Pozriem sa na seba do zrkadla.

Ostanem nemo zízať na svoje karamelové oči, za ktorými sa hmýri snáď milión emócií. Zhlboka sa nadýchnem, potiahnem kohútikom na umývadle a ovlažím sa studenou vodou. Následne sa na seba opäť pozriem počas toho, ako mi po obočí tečie studená kvapka, ktorá je presným opakom mojej telesnej teploty.

Cítim sa, akoby som horela.

Ešte chvíľu sa opieram takmer celou váhou o umývadlo, než sa vystriem a zotriem zo seba vodu. Obrátim sa a opatrným pohybom otvorím dvere, ktoré ma delia od celého klubu. 

Harry Styles je... muž všelijakých slov. Atraktívny, precízny, zvádzajúci... Niektorí by podľa mňa zašli až tak ďaleko, že by ho nazvali Bohom. To všetko som si stihla všimnúť už za týždeň, čo pracujem v bare ako čašníčka, presne ako mi sľúbil. V tej chvíli, ako som podpisovala zmluvu, som mala pocit, že moje miesto neostane len pri čašníčke, mala som pocit, že sa za všetkým skrýva niečo oveľa väčšie.

Taktiež sa ukázalo, že slepo veriť náhodnému mužovi, ktorý je vaša posledná záchrana, je dobré. Je to absolútne v poriadku, hoci je to tá posledná vec, čo nás učia v škole. Spravil to, čo mi sľúbil - dal mi prácu, dal mi peniaze akonáhle som sa objavila za barom, našiel niekoho kto ma učil tomu, čo vykonávam, dohliadol na mňa a potom zmizol.

Občas mám pocit, že som si ho vymyslela, ako princa na bielom koni. Mohla by byť moja myseľ tak zvrátená, že by si vymyslela niekoho, kto existuje len v mojej hlave a šla dopredu len vďaka výmyslom? 

Ale ľudia naokolo mi každú chvíľu potvrdzujú presný opak. 

Je pre nich hrdinom. Moji kolegovia ho ospevujú, rovnako aj zákazníci - pre všetkých je meno Styles posvätné. Rovnako ako by malo byť aj pre mňa a to je ten zádrheľ, ten dôvod, prečo som ušla do bezpečia záchodov tesne predtým, než sa postavím za bar a budem počúvať náhodné konverzácie ľudí, ktorých obsluhujem.

Potrebujem utiecť, čo i len na chvíľu, pred iba úbohou rozmazanou spomienkou zelených očí, ktoré ma prepaľujú. Neviem, ako to ten muž urobil, ale len jediné stretnutie s ním na mňa malo obrovský účinok.

Nikto na mňa nikdy nemal taký účinok.

Niečo nové - pocity - znamenajú nebezpečie a ja s nemám ako obrániť. 

,,Si v poriadku, Layla?" objaví sa vedľa mňa Maggie, kolegyňa, s ktorou mám službu za barom. Vyzerá strhane, akoby bežala. Asi za mnou, napadne ma, služba sa mala začať čochvíľa a ja som zmizla.

Prebodne ma pocit viny. ,,Prepáč, Maggie, iba som si... Odbehla na záchod. Kedže som tu nová, nejako som zablúdila a-" tak.

Pokrčí plecami, ale uvoľní svoje napnuté telo. ,,Dobre. Tak poďme, nech to máme za sebou čo najskôr," prehodí optimisticky a vykročí predo mnou. Neostávam za ňou, ochotne ju nasledujem, až sme pri bare a ja automaticky zaujmem svoj post pri alkohole.

Dnes je štvrtok, čo znamená, že klub je poloprázdny - na druhú stranu to znamená, že veľa ľudí sa zúčastní diskotéky, ktorá nasleduje po polnoci, lebo každý štvrtok sa koná jedna. Takže áno, zatiaľ je to tu prázdne, ale podľa všetkého sa to tu nakopí.

Večer prebieha ako vždy. Čo ma vždy prekvapilo, bol fakt, že napriek lokalizácii tohto klubu - v centre mesta - sa tu nikdy neobjavil niekto, kto spôsoboval problémy, či vyvolával bitky. Akoby toto miesto bolo posvätné, alebo čo, pri tom je to len ďalší klub.

,,Doriti," zamumle zrazu po mojej ľavici Maggie. Nakloním na ňu zvedavo hlavu, zatiaľ čo ona si rýchlo upravuje svoje neposlušné vlasy. 

,,Čo sa d-" Ale nestihnem dopovedať svoju vetu, pretože v kútiku oka ho zbadám. A v tej chvíli si aj ja prajem byť lepšie upravená, hoci nemám ani len jediný dôvod prečo.

Nezamieri k baru, namiesto toho bar doslova obíde a podíde k dverám, ktorými za celú dobu, čo tu som, nikto neprešiel. Kráča striktne, s vystretými plecami, ale s rukou vo vlasoch. Na chvíľu sa otočí, akoby sledoval či ho niekto sleduje a na sekundu sa nám stretnú oči. 

Až vtedy si všimnem, že nie je sám. Vedľa jeho boku kráča štíhla brunetka so šatami, ktoré jej ledva zakrývajú zadok, no napriek tomu žiari jasnejšie než ostré neónové svetlá naokolo. 

Nevydržím to a svoj pohľad skloním k zemi. Ucítim svoj sekavý dych v hrdle a potichu zanadávam. 

,,Chodí tam často?" vypustím zo svojich úst skôr, než to stihnem zastaviť. Koniec koncov, sme tu samé a hudba ide absolútne hlasno. Nie je šanca, že by nás niekto počul.

,,Pán Styles?" nadhodí rečnícky a keď automaticky prikývnem, pokračuje, ,,Oh, ani nie. Vlastne sa tu vždy ukázal maximálne dva krát do mesiaca, aj to len keď sme neboli otvorení a nikto tu nebol. Ale odkedy ťa sem priviedol, láme rekordy, lebo za posledný týždeň tu bol tri krát."

Ja som ho videla iba raz, podotýkam v duchu. 

,,Ako dlho sa tu zdrží?" 

,,Hodinu alebo dve, nikdy nie viac. Prečo?" Vytiahne spopod baru priesvitnú fľašu a malý poharik. Skôr, než sa nazdám, ho do seba kopne a otočí sa na mňa. ,,Chceš? Na odvahu," žmurkne na mňa.

,,Pretože pokiaľ tu je Styles, tú odvahu budeš potrebovať," zašomre si podpod nosom takmer nepočujne, ale tie slová mi neujdú. ,,Nie," pokrútim hlavou.

Prevráti oči a kopne do seba aj druhý pohárik. ,,Budeš to ľutovať."

Nakloním sa k nej a už-už sa jej chcem spýtať, čo tými malými poznámkami myslí, keď sa pred barom z ničoho nič objaví tá istá brunetka, ktorá kráčala po boku Stylesa. Vyzerá viac než otrávene.

,,Whiskey a dvojitú vodku." 

Neubránim sa miernemu zamračeniu, keď sa zohnem pred poháriky. Vyzerá však zmätene, takže sa zastavím. ,,Je niečo zle?" spýtam sa automaticky.

Nahlas prehltne. ,,Myslela som celú fľašu whiskey a dvojitú vodku."

S Maggie si vymeníme veľavýznamné pohľady. Zatiaľ čo ten môj je otrávený, ten jej doslova kričí Ja som ti to hovorila. 

,,Prepáčte, ale fľaše tu nepredávame. Buď si kúpite niekoľko-"

,,Pozri, nie je to pre mňa, ale pre Harryho, áno?" odsekne. Prižmúrim na ňu oči. 

Pripravím jej dvojitú vodku a potom opatrne vytiahnem pohárik s celou fľašou a podám jej ich. Povzdychne si. ,,Dievčatko, ja viem, že si tu nová, ale mohla by si prosím prestať byť vygumovaná a zhrabnúť tú fľašu, zdvihnúť sa doniesť mu to? Požiadal teba a mňa nie, tak buď taká láskavá a urob to," štekne mi do tváre. Ostanem na ňu zízať s otvorenými ústami. 

,,Upokoj sa," povie ledabolo Maggie vedľa mňa a vtlačí mi do rúk fľašu a pohárik. ,,Keď si ju Styles osobne vypýtal, hoci mohol mať teba, čo si asi myslíš? Podľa teba by bol nadšený, keby šiel a zistil, že si na ňu kričala?"

Tento monológ vyzerá, akoby ju umlčal. Bez slova si schmatne do rúk svoju skleničku a napije sa. Následne po mne prejde pohľadom. ,,Nemyslím si, že si výnimočná. Chcem len, aby si to vedela." A s tými slovami za sebou nechá prázdny pohárik. 

Všimnem si, že žiara, ktorá ju obklopovala, keď hrdo stála vedľa Stylesa zmizla a teraz je iba ďalšia v rade. ,,Čo tým myslela?" spýtam sa mojej kolegyne, ktorá iba tvrdo zaťaje sánku.

,,Nič vážne. A teraz už choď."

Pevnejšie zovriem sklenenú fľašu a poberiem sa k dverám, kam vstupoval pred pár minútami. Tesne pred nimi sa zastavím a potichu zaklopem. 

,,Už som si myslel, že ťa odstrašila," zasmeje sa, keď ich pootvorím. Opatrne vstúpim dovnútra.

,,Priniesla som vám tú w-"

Ale slová sú mi odobraté z úst skôr, než stihnem dopovedať. 

Namiesto toho ma Styles schmatne, oprie o dvere za mnou a keď zo šoku pustím fľašu spolu s pohárikom, iba sa ku mne tesnejšie prilepí. 

,,Chcel som chvíľu počkať, Layla, ale nemôžem. Nie, keď ťa už vlastním," zamrmle mi do ucha a opäť sa odtiahne. Pozrie sa na sklo a rozliaty alkohol pod nami. Pousmeje sa.

,,A keďže si moja, môžem ťa za to," ukáže na dôkaz môjho šoku, ,,potrestať ako chcem a kedy chcem. A ja to chcem hneď tu a teraz."

Hello,

Lolik to zase prerušila v najhoršom, ja viem, milujem vás tiež! :D

Kedže je druhá kapitola, stavím sa, že nikto z vás nečakal toľko akcie, ale chcela som spraviť niečo šokujúce a toto akurát prišlo vhod, dúfam, že ste nedostali infarkt. :D

♥,

- Lolik.