*táto vianočná poviedla nadväzuje na sériu Phoenix Monroe. Obsahuje spoilery na štvrtú časť (The Little Mermaid), po ktorej sa časovo odohráva*

*****

V Phoenixe sneh nepoznali.

Nástupom zimy však prišiel studený vzduch, štipľavý vietor, ktorý by bežný človek označil za teplú jeseň, ale pre ľudí z Arizony šlo o obdobie, ktoré volalo po hrubších svetroch a kabátoch. Ako míňali ľudí, videli aj zimné čiapky, či dokonca rukavice. A to sa Phoenix videlo už trocha prehnané, hoci končeky prstov jej od studeného vzduchu nepríjemne tŕpli.

Jednu ruku jej zvieral malý chlapček, druhou držala vôdzku pre pojašeného psa. Tomu studený vzduch nevadil.

Zastali pred nie vysokou bytovkou a Phoenix priviazala Misty – svojho kríženca labradora, zlatého retrívera a bohviečoho ešte – k bránke. Potom s Kyleom rýchlo využili otvorené dvere, cez ktoré práve prešla mladá žena s mobilom pritisnutému k uchu.

„Poď," popohnala Phoenix Kylea, ktorý aj malými nohami bral schody po dvoch. Vyzeral ako skackajúca žabka.

Dostali sa ku vchodu, kde na stene stálo niekoľko desiatok poštových schránok. Phoenix vylovila z kabelky obálku a hodila ju do schránky s menom Alonso.

Phoenix sa obrátila na chlapca s tmavohnedými vlasmi a podobnými očami. „Dobre. Môžeme ísť domov."

*****

Vianoce boli v dome Phoenix Monroeovej citlivou témou.

Kyle, chlapec, ktorého si adoptovala len pred štyrmi mesiacmi, sa netešil. Nemal priveľký záujem o slávenie Vianoc bez rodičov, ale Phoenix ho presvedčila, aby tomu dali šancu.

V obývačke stál vianočný stromček. Bol vyzdobený konkrétne všetkým, čo sa Kyleovi v obchode páčilo. Boli tam červeno-bieli luskáčikovia, biele zvieratká – od vtáčika až po ľadového medveďa – kopa trblietavých a žiarivých rolničiek a zvončekov, drevené sane, umelé vločky snehu... a na vrchu trónil anjel, posypaný trblietkami.

Bol to ten najgýčovejší stromček aký kedy Phoenix videla, ale Kyle ním bol spokojný. Misty už menej. Obývačke sa pár dní vyhýbala a ešte stále cez ňu prechádzala so stiahnutým chvostom.

Celý dom bol ozdobený rôznymi svetielkami. Mali klasické tvary, potom rôzne zvončeky, hviezdy, šišky, snehuliaky... Kam sa pozrela, tam videla niečo žiariť. Kým bývala sama, na vianočné ozdoby si veľmi nepotrpela. Jasné, každý rok mala stromček, ktorý bol stroho ozdobený a pár svetielok rozvešala aj po byte. Ale teraz toho bolo asi desaťkrát toľko. A to Phoenix ani nehovorila o dvoch škriatkoch a sobovi veľkosti Kylea, ktorí strašili vedľa stromčeka.

Za zmienku ale stáli tri veľké ponožky, zavesené na parapete. Stálo na nich Kyle, Phoenix a vlastnú ponožku mala aj Misty.

Všetko bolo pripravené na pekný večer – až na Kylea, ktorý sedel vo svojej izbe a v posteli sa pozeral na svojho škaredého maca. Ten mal od matky a odmietal sa od neho odlúčiť.

Phoenix si odfúkla z tváre prameň bledých vlasov. Na ich novú dĺžku si ešte stále zvykala. „Čas na plán B," zamrmlala si popod nos a vytiahla telefón.

O päť minút neskôr už stála v Kyleovej izbe. Osvetľovali to tam svetelné reťaze, ale inak bola stroho zariadená. Posteľ, dve komody – jedna na oblečenie, druhá na školské potreby, písací stôl a pár poličiek. V rohu bola aj debna s hračkami, ale Kyle sa k nim extra často nevracal.

„Môžem?"

Kyle sa na posteli stiahol, aby urobil miesto aj pre Phoenix. Položil macka bokom a pozrel sa na Phoenix. „Prepáč mi. Viem, že si chcela pekné Vianoce."

Phoenix mávla rukou. „Je v poriadku cítiť sa osamelo, Kyle. Hlavne ak človek príde o všetko."

„Ale ja mám teba," zamumlal Kyle a objal ju.

Boli dni, keď sa Kyle najradšej tváril, že Phoenix je cudzinec. Že ju nepozná a naďalej si žije svoj šťastný život s vlastnou mamou. Ale boli dni ako tieto – tie ťažké, keď strata rodičov doľahla na chlapca až príliš živo a on sa chytal svojho jediného záchranného kolesa. A tým bola Phoenix.

Po chvíli sa Kyle odtiahol a dvihol pohľad k očiam Phoenix. „Aj ty si sa cítila sama?"

Phoenix nehovorila rada o svojom detstve. Aj po rokoch to bola citlivá téma, plná smútku a nevyriešených účtov. Ale pri Kyleovi to bolo iné. Phoenix v ňom videla vlastný odraz.

„Veľmi často," prikývla. „Ale napriek tomu boli momenty, kedy som bola šťastná."

„Naozaj?"

Phoenix sa usmiala: „Jasné. Chceš počuť o mojich prvých Vianociach bez rodičov?"

Kyle prikývol, v očiach mu zaiskrilo. Miloval príbehy. Či už šlo o skutočné, alebo tie na stránkach kníh.

„Bez mamy a otca som bola smutná," začala Phoenix, „ale moja teta si zaumienila, že Vianoce sú časom radosti a smútok musí počkať do zajtra. Snažila sa ma nalákať koláčikmi, darčekmi. Dokonca ma chcela zobrať na výlet a mali sme ísť do mesta za Santom. Ja som však nemala náladu a ležala som v posteli tak ako ty teraz.

Teta ma obliekla do vianočného svetra, vytiahla ma pred stromček a chcela, aby sme pozerali vianočné rozprávky. Ja som nechcela ani to. Tak sa teta nahnevala. Myslela som si, že sa na mňa vykašle, ale ona v skutočnosti zavolala susedovi. Zlanárila ho na to, aby sa obliekol do kostýmu Santu, ten si musel ísť predtým kúpiť, a prišiel za mnou. Vraj: „Ak nepríde ona za Santom, Santa príde za ňou.".

Bol už večer, keď sa na dvere ozvalo klopanie. Ja som zase sedela v obývačke a bezducho som pozerala televíziu. Vtedy teta otvorila dvere a hľa, tam stál Santa Klaus. Bola som taká prekvapená, až som zabudla na smútok. Zabudla som na všetko. Bežala som k Santovi a ponúkla som mu sušienky. Smial sa hlbokým hlasom hohoho a potom mi podal vrece ťažšie ako ja sama. Bolo tam veľa darčekov, ale úprimne, spomínam si na nich len matne. Ale na nášho vychudnutého suseda, ktorému spod kabáta trčal kúsok vankúša, ktorým sa vypchal, som nezabudla nikdy. Stále to patrí medzi moji najlepšie spomienky."

Kyle sa rozchichotal. „Vedela si, že je to len váš sused?"

„Najskôr nie," zdôverila sa Phoenix so žmurknutím. „Ale bol tam celý večer a ja som si ho všímala čoraz viac. Spod kabáta mu trčal ten vankúš, brada sa mu kĺzala z tváre každú chvíľu a keď si dal dole červenú čapicu, tak mu všade trčali čierne vlasy."

„To muselo byť úžasné," škeril sa Kyle. Chvíľu sa ešte pochechtával a potom: „Pôjdeme pozerať rozprávky?"

„Jasné," Phoenix mu rozstrapatila vlasy a vstala. „Poď."

*****

Večer pozerali animovanú verziu Grincha, keď sa na vchodové dvere ozvalo zaklopanie. Phoenix a Kyle si vymenili pohľady. „Kto to je?" spýtal sa Kyle.

Phoenix pokrčila plecami. „Poďme sa pozrieť."

Kyle zoskočil zo sedačky a spolu s Phoenix prešli k dverám. Tam už stála aj Misty a vrtela chvostom až rozvirovala vzduch v miestnosti.

Phoenix otvorila dvere a tam sa na nich spoza hustej brady škeril... „Santa!" vykríkol Kyle a asi nevedomky poskočil na mieste.

„Hohoho!" zatiahol Santa a pobúchal sa po bruchu. Bol celý v červenom a Phoenix musela uznať, že to bol naozaj nákup last minute, pretože viac nariť Santa kostým asi ani nevidela. Ale na tom nezáležalo.

„Môžem ísť ďalej?" spýtal sa Santa.

Kyle sa pozrel so žiariacimi očami na Phoenix a tá pokrčila plecami. „Prišiel za tebou."

Kyle doširoka otvoril dvere a pustil Santu dnu. Ten prešiel cez chodbu, rovno do obývačky. Kyle sa za ním chcel rozbehnúť, potom sa zarazil. „Počkať. Je to pán sused Jones?" spýtal sa.

Phoenix sa zasmiala. „To teda nie."

Kyle sa rozbehol do obývačky za Santom a Phoenix nechala vchodové dvere len privreté. Keď prišla do obývačky, práve bola svedkom toho, ako si chcel Santa sadnúť. Cez vypchávky to šlo ťažko, preto sa Santa zatackal a čiapka mu skĺzla z hlavy. Odhalila tak čierne vlasy a ako sa Santa pokúsil čiapku chytiť, podarilo sa mu strhnúť si aj bradu. A odhalil tak tvár... „Ujo Steeve!" zvýskol Kyle.

Vtedy zavŕzgala podlaha za chrbtom Phoenix a v dome sa objavila aj Steevova manželka. „Teta Siri!" potešil sa Kyle. Oči mu žiarili. „Čo tu robíte?"

„Hohoho, no čo asi," prehodil Steeve a s radosťou si stiahol z tváre celú maškarádu. „Nesieme darčeky a dobrú náladu."

Siri mala v rukách aj tácku so zákuskami, tak jej ju Phoenix zobrala. Všetci si posadali na gauč a Steeve podal Kyleovi veľké červené vrece plné darčekov. Skôr ako sa Kyle pustil do rozbaľovania, prešiel k Phoenix a objal ju. Zamrmlal jej do trička: „Ďakujem."

V ten večer Phoenix prežila jedno zo svojich najkrajších Vianoc. Bola s ľuďmi, ktorých najväčšmi milovala a hoci ich krv nespájala, boli jej najbližšou rodinou, ktorú by nikdy nevymenila. Uvedomila si, že hoci falošného Santu zlanárila pre Kylea, ona sama nemohla dostať lepší darček.

A kým oni vo štvorici a v šťastí prežili najkrajšie sviatky roka, nemohli vedieť, že Neal Wallace o pár stoviek kilometrov severnejšie, teraz sám bojuje proti svojim démonom a dúfa v to, že neumrzne počas jednej z najchladnejších nocí roka.

Šťastné a veselé Vianoce prajem!
Táto milá poviedka je darček, ale zároveň taký mini teaser na pokračovanie Phoenix. K tomu ešte malá poznámka - už viem presne kedy piatu časť zverejním a bude to.... 5.1.2022. Presne na moje šieste výročie tu na wattpade :D 
Prajem krásne sviatky a úžasný Nový rok :D