Byl raz jednou jeden vianoční ples...

Žánr: HP fanfiction, romance

Příběh: O někom z Mrzimoru, ta kolej v tom musí hodně figurovat. Trochu klišé romance, vánoční tématika.

Věnováno: KochaLiaAderi

----------------------------------

Tretí ročník na Rokforte ubiehal rýchlejšie, než by si bola Amanda želala. Vianočný ples už bol tu a ona sa len ufrflane prechádzala po klubovni bifľomorskej fakulty. Nevedela si pomôcť, všadeprítomné ozdoby a nadšenie zo strán ostatných študentov ju mierne rozčuľovali. Nikdy nebola z tých, ktorí mali radi tieto zimné sviatky, hoci ich vždy slávila.

„Am, čo si oblečieš na ples?" spýtala sa jej natešene nízka blondínka, keď k nej podišla. Na bledej tvári jej žiaril úsmev ako snáď nikomu inému. „Počula som, že to Jack berie dosť vážne."

A práve v ten moment sa čiernovláska zarazila. Mierne pootvorila ústa a vypúlila na ňu svoje veľké tmavohnedé oči. Jack bol problém číslo dva. Pozval ju už mesiac vopred, akoby toho nebolo málo. A ona? Síce pozvanie prijala, no nebola za to až tak rada. Bola to skôr slušnosť a pocit kdesi vo vnútri, že toho zlatého chlapca nedokázala odmietnuť.

„Ešte neviem," odvetila napokon a mykla plecami. Otočila sa jej chrbtom a vydala sa ku schodisku vedúcemu k dievčenským komnatám. Avšak blondínkin hlas ju ihneď zastavil.

„Však si dáš tie krásne žlté šaty?" vypiskla a potiahla ju za rukáv habitu, aby si ju stočila späť k sebe. Naraz jej tvár zvážnela. „Am, je mi jasné, že ťa to štve, ale ja to len tak nenechám ako predošlé dva roky. Už je z teba predsa žena! A Jackovi aj ostatným vytrieme zrak!"

„Nie si z toho trocha premotivovaná?" Amanda nadvihla jedno obočie a uškrnula sa. „Ale dobre. Pod jednou podmienkou! Nebudeš ma nabudúce nútiť jesť fazuľky všetkej chuti, z toho ušného mazu mi je zle doteraz."

„Platí!" zvolala blondínka rozjarene a zatlieskala. Príprava na ples sa mohla začať.

•••

V dlhých žltých šatoch, ktoré mali našuchorenú sukňu, schádzala dole schodmi. Spoločnosť jej robila jej dobrá priateľka blondínka v modrých šatách nad kolená a rozdávala úsmevy na všetky strany. Zato Am bola celá nesvoja. Obzvlášť, keď zbadala Jacka, ktorý stál priamo oproti nej a zaujato si ju obzeral. Avšak akonáhle si premerala ona jeho, ustrnula v pohybe.

„On má pod tým sakom naozaj žlté tričko s jazvecom?" vyjachtala zo seba neveriacky a nasucho prehltla.

„Ach, to je také roztomilé," zavzdychala blondínka a už ju ťahala smerom k nemu. „Pozri sa na to z tej lepšej stránky – na Slizoličana je dosť v pohode. Určite je to kompliment."

„Veľmi zlý kompliment," zamumlala Am tesne predtým, než sa pred ním zastavili. Všimla si ešte, ako spoza jeho chrbta vyskočil druhý Slizolinčan, ktorému sa blondínka hodila okolo krku. Am naozaj nápadne pretočila očami.

„Úprimne, čakal som, že budeš vyzerať dobre," podotkol Jack a natiahol k čiernovláske ruku. Havraniu farbu vlasov mali rovnakú, možno preto ho tak zaujala. Jeho oči však niesli jasnú smaragdovú farbu, ktorá bola dokonca typickou pre jeho fakultu.

„To bol tiež kompliment," šepla smerom k nej blondínka, no začuli to i prítomní chlapci.

„Viem," odsekla Amanda, no predsa sa na jej tvári rozhostil široký úsmev. Či bol však skutočný, to netušil nikto. Prijala Jackovu ruku a nechala sa odviesť do Veľkej siene. Strop ako obvykle pokrývali sviečky levitujúce v priestore. Vždy nad tým žasla.

„Prosím, usaďte sa," zahrmel sieňou hlas Albusa Dumbledora. Skrz jeho príhovor všetci mlčali a zvedavo k nemu vzhliadali. Mali k nemu neuveriteľný rešpekt a nie len to. Hltali každé slovo, a keď jeho vrava utíchla, pustili sa do jedla, ktoré sa zjavilo na stoloch.

„Na prázdniny pôjdeš domov?" vyslovil svoju otázku znenazdajky Jack, čím Amandu vytrhol z myšlienok. Zvrtla sa tvárou smerom k nemu a neisto sa na neho pozrela. Kútiky úst sa mu nepatrne nadvihli. „Pýtal som sa, či pôjdeš na prázdniny domov."

„Áno, ako vždy," odpovedala mu a pokrčila ramenami. Potom sklopila zrak k pudingu, do ktorého štuchla lyžičkou.

Jack sa obzrel po sieni a zahliadol zopár tancujúcich ľudí, ktorí sa dobre zabávali. Z jej chovania nebol nervózny, len na to nebol zvyknutý. Bol však odhodlaný jej zlepšiť náladu, aj keď ho to mohlo stáť ešte väčšie pohŕdanie zo strany svojich spolubývajúcich.

„Ideme tancovať," zahlásil zrazu a nedal jej na výber, jednoducho ju potiahol za ruku a odviedol na voľný pľac medzi ostatných. Práve hrala svieža pieseň, vďaka ktorej sa mu na tvári zjavil lišiacky úškrn. Nestihla ani namietnuť, už s ňou spravil otočku a sebavedome si ju potom pritisol k telu. „Dúfam, že sa dobre bavíš, Pattonová."

„Len preto, že som z bifľomoru, to neznamená, že budem na teba milá," zavrčala a zamračila sa. On sa však išiel popukať smiechom. „To nie je vtipné."

„Ale áno, je," uchechtol sa a zasa ňou otočil, až sa jej zamotali nohy. Jeho dlhé ruky ju ale zachytili, a tak sa vyhli pádu a nepríjemnému trapasu. Keď postrehol jej následný vraždený pohľad, bolo mu do smiechu ešte viac. Začal poskakovať na mieste a točiť sa. Kýval hlavou ako figúrka a hmkal si melódiu, ktorá sa rozliehala sieňou.

Amanda postávala na mieste, no čím ďalej, tým viac mala nutkanie sa k nemu pridať. Zahryzla si do spodnej pery a sebe viac sa snažila to potlačiť. Keď ju ale schytil okolo pása a znova s ňou začal tancovať, nakoniec podľahla jeho drsňáckemu šarmu a vianočnej nálade, ktorá ju celkom isto pohltila.

-------------------------------

Autorka: petunydie

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top