Keď sme dorazili na základňu, slnko krásne pieklo.  Na jej území behalo dosť neznámych ľudí, a všetci na mňa hľadeli ako keby som padla z neba.

Beatrix prikázala Dylanovi aby ma odviedol na moju chatku. Chatky boli úplne na vlas rovnako usporiadané ako v mojej bývalej svorke, a znova som dostala tú najmenšiu ktorá bola úplne na kraji, býval tam aj Dylan.

No oproti chatám u nás, bolo tieto vybavené bohatšie. Naša mala jednu obrovskú hojdaciu sieť, skriňu a závesy. Wc bolo vonku.

"Prezleč sa, v tých nohaviciach sa tu upečieš." Otvoril skriňu a hodil mi nejaké veci ktoré bolo ženské. Zrejme mi ich darovala Beatrix.

Dylan vyšiel von a dal mi priestor sa prezliecť, a povedal mi keď budem hotová, nech vyjdem za ním.

Na začiatok sme sa zastavili v nejakej inej chatke a Dylan zbalil hromadu papierov a zápasníkov do batohu a viedol ma kamsi na kopec.

Na kopci bol krásny výhľad na ich celú základňu, videla som tam jednotlivých ľudí ako pracujú a panovala tam príjemná nálada.

"Zobral som si ťa tú preto, aby na teba tak dole nezízali a nebola si nervózna." Zahľadel sa na mňa, s neprestajným jemným, krásnym úsmevom.

Vyzerá to že si užíva to, ako to tu obdivujem a moje výrazy tváre museli stáť zato.

Keď videl že nereagujem, prisadol si ku mne bližšie.

"Tak, začneme, pýtaj sa načo len chceš." Začal sa hrabať v batohu.

"Dobre, môžeš mi prosím vysvetliť prečo sa meníte na vlkov? Čo to spôsobuje?" Začala som pekne z ostra, bála som sa že tú otázku oľutujem, no nestalo sa.

"To je jednoduché, žijeme tu takmer rovnako dlho ako ľudia, len sa skrývame na tomto území, ľudia nás mali za monštrá. Sú 2 spôsoby ako sa môžeš meniť na vlka... Narodíš sa tak, alebo stráviš jednu rastlinu, ale je to strašne nebezpečné."

Dylan mi všetko pomaly vysvetľoval, dokonca aj to prečo sú tu takto usporiadané chatky a ukázal mi ich plán.

Sú usporiadané podľa oka vlka. V strede sídli Alfa, vodca svorky, ktorý prideľuje prácu a dohliada tu na všetko. Má najlepšie vybavenú chatku.

V druhej vrstve sídli Beta, zástupca Alfy, riadi to tu v prípade, keď Alfa nieje na mieste. 

V tretej vrstve sídli Delta, mapuje okolie a chodieva hore.

V štvrtej vrstve sedí Gama, pomáha pri čomkoľvek, čo treba.

A v poslednej piatej vrstve sídli Omega, najnižší jedinec vo svorke. Zaobstaráva potravu a často máva veľmi ťažké podmienky pre prežitie, a dávajú mu najhoršiu prácu.

To znamená že u nás je Alfa Tyler, Beta Scott, Delta Jack a Scarlet, Gama je Frank a ja spolu s Edwardom som Omega. 

Je to kruté, no Dylan mi vysvetlil že u nich to nieje až taký teror, teda skôr vôbec. 

Vysvetlil mi že sa kŕmia normálnou stravou ako ľudia, len raz za 12 dní je nutné nakŕmiť sa v podobe vlka, a to zverinou, pretože inak by vlk zoslabol a zomrel spolu aj s človekom.

Moje oči sa pomaly otvárali a začala som mnohým veciam rozumieť, chvíľu mi prišlo ľúto že som ich takto rýchlo odsúdila za zlých, nemôžu predsa zato a hlavne nie sú taký, ako som si myslela.

Ich svorka sa volá Wargulf, po premene na vlkov majú čiernu farbu, a tá moja bývalá sa volá Akdifash, po premenení majú bielu farbu. Sú to jediné dve skupiny na tomto území, mimochodom pomenovanie Územie Akdulf vzniklo práve z názvov týchto dvoch skupín.

Rozprávali sme sa dlho, až kým slnko nezačalo zapadať.

Potom sme zišli dole na základňu kde celá svorka opekala, Dylan ostal pri mne v chatke. Sadli sme si na schody a vravel mi kto ako sa volá. 

Najväčší z chalanov sa volal Henry, je to vraj spravodlivý, mierny Alfa, čo znamená že tvorí pár s Beatrix.

Dvojčatá ktoré sú si na vlas podobné sa volajú James a Josh, hravé dieťa žije v oboch, majú blond vlasy. Obaja vedia liečiť. Sú to potomkovia Alfy, čo znamená že sú to Bety.

Chalan ktorý bol už od pohľadu veselá, pohodová kopa sa volá Jacob, jeho postavenie vo svorke je Delta.

Ten mrzutý sa zasa volá Bob, je to tunajšia Gama.

Dylan a ja sme Omegy, nijako mi to neprekážalo. 

Deň už pomaly končil, ja som si unavene ľahla na zem v chatke.

"Čo to robíš?" Zmraštil obočie Dylan.

"Snažím sa zaspať." 

Dylan sa zasmial.

"Neblázni, poď sem, poď ku mne. Je tu miesto pre nás oba." Ukázal na hojdaciu sieť.

"Nie, ďakujem, radšej sa vyspím tu." Odmietla som, nemám s ním ešte dôverný vzťah aby som k nemu liezla do postele, no na zemi som už zvyknutá spať.

"Tak teda ja pôjdem na zem, keď ti tak vadím." Vstal a čakal kým mu uvoľním podlahu. 

"Nie, vážne zostávam tu." Tvrdohlavo som bojovala.

"Tak teda ostávam pri tebe." Potiahol deku z hojdacej siete a prikryl nás.

"Ahhh, dobre teda. Dobrú noc." Vzdychla som si a zatvorila som oči.

"Dobrú noc Carole."

KONIEC 13. ČASTI!