Edward ku mne dobehol rýchlo.

"Čo ty tu robíš?! Chcela si ujsť?" Vyvalil sa na mňa Ed. Ja som sa len hlbšie ponorila do vody, až po kľúčne kosti, aby nebolo vidieť že som nahá.

"Edward, ja... ja som sa stratila, už som mala namierené ísť hľadať základňu." Triasol sa mi hlas.

"Ako si sa mohla stratiť? Tyler ti dal jasnú mapu! A vôbec ako si to tu našla?" Sadol si na skalu pri vode.

"Zaspala som, zobudila som sa až v noci a všade bola tma, a-." Moju reč prerušil môj zachránca.

"Edward pokoj, je celá." Rozospato zišiel dole zo skaly.

"Ty... ty... ty hajzel!" Vstal ihneď Ed zo skaly a rezkým krokom sa hrnul na neho.

"Edward nie! On mi pomohol." Dostala som zo seba.

"Ty mlč." Prvý krát mi drzo odvrkol Ed.

"Hovorí pravdu." Pokojne pokračoval cudzinec.

"A ty drž hubu tiež, chcel si si iba zachrániť ten tvoj zablšený kožuch z útočnej zóny však?! Si iba obyčajné šteňa! Nemáš právo sa spájať s niekým od nás." Oboril sa naň, význam jeho slov mi úplne unikal.

"Edward ja som sa s ňou nespojil, na viac... ona nieje vaša. Viem že o ničom nevie, a vy ju v tom držíte. Ste obyčajná banda zbabelcov, bojíte sa jej reakcie. Ja jej to poviem, a čo by poviem... ukážem a hneď teraz!" Hádali sa jeden cez druhého, do ich hádky mi zrejme nič nebolo... aj keď sa ma priamo týkala.

Odkiaľsi nakoniec vybehol Frank, týpek s ktorým som sa zoznámila pri odstraňovaní škôd po kalamite.

Ani sa neozval nič, po pravde som si ho nevšimla. Jednoducho a rýchlo ma schmatol za ústa a ponoril pod vodu.

Vďaka bohu som sa pod vodou nenadýchla, netrvalo dlho a vynorili sme sa.

"Pššt! Tu máš veci, obleč sa." Vynorili sme sa v malej jaskyni za vodopádom. On šiel pred vodopád a dal mi priestor aby som mohla sama, voľne vyjsť z vody a obliecť sa. To som aj spravila.

Keď som bola už oblečená, opatrne som vyšla z poza vodopádu aby som videla čo sa deje.

Hneď čo som odtiaľ vyšla ma zbadali, obaja. Edward aj chalan čo ma zachránil. Uprene na mňa zízali, ale hádka pokračovala.

Keď som vyšla k ním hore so sklonenou hlavou, Frank ma chytil za ruku a ťahal preč, zrejme na základňu.

Tu sa môj hrdina opäť rozbehol a zvalil ma na zem, tak že ležal on na mne. Nechápala som tomu. V zlomku sekundy ho zo mňa prevalil iný tvor.

Teda príšera z mojej nočnej mory. Mala som šancu ho teraz zblízka vidieť, bol to vlk, no asi 3x väčší ako obyčajný. Jeho mohutné telo zdobila hustá biela srsť.

No teraz nebolo na mieste zamýšľať sa nad vzhľadom tohto tvora. Dôležité bolo, že práve teraz sa nachádza pár metrov odo mňa, a zrejme sa chystá zabiť človeka čo ma zachránil.

Medzi príšeru a neznámeho sa zamiešal Frank. S preľaknutím som to sledovala.

"Vidíš, sám si sa odhalil." Vravel neznámy príšere, mala som pocit že je blázon, kým som nepočula Franka.

"Edward, hlavne sa upokoj a zlez z neho, práve teraz si vyrobil už dosť problémov, nepotrebujeme ďalšie." Vravel Frank príšere.

Zrazu mi to všetko došlo. Edward je tá príšera, zrazu som dostala odpoveď na moje otázky. No ešte viac sa mi ich vytvorilo.

Edward sa premenil hneď naspäť, a s vystrašením, no zároveň naštvaným výrazom sa na mňa zadíval. V sekunde sa mu neznámy vymotal zo zovretia a postavil sa bokom.

To čo sa dialo potom som už nestihla zaznamenať, môj tep sa od preľaknutia tak rapídne zvýšil, že som odpadla.

...

Zobudila som sa v chatke, ležala som na posteli, a na hlave som mala studený obklad. Pri posteli na moje prekvapenie sedel Jack.

On sa vrátil! To znamená že ma zoberie konečne hore, a pôjdem odtiaľto rýchlo preč, hlavne od Edwarda. Pretože Edward je vlkodlak.

"Jack!" Zvískla som a objala som ho. Bol to jediný človek, ktorého som mala chuť teraz vidieť.

"Aj ja ťa rád vidím." Počula som jemne.

"Ale šetri sa, prekonala si obrovský šok." Typický Jack, lekár.

"Ja viem, ty si vedel že Edward je...?" Odmlčala som sa.

"Áno, vedel a... som tu aby som ti niečo oznámil, ale musíš ostať pokojná." Chytil ma za ruky a zahľadil sa mi priamo do očí.

Zhlboka som sa nadýchla a povedala som mu: "Tak hovor."

"Vieš po pravde, nemám toľko rokov koľko vyzerám že mám. V skutočnosti mám 974 rokov, a všetci sme tu tak trošku, vlkodlaci." Šeptom mi oznámil tieto závažné informácie.

Spustil ich na mňa až veľmi rýchlo a ja som začala zbesilo kričať a metať sa, som v spoločnosti vlkodlakov! Veď oni ma zabijú!

Jack ma zatlačil do postele a zakričal na Tylera.

"Tyler, hneď!" Chytil mi ruku tak že som s ňou nemohla ani pohnúť, jeho sila ma neskutočne ovládla.

Tyler vnikol do chatky s akou si injekciou a vpichol mi ju do žily. Jack ma pustil, snažila som sa hýbať, ale nemohla som pohnúť ani prstom.

Obraz sa mi pomaly rozmazal, a ja som opäť upadla do bezvedomia.

Dnes trošku kratšia časť, no čo? :) V následujúcej časti plánujem vysvetliť veľa vecí. Dúfam že sa tešíte 😊.