Počas noci som sa niekoľko krát zobudila, no už som nemohla zaspať, miesto toho som rozmýšľala. Obzerala som si Edwarda, ktorý ležal ku mne chrbtom, je to bojovník.

Zrazu začal vydávať čudné zvuky, znelo to ako keby sa dusil, nemohla som to už ignorovať.

"Edward?" Naklonila som sa z môjho ložiska k nemu.

"Edward!" Zvýšila som hlas keď nereagoval, len sa dusil ďalej, musela som jednať.

Vstala som a rozbehla som sa k nemu, čoskoro som aj brzdila, kedže chatka bola malá, moju brzdnú dráhu som vykonala na kolenách.

Otočila som Edwarda smerom ku mne. Nemohol dýchať.

"Edward prosím dýchaj." Z celej sily som ho nadvihla a oprela ho o mňa, bol poriadne ťažký, a začala som mu búchať po chrbte, nech sa nadýchne.

Ed sa nadýchol a začal kašľať, pohľad bol hrozný, pretože Edward vykašľal priamo mne pred nohy krv. Nevedela som čo sa deje ale bola som v hroznom strese, v takejto situácii som ešte nebola, teda, nespomínam si nato.

"Je ti už lepšie?" Ed si sám ľahol na moje kolená a snažil sa dostať do pľúc vzduch, ktorého tam nemal moc veľa.

"V-vo." Nerozumela som mu, jeho pery sa triasli a s veľkou námahou sa mi snažil niečo povedať.

"Ed, ja viem je to ťažké, ale ty si silný chlap, prosím skús mi to povedať jasnejšie." Triasla som sa s ním, pretože som mala poriadny stres.

"Vodu." Zachrapčal.

Prikývla som, a natiahla som sa po moju deku, spolu s handrou. Handrou som poutierala Edwardovi ústa, a potom aj krvavú podlahu. Odhodila som ju kdesi nabok, a prikryla som ho dekou.

"Hneď som späť." Zašeptala som a vyšla z chatky.

Spred chatky som zobrala vedro, a pobrala sa k potoku, ktorý bol jemne v útočnej zóne. Nikdy by som tam dobrovoľne nevstúpila, no musela som to Edwardovi oplatiť, on ma tiež mohol nechať ranenú uprostred divočiny, no neurobil to. Je čas, splatiť mu dlh.

Pobehla som k najbližšiemu odtoku rieky, naplnila vedro a chcela som bežať preč, lenže som pár metrov odo mňa zbadala svorku tých príšer. Základňa, alebo inak nazvaná "naša" zóna je vraj bezpečná, bola som od nej len 5 metrov, čo si pamätám strom, ktorý ju označuje. Slimačím tempom som sa nakoniec dostala do bezpečnej zóny, desilo ma to, tie stvorenia ma videli, no nerozbehli sa za mnou.

Nemala som času nazvyš, potrebovala som sa postarať o Edwarda.

Dobehla som k nemu, stále ležal ako keby nepohnuto.

Zmohol sa na to, aby mi ukázal smerom niekde na čistú handru, a naznačil mi nech ju namočím do vedra, a vyžmýkam mu ju do úst.

Tak som aj spravila, Ed vyzeral ako keby ho smrť čakala za dverami.

Keď sa napil, poďakoval a začal sa odkrývať, nechcel prijať moju pomoc v podobe deky, aj keď sa jeho celé telo triaslo.

"Neboj sa, ja budem v poriadku, mne zima nie je, a nechcem aby sa ti prihoršilo, vezmi si ju." Ed sa oprel o lakte a díval sa mi priamo do očí, zrejme skúmal či to myslím vážne.

Nakoniec súhlasil, keď som si šla ľahnúť do mojej časti chatky Edward na mňa po tichu zavolal.

"Drobec?" Od Edwarda mi toto oslovenie nevadilo, vlastne ani neviem prečo.

"Áno Ed? Nenamáhaj sa veľmi, môžeš si ešte ublížiť, šla by som za Jackom, ale ten šiel hore... A myslím že nikto odtiaľ už nemá takéto znalosti v oblasti medicíny. Na viac, nevravím žeby som tro nebola schopná spraviť, ale tie beštie sú stále niekde v okolí." Snažila som sa mu v skratke objasniť situáciu, no nedalo sa to.

"Ja som ťa chcel len o niečo poprosiť." Pošeptal.

"Počúvam." Otočila som sa k nemu a kľakla som si.

"Ostaň spať pri mne, prosím." Zachrapčal a posunul sa na kraj.

"No dobre." Ľahla som si k nemu a posunula som sa vyššie, Edward si ľahol na moju hruď, bol úplne chladný, no čoskoro som pocítila aj jeho teplo. Obaja sme zaspali, síce sme sa báli, ale vyčerpanie nám nedalo byť hore.

...

"Vstávať, ide sa do práce!" Takmer rozrazil dvere Blake, no v sekunde sa hneď zarazil, keď uvidel mňa spolu s Edwardom, nepohnuto v rovnakom rozpoložení ako sme zaspali.

"Čo to má znamenať Edward?" Poklesol mu hlas, aj keď to nebol jeho zámer.

"Blake, poď von." Povedala som bez váhania, a pomaly som Edwardovi položila hlavu na kus handry, pretože stále ju mal na mojej hrudi. Ani Blake ho nezobudil.

"Vieš, v noci som sa zobudila, nato že prišiel do chatky celý skrvavený, napadli ho zrejme tie príšery. Chcela som mu len pomôcť, ako on pomohol mne, to je všetko." Snažila som sa mu vysvetliť situáciu.

"Aha..." Vyzeral udivene, nebolo na ňom vidno prekvapenie, ani nič podobné.

"Tak dobre, nemení to však nič na tom že sa pôjde do práce." Odvrkol a vybral sa zobudiť Edwarda.

"Blake, ja... ja mám prosbu." Dostala som zo seba.

"Áno?" Zastavil sa a otočil.

"Prosím, nechaj Edwarda si odpočinúť, pokiaľ nepríde Jake a neošetrí ho. Je na tom zle." Hodila som naň psie oči.

"Ták fajn, ale aj tak má posledné slovo šéf. Dnes máš ty službu v háji, kamene bude odpratávať niekto iný. Pokyny ti povie šéf, rovno mu povedz aj to o Edwarda, maj sa." Povedal a odišiel.

Bála som sa trochu Tylerovej reakcie, no aj tak som sa odvážila.

Došla som k jeho chatke, mal otvorené dvere a sedel za stolom. Zaklopala som o stenu.

"Ohh Carole, poď ďalej, nevšimol som si ťa. Čo ťa ku mne privádza?" Otočil sa ku mne a papiere zhrnul do šuflíka.

"Dobrý deň pane, prepáčte že ruším. Chcela som sa opýtať na dnešnú prácu a požiadať vás o niečo."

"Čo sa týka práce ideš s Edwardom zbierať základné byliny, do hája. Dám ti knihu, ah všetky potrebné materiály. A o čo ma žiadaš?"

"Žiadam vás o to, aby Edward dnes mohol ostať odpočívať, je zranený, v noci prišiel úplne dobitý."

Tyler pokrčil obočie.

"To nepripadá v úvahu, nebudete mať ťažkú prácu on to zvládne. A už nechcem o ňom počuť ani slovo." Znova sa vrátil do zlých koľají.

Vstal a zaviedol ma do skladu. Dal mi potrebné veci a inštrukcie, ja som zobudila Edwarda a šli sme do práce.