Dnes som sa mala po čase stretnúť s Loganom. No, nie len s ním. Kelsey s Adamom nás nahovorili ísť do kina na novú komédiu a Chris ich návrh s nadšením odobril. Jeden z jeho argumentom bolo, že sa chce teraz on so mnou vsadiť, čo som rázne odmietla. Žiadne stávky! Dnes večer som nešla s Kelsey. Pred kinom išla na večeru s Adamom. Nikdy som Kelsey nevidela takú zamilovanú. S Adamom boli nerozluční, takí šťastní a slobodní. On jej bezprostredne verí, hoci jej minulosť je búrlivá a ona sa pre neho zmenila. Sú ako dvaja zaľúbení holúbkovia. Ich vzťah je nádherný, hlboký, dôverný, pevný, nežný, hravý. Toto je niečo, čo sa dá pomenovať ako spriaznené duše. Sú stvorení jeden pre druhého. Celkom im to závidím.

Blížila som sa ku vchodu kina, keď som zbadala Logana, ako netrpezlivo prešľapuje na mieste a obzerá sa na všetky strany. Bol sám. Po Chrisovi, Kelsey a Adamovi ani stopa. Zhlboka som sa nadýchla. Nečakala som, že budeme sami. Kde sú všetci? Kelsey s Adamom, okej, možno sa zabudli, ale kde je aspoň, dopekla, Chris? Som z toho nesvoja. Predsa len viem, že Loganovi sa páčim a má ma rád a áno, aj mne sa páči a mám ho rada, ale nie v takom zmysle, ako by si on možno želal, akoby si zaslúžil. Netlačil na mňa. Je galantný, trpezlivý a láskavý. Mám ho skutočne rada, a preto sa tak bojím. Bojím sa, že ho zraním. V jeho prítomnosti som sama sebou, no zároveň v istých momentoch ma premôže nervozita, ba čo horšie strach. Prebehla som cez cestu. Logan ma zbadal a usmial sa. Na privítanie ma nežne objal.

„Ahoj," pozdravil veselo.

„Ahoj. Kde je zvyšok?"

„Chris možno uteká z práce, ale o hrdličkách netuším. Asi sa kdesi cukrujú," mávol rukou.

„Avšak na film máme čas. Len sa asi nestihneme najesť," pokrčil plecami. Sadla som si k nemu na schodíky a objala si kolená. Až tak mi neprekážalo, že sa nestíhame najesť. K filmu si isto kúpime popcorn a colu. Nie je to najvhodnejšia náhrada za večeru, ale to nevadí.

„Môžem sa niečo opýtať, Mel?" prehovoril Logan. Pobavene som na neho pozrela.

„Už si to urobil." 

Rozosmial sa.

„Dobre, pochopil som. Hlúpa otázka." 

Prikývla som.

„Vieš, rozmýšľal som. Viem, že sme teraz nemali možnosť byť spolu veľmi často pre školu a brigády, ale to je len teraz také obdobie. Zmení sa to a opäť budeme mať aj pokoj. No, a vlastne som len chcel," vošiel si rukou do vlasov. 

„Keď sme si to už vyskúšali, či by sme do toho neskočili?" pozrel na mňa svojimi ľadovými hrejivými očami. Rukou si nervózne šúchal krk. Nechápavo som zažmurkala, no vzápätí mi aj došlo, o čom to hovorí. On myslí... Ou, dopekla! Čo teraz?

Áno, Logan sa mi páči, priťahuje ma, ale na druhej strane, necítim k nemu tento druh lásky. Som zamilovaná do niekoho iného a to nie je dobrý začiatok, ako vkročiť do vzťahu s niekým úplne iným. Logan James je úžasný muž, ktorý si takýto podraz nezaslúži. Srdcu nerozkážem, nemôžem ho donútiť, aby sa odrazu išlo zblázniť po Loganovi. Nechcem mu ublížiť, odmietnutie nie je príjemné, ale na druhej strane horšie by bolo klamať. Keby som nebola zaľúbená do Dylana Moralesa, pravdepodobne by som nemala žiadne výhrady, ale takto? Nie, to mu nemôžem urobiť. Doparoma, pre jednu jedinú noc, kedy som urobila prešľap budem pykať asi dlho. Ale môžem si za to sama.

„Logan, ja," začala som váhavo hľadajúc tie správne slová a on sa nervózne zasmial.

„Sakra, to nezačína dobre!" 

Zahryzla som si do pery.

„Mám ťa rada, páčiš sa mi, ale nemôžem," zamrmlala som.

„Čo tým myslíš, že nemôžeš?" nadvihol nechápavo obočie. Povzdychla som si.

„Som zamilovaná do niekoho iného," zašepkala som sotva počuteľne. 

Líca mi horeli červeňou a hľadela som do zeme. Ubližujem mu. Práve teraz mu nesmierne ubližujem. Nechcem mu spôsobiť bolesť, ale neviem sa tomu vyhnúť. Som v slepej uličke. Logan si toto odo mňa nezaslúži. Som najväčšia mrcha na svete, keď ho odmietam. On je ako princ na bielom koni. Pán Dokonalý. On by sa ku mne istotne správal ako k princeznej. Splnil by mi, čo by mi na očiach videl. Je dobrý poslucháč, vie ma rozosmiať. Je to chlapec snov. Ale ja ho neľúbim. Teda mám ho rada, ale nemilujem ho v takom zmysle, ako by som mala. Logan si zaslúži niekoho úžasného, fantastického a nie takú hlúpu hus ako som ja. Strašne ma to mrzí. Ani som si neuvedomila, že som otvorila ústa a začala tliachať.

„Logan, veľmi ma to mrzí. Myslím, že ty si zaslúžiš niekoho úplne úžasného, dokonalého ako si ty. Niekoho, kto ťa bude ľúbiť a bude v tebe vidieť svojho princa, s ktorým by prežil zvyšok svojho života. Niekoho, kto si bude tvoju pozornosť užívať, zbožňovať ju, teda nie, že ja by som sa necítila dobre, neber to tak. Mám ťa rada, ale... ach. Nie je to o tebe, ale o mne. Bože, to znelo hrozne klišé, prepáč mi to. A prepáč, že som taká hrozná krava, ktorá ti nedokáže opätovať city. Som trápna, strašná a pokojne ma preklínaj. Nebudem ti mať nič za zlé, lebo som hnusná. Už v to ráno si ma mal radšej kdesi vyhnať, nie ma pozvať na rande. Ešte raz prepáč. Asi by som mala teraz odísť. Nebudem chodiť s vami von. Kelsey vídam a chalani sú najmä tvoji priatelia. Nechcem ti to celé sťažovať a," nadýchla som sa, keď mi skočil do reči.

„Preboha, Mellisa, dosť!" zasmial sa a prikryl mi ústa dlaňou. Vydýchla som a hľadela do jeho krásnych ľadových očí. Keď sa uistil, že budem mlčať, zložil ruku z mojich pliec.

„Sme v pohode, okej?"

„V-vážne? Ale ja som,"

„No, odmietnutie nie je práve príjemné, ale chápem to. Si zamilovaná do niekoho iného a ja to rešpektujem. Len, prosím, nevyhýbaj sa mi kvôli tomuto. Však sme spolu neboli, iba sme spolu skúšali niečo nové, takže toto nie je rozchod. Si skvelá, Mellisa a nerád by som prišiel o tvoje priateľstvo."

Akoby ma ovalil machom po hlave.

„Myslela som, že ma teraz nebudeš chcieť vidieť, že ma začneš nenávidieť," zamrmlala som a pozrela do zeme. Chytil mi bradu medzi prsty a donútil ma pozrieť sa na neho. Usmial sa.

„Vyzerám na to, že ťa nechcem vidieť alebo nedajbože ťa nenávidel?"

„Ty sa mi asi snívaš!" vydýchla som, na čo sa nahlas rozosmial.

„Môžeš byť ešte viac dokonalý?"

„Lichotíš mi."

„Preboha, však ty sa prelievaš porozumením!"

Vyprskol do hlasného smiechu až sa zaklonil a chytil sa za brucho. Pobavenie mu rozvibrovalo hrdlo. Celý očervenel a zvíjal sa v pobavených kŕčoch. Ľudia vôkol na nás prekvapene pozreli. Logan nemohol lapiť dych, po lícach mu stiekla slza smiechu.

„Čože robím? Prelievam sa?" rehotal sa, no pomaly sa upokojil. Nechápavo som ho pozorovala. Čo je na tej vete čudné?

„No, áno. Ešte som nestretla niekoho, kto by mal väčšie pochopenie a trpezlivosť ako ty."

„Každá minca má predsa dve strany," mykol plecami. Po obrovskom výbuchu zostali len rozžiarené, lesklé oči a zdvihnuté kútiky pier.

„Ty si zas nesmierne láskavá, Mel."

„To ťažko."

„Nie, vážne. Bolo rozkošné a láskavé, ako si ma odmietla. Toto som ešte nezažil, aby sa niekto tak bál, že mi ublížil a k tomu mi vyhladkal ranené ego, pričom by urobil hádam čokoľvek, len aby to v rámci svojich možností napravil. A čo je najdôležitejšie, myslíš to úprimne."

Zasmiali sme sa a pozreli na seba.

„Takže priatelia?" opýtal sa.

„Samozrejme," usmiala som sa a on ma objal. Chvíľu sme mlčali a hľadeli na vysvietenú ulicu, po ktorej prechádzali ľudia.

„Je to ten motorkár, však? Dylan," prehovoril potichu.

„Čože?"

„Ten, do koho si zamilovaná. Je to vidno, nemusíš to popierať. V tej reštaurácií si z neho takmer nespustila oči."

„Čo? Nie, ja som sa na neho ani nepozrela!"

Logan sa nahlas rozosmial.

„Čo má on a ja nie?"

„A čo mám ja a iné nie?"

„Tak toto bolo ostré!" No, zase sa zasmial. Logan je veselá kopa, len čo je pravda a vzal to prekvapivo úplne dokonale. Teda, čo som od dokonalého chlapca iné čakala?

„Prepáčte, že meškám! Musel som poumývať riad po jednom debilovi, ktorí zdrhol z práce skôr, ako si urobil svoju povinnosť," dobehol k nám Chris.

„Prepáčte! Čakáte dlho?" kričala Kelsey popri tom, ako vyskakovala z auta. Vymenila som si pohľad s Loganom a nahlas sme sa rozosmiali.

Je fajn, keď si človek môže spokojne vydýchnuť. Netrápila som sa viac tým, čo bolo medzi mnou a Loganom. Stále ma mrzí, že som mu pomotala hlavu, ale on všetky rozpaky zaháňa. Má neskutočne veľa pochopenia a tá, ktorá si nakoniec získa jeho srdce a on jej, bude pre neho tá pravá. S Dylanom som stále trávila voľný čas (za školou som s ním viac nebola), po škole sa venovala divadlu alebo som bola v robote. Chloe po mne prestala zazerať a keď sa nám pohľady stretli, slabo sa usmiala, no stále sme sa nerozprávali. Naopak April sa snažila prelomiť medzi nami všetkými ľady a sršala pekným slovom. Všetko bolo, dá sa povedať, perfektné. Lenže, keď je všetko také mierne a pokojné a pozitívne, daj si pozor. Niekedy musíš prekonať prekážku ako hrdina, inokedy si vedľajšia postava, ktorá sa bezmocne prizerá. Hoci vo vlastnom živote sme hlavnými postavami, v príbehoch iní sme zväčša len záblesk, výnimočne vedľajšia postava.

Vybehli sme s Dylanom von. Dnes sa trochu ochladilo, ale slnko svietilo, vtáčiky čvirikali a márne sa snažili prekričať hukot áut. Zamierili sme ku kaviarni, aby sme si vzali jeden plastový pohárik so sebou a zahrial nás miesto zubatých slnečných lúčov. Pred nami bolo veľa ľudí, ani som nevidela na obsluhu. S Dylanom sme boli však zaujatí debatou o novom plánovanom albume jednej skupiny, takže sme si ľudí ledva všímali. Zjavne tu mali nejakú akciu, keďže kaviareň bola plná na prasknutie. Len, čo sme s Dylanom vošli, prilepili sme sa na dlhú radu a ďalší ľudia zase na nás. Zasmiala som sa s Dylanom na špekulácií, ktorú práve povedal, keď odrazu zdúpnel.

Úplne zamrzol, krv sa mu vytratila z tváre. Akoby ho bol niekto zaklial alebo vystrašil na smrť. V ten moment sa pre neho zastavil čas a svet okolo, vrátane mňa prestal existovať a jeho pozornosť upútalo niečo, čo zaregistroval len on. Nádherné kakaové oči boli rozšírené od strachu a v okamihu sa začali lesknúť ako hladina jazera. Zarazila som sa. Dylan rýchlo sklonil hlavu a začal sa obzerať po východe. Plytko dýchal skrz pootvorené ústa a márne sa pokúšal nájsť východ skrz dav zákazníkov. Správal sa ako vydesený vlk. ˇČo ho zahnalo do kúta? Ani na mňa nepozrel a začal sa predierať davom, ktorý stál za nami.

„Dylan, čo sa deje?" chytila som ho za zápästie, čím som ho donútila aspoň na moment zastaviť sa. Pozrel na mňa a potom na niečo za mnou. Oči mal stále vyvalené a snažil sa ujsť. Akoby sa potreboval nadýchnuť.

„Musím ísť."

„Dobre, vezmeme si kávu a pôjdeme."

„Nie, musím odísť hneď!"

„Kam?"

„PREČ!"

Jeho hlas bol vyšší, no akoby zakríknutý. Zvýšil hlas, ale nebol to nahnevaný tón. Bola to panika. Akoby bol šiel vyskočiť z kože. Nechápala som, čo sa deje. Chcela som sa ho to opýtať, upokojiť ho, ale on sa mi vytrhol, predral sa davom a zmizol. Z jeho správania som bola šokovaná. Bavili sme sa a on zrazu len tak vyletí von. Otočila som sa, aby som našla zdroj jeho rozrušenia. Chcela som sa zvrtnúť a utekať za ním, aby som to zistila od neho, keďže som to nenašla, no potom sa jeden pán trošku posunul a ja som zbadala, ako priamo na mňa hľadí Scott Peterson.