazom. Mal veľmi príjemný hlas a vyšportovanú postavu, každá baba ho žrala. Bol dosť obľúbený tak ma to udivovalo že sa ozval k takej spodine ako som ja. "Nechcela by si mi to vysvetliť?" Prosebne na mňa pozrel. "Ach keď inak nedáš." Položila som na lavicu naspäť matematiku. "Ehm, nie teraz. Nemala by si čas ihneď po škole?" Prerušil ma. "Dobré, ostaneme tu v triede?" Znova som odložila matiku do tašky. "Nevadilo by ti ísť ku mne domov?" Vážne ma volá k sebe domov? Niežeby sa mi z neho podlamovali kolená alebo také niečo, len som tomu skratka nemohla uveriť. "Tak teda dobre." Prikývla som a akurát zazvonilo. "Ďakujem." Obzrel sa za mnou keď šiel naspäť k lavici.

POHĽAD ADAMA
Vstal som príjemne odpočinutý ešte hodinu pred tým ako mi mal zvoniť budík. Nemohol som už zaspať, tak som stal z postele a  šiel som z mojej dobrej vôle pripraviť Danielovi raňajky. Znova som si zobral moje čierne potrhané džíny a červeno-čiernu kockovanú košeľu. Hmm čo asi robí teraz Sára... Premýšľal som. Daniel ešte stále spal, tak som mu nechal raňajky na stole a zobral svoje Lamborghini do školy. Došiel som v čas. Hodiny šli ako po másle, len sem tam do mňa zabŕdol Rasťo. "Pán zaláskovaný?" Opýtal sa ma na veľkej prestávke. "Áno?" Otrávene som sa ho spýtal. "Zoznámil by si ma s tou tvojou Šarlotou?" Mrkol na mňa. Imbecil nevie ani ako sa volá. "Jej meno je Sára." Napomenul som ho s vážnosťou v hlase. "No bože som sa pomýlil... Noa čo?! Tak zoznámiš nás?" Trval na svojom. "Porozmýšľam." Presvedčivo som naň pozrel a dal sa do čítania poznámok pred hodinou. Jasné že som nehodlal Sáru s Rasťom zoznámiť, ešte by narobil problémy. Zazvonilo a ja som sa znovu nahrnul do učenia.
POHĽAD SÁRY
Posledná hodina skončila a ja som sa šla naobedovať spolu s Julianou. Rozprávali sme sa o Alexovi a Adamovi. Obaja mali niečo do seba. "A ty dnes čo robíš? Ak chceš mám hodinku-dve čas hneď po škole." Usmiala sa. "Vieš, ja mám dnes na pláne iné veci." Pokrčila som plecami. "Ideš von s Adamom?" "Nie." Pokrútila som hlavou. "Tak čo teda?" Vypytovala sa ma a stále sa šprtala v jedle, ale nič nezjedla. "Idem Tomáša doučiť matematiku." Povedala som po tichy. "To vážne?! Ach ty máš ale smolu! Si z Adamom a teraz ťa tento sexoš poprosí aby si hneď k nemu prišla domov? Wow." Nahlas hodnotila situáciu. "Bože Juliana, buď trochu tichšie, Tomáš chce len vysvetliť matiku dostal predsa z testu 3. A aj keby niečo chcel ja som veľmi spokojná s Adamom." Vstala som od stola a šla vyniesť zvyšky ktoré som nedojedla. V šatni som sa prezliekla a vyšla von, smer Tomášov dom. Po pár minútach som stála pred mohutným luxusným domom. Na dvore bola krásna Nemecká doga. Skúsila som otvoriť bránku ale bola zatvorená, miesto toho k nej pribehol ten pes a prestrčil hlavu cez škáru. Bol tak krásny a mne nedalo ho nepohladkať. Keď nás od dotyku delilo pár milimetrov Tomáš ho chytil za obojok a potiahol. Pes okamžite vyštekol a ja som sa poriadne vyľakala. "Woody ukľudni sa!" Kričal na psa. "Nabudúce ho nehladkaj, hryzie." Pripili dogu na reťaz a otvoril mi bránu. Vstúpila som dnu, pred vchodom som sa slušne vyzula a pokračovala smerom do jeho izby, jeho dom som zvonku poznala ale nikdy som nebola vo vnútri. "Vitaj v mojej izbe, sprav si pohodlie ja musím ešte niekde odbehnúť, tak do 20 minút som späť. Cíť sa tu ako doma." Žmurkol na mňa jeho čiernými riasami. Z tašky som vybrala matiku a pero a položila ho na posteľ, do zošita som vymyslela pár príkladov aby som vedela kde vo výpočte konkrétne robí chybu. Rozvalila som sa na posteľ a čakala. Po pár minútach ma premohla únava a zaspala som v jeho dome, izbe a posteli.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤
KONIEC 22. ČASTI!
Rozhodla som sa že za príjemné ohlasy vydám ďalšiu časť zajtra, a možno aj dlhšiu. 🤗  Prajem vám príjemné čítanie.
😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱
BTW #6 MIESTO V KATEGÓRIÍ ROMÁNY!!! NEMYSLELA SOM SI KEĎ SOM ZAČÍNALA ŽE SA TO DOSTANE DO TOP 30 A TERAZ TO JE #6 WOW! MALÝ WATTPADOVÝ SEN SPLNENÝ!!!🤗 DÍKY VÁM!!!
😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱😱
❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤