Dylan zastavil pred domom. Veľmi sa mi dnu ešte nechcelo. Rodičia boli v práci, Lana v škole. Len ja som pre zápas skončila tak skoro. Zoskočila som z motorky a vrátila Dylanovi prilbu. Tú svoju si dole ani nedával. 

„Ďakujem." Len mávol rukou. Chcel naštartovať, no zastavila som ho.

„Nedáš si čaj?" navrhla som nesmelo. Zahryzla som si do pery. Pravdepodobne zase odmietne, ale za pokus to stojí, nie? Chvíľu na mňa hľadel. Vypol motor a zložil si helmu. Mlčky prikývol, no nepozrel mi do očí. Zoskočil z motorky a nasledoval ma k domu. Srdce mi poskočilo. Čo som to práve urobila? Odomkla som dvere a vošli sme do tichého domu. 

„Pokojne sa posaď. Urobím ten čaj," zaviedla som ho do obývačky, keď sme sa zbavili zbytočného oblečenia. Prikývol. Zapla som nejakú hudobnú stanicu, aby preťala ticho a utekala som naspäť do kuchyne.

Postavila som vodu na čaj a netrpezlivo poklopkávala prstami. Dylan Morales je v mojom dome! Hlavne sa musím upokojiť, lebo ak naňho ten čaj vylejem, dvakrát sa mi nepoďakuje. Kútikom oka som ho pozorovala. Iba sedel a obzeral sa po obývačke. Hrýzla som si do pery. Konečne kanvica dovarila vodu a mohla som čajové vrecúška zaliať. Vybrala som sušienky, ktoré som našla na poličke a podnos opatrne niesla do obývačky. Tak som sa sústredila, aby som čaj nevyliala, že som si vôbec neuvedomila, čo Dylan robí. Až potom mi padol zrak naňho. 

Držal Figara v náručí a škrabkal ho pod bradou. Kocúr slastne privieral oči a obtieral sa o chlapcove líce. Načahoval sa k nemu, div mu nevyšplhal na svalnaté rameno. Zlý chlapec sa usmieval. Prisadla som si k tým dvom a sledovala ich s naklonenou hlavou. Je normálne, že žiarlim na kocúra? 

„Máš rozkošného kocúra," pozrel na mňa s úsmevom Dylan neprestávajúc škrabkať toho rozmaznanca. Figaro natiahol labku a dotkol sa Dylanovho líca. Chlapec k nemu otočil tvár a svojím nosom sa dotkol Figarovho ňufáka. 

„Volá sa Figaro. A neviem teda, či je rozkošný. Skôr lenivý a tučný. A momentálne mu zdvíhaš ego," usmiala som sa zvierajúc v rukách šálku. Dylan sa rozosmial. Figara jeho pozornosť po chvíli trochu omrzela. Zvrtol tvár k podlahe. Dylan akoby ho pochopil, zložil ho na zem. Kocúr na neho nahnevane pozrel a vyškriabal sa nazad. Skrútil sa mu do lona a odpočíval. Čo ten tvor vlastne chce? Dylan ho jemne hladkal, Figaro driemal.

„On si môže dovoliť hladkať ego," uškrnul sa na mňa. Odfrkla som si. Zasmial sa a načiahol sa po šálku. Ticho narúšala len hudba.

„To, čo si urobil na ľade, bolo ohromujúce. Si neskutočne dobrý hokejista."

„Vďaka."

„Vrátiš sa k hokeju?"

„Nie, Mellisa. S tým som skončil."

Chcela som niečo povedať, no zavrtel hlavou. Zmĺkla som. Figaro zamraučal a natiahol sa. Dylan nadvihol pobavene obočie. Kocúr sa pohniezdil v jeho lone a opäť sa stočil. Na mňa, jeho majiteľku, slúžku, ktorá ho pravidelne kŕmi a dá mu aj niečo naviac, na tú, ktorá mu čistí ten jeho smradľavý záchod, ani nepozrel. 

V televízií sa ozval hlas Rickyho Martina. Nemohla som si pomôcť a vyprskla som do smiechu. Dylan sa ku mne pridal. Začala som sa vrtieť do rytmu, Dylanov pohyb bol obmedzený kvôli Figarovi. Kocúr pobúrene zdvihol hlavu a prepaľoval nás pohľadom. Postavila som sa a schmatla ho do náručia. Opatrne som ho zložila na gauč. Zamraučal, nechápavo na mňa hľadel a mykol chvostom. Usmiala som sa a podala Dylanovi ruky. Uškrnul sa, no prijal moju výzvu. Vrteli sme sa v rytme, hýbali panvami v tónoch hravej melódie. 

Pensando en ti y en tus ojos negros/ y en tu risa bella/ Yo me la paso cada día pensando en ti (ay, ay, ay, ay)/ Y que entre tus brazos pierdo la cabeza...***

Hľadela som do jeho tváre. Musela som vyvrátiť hlavu, aby som našla chlapcove oči. Jeho pery sa usmievali a odhalili dokonalý chrup. Jeho úsmev sa zrkadlil aj v očiach. Jeden krok dopredu, zavrtenie bokmi, krok dozadu a opäť boky. Moja dlaň sa strácala v jeho veľkej. Mal tak úžasnú horúcu pokožku. Teplo z jeho tela prechádzalo do môjho. Milujem tie okamihy, kedy je takýto. Bezstarostný. Veselý. Šťastný. 

Keď pieseň skončila prerušil náš dotyk. Mobil mu ohlásil novú správu. Načiahol sa poň  a zamračil sa. Šťastie z neho vyprchalo akoby stretol dementora. Prsty mu behali po klávesnici. Keď správu odoslal, pozrel na mňa a pokúsil sa o úsmev.

„Vďaka, no už budem musieť ísť."

„Deje sa niečo?"

„Len čosi potrebujem vybaviť." 

Vykročil ku dverám. Bola som mu za pätami a Figaro tiež šiel odprevadiť nášho hosťa. Dylan si obliekol bundu a omotal okolo krku šál. Už vychádzal z dverí, keď sa ešte otočil. Hľadel na mňa. Váhal. Čakala som. Netuším, čo sa mu preháňa hlavou, no moja fantázia dúfala, že ma pobozká. Samozrejme, to sa v realite nestáva.

„M-moja mama organizuje nejaký trápny večierok. Snaží sa zachrániť trosky zo slávneho mena, takže dom bude plný snobských kreténov, no a ja som donútený tam ísť. Nebude to veľká zábava, no nechcela by si prísť? S tebou to bude o niečo znesiteľnejšie," vošiel si rukou do vlasov. Srdce mi spadlo do ľavého členku. 

„J-jasné," zakoktala som sa. Usmial sa. 

„Fajn. V piatok." Pohladkal Figara po hlavičke a utekal k motorke. O ďalšiu sekundu ho už nebolo. Vrátila som sa do domu. Čo sa to práve stalo?!

Vo štvrtok večer som vybehla za Kelsey. Cítila sa lepšie a rozhodli sme sa vybehnúť von, len my dve. V škole sme dostali do konca týždňa chrípkové prázdniny. Prechádzali sme sa ulicami, pretože odmietala si ísť niekde sadnúť. Vraj bola doma zavretá pridlho a potrebuje vypadnúť na vzduch. Porozprávala som jej o Dylanovom pozvaní. 

„Vieš, že ťa pekne využil?" prižmúrila oči.

„Nechce sa tam unudiť k smrti a zjavne sa nemôže zavrieť v izbe, aby sa tomu vyhol. Keďže si jediná, kto je ochotný sa s ním rozprávať, vytiahol ťa na tú hovadinu." Mykla som plecami.

Prechádzali sme cez cestu, no nevšimla som si obrubník. Noha sa mi pošmykla na ľade a krivo som stúpila. Vykríkla som, ako som sa rútila k zemi. Kelsey tiež vykríkla, ale od prekvapenia. Podala mi ruky a pomohla mi na nohy. No, keď som váhu preniesla na pravú nohu, zaskučala som a takmer som zase spadla. Kelsey ma podoprela a pomaly sme si sadli na obrubník.

„Doparoma!"

„Môžeš na to stúpiť?"

Zahryzla som si do pery. Noha mi pulzovala, no možno to nie je nič vážne a len to teraz bolí. Postavila som sa na jednu nohu a opatrne som preniesla váhu aj na tú druhú. Členkom mi prebehla ostrá bolesť. Skrivila som tvár do grimasy.

„Poď," postavila sa Kelsey. Chytila som ju za rameno a ona mňa okolo pása. Skackala som domov. Bolo to len kúsok od miesta činu. Odomkla som, zakričala pozdrav a Kelsey mi pomohla na gauč. Vyzula som si čižmy a zakliala som. Členok nepekne napúchal. Cesta ku mne bola krátka, no zjavne aj tak to bolo naňho priveľa. Bolelo to, no hýbať som ním mohla, takže nič zlomené. Kelsey nado mnou pobavene zavrtela hlavou. 

„Kelsey!" prekvapene prišiel do obývačky otec. Pozrel na opúchajúci členok a zamračil sa.

„Čo sa stalo?"

„Mellisa nevie chodiť," odpovedala Kelsey. Vyplazila som jej jazyk. Ako odpoveď mi poslala vzdušný bozk.

„To nič. Len som si vyvrtla členok," pošúchala som si nohu.

„To vidím," zamrmlal otec.

„Čo sa stalo?" zbehla po schodoch mama, pričom kontrolovala ešte obsah tašky.

Rodičia idú na víkend preč. Otcov nadriadený sa rozhodol osláviť päťdesiatku vo veľkom štýle a pozval všetkých podriadených na víkend na chatu. Samozrejme išli všetci, aby získali deň voľna, keďže to všetko začne v piatok. Naši už teraz chystajú darčeky pre nadriadeného, berú nejaké občerstvenie a veci na prezlečenie a hygienu.

„Naša staršia dcéra si vyvrtla členok," odpovedal otec. Mama vyvalila oči a utekala ku mne. Pracovala ako zdravotná sestra, takže prišla zhodnotiť môj stav. Povzdychla si a utekala do kuchyne. Vrátila sa s rolkou obväzu a nejakou masťou. Masť, ktorú mi začala vmasírovať do boľavého členku nevoňala práve vábivo. Utekala si umyť ruky a potom mi členok obviazala a riadne stiahla.

„Ako sa ti toto stalo?"

„Nevšimla som si obrubník," zamrmlala som a rodičia vyprskli do smiechu. Mama ma chlácholivo pobozkala na čelo stále so smiechom na perách. Otec pobavene zavrtel hlavou. Nestalo sa mi to totiž po prvýkrát.

„Dobre, šikuľka. Cez víkend nikam nechoď, aby si si ho ešte nezlomila. V nedeľu sme späť."

„Lana dá na teba pozor," dodal otec. Zavrčala som.

„Navarené máte, treba len zapnúť práčku a Lana nech skočí do obchodu. Lístok som nechala na chladničke. Figara viete, že máte nakŕmiť a nezaškodilo by poupratovať," vyratúvala mama pri tom, ako spratúvala zvyšok obväzu.

„Žiadne párty," pridal sa otec.

„A nohu si každé ráno a večer previaž. Nechám ti tu aj tú masť. Hlavne ju nechaj v pokoji, aby odpuchla. Nie, že pôjdeš do toho obchodu! Ešte napíšem Lane smsku."

„Jasné," prikývla som prevracajúc očami. Rodičia ma pobozkali na líce. Počkala som, kým sa mi stratia z dohľadu.

„Čo budem teraz robiť? Dylan sa spolieha, že tam prídem!" zaskučala. Kelsey sa dotkla mojej ruky.

„Na ten večierok môžeš zabudnúť, zlato."

V piatok ráno mi Dylan poslal presný čas. Pýtal sa, či mám odvoz. Nechcela som mu odpísať, no na obed som už musela vyjsť s pravdou von. Ospravedlnila som sa, že nemôžem prísť, pretože som si včera vyvrtla členok. Dlho nechával len videné. Ubehla asi hodina, keď mi pípla odpoveď. 

DylanMorales: Ok.

To bolo všetko. Frustrovane som zaskučala. Všetko, čo sa medzi nami za tie mesiace vybudovalo, začalo sa rúcať. Pravdepodobne si myslí, že som si to vymyslela a odvrátila sa od neho. Jednoducho som si to rozmyslela na poslednú chvíľu. Možno si myslí, že mám niečo iné na pláne. Sklamala som ho. Veril mi, no ja, hus hlúpa, musela som si vyvrtnúť členok. Nemôžem prísť na nóbl večierok v bagančiach. 

Večer som namosúrene otvorila šatník. Mám nápad, už to len nejako zvládnuť. Nenašla som však nič vhodné na taký večierok bez toho, aby mi nebolo vidno nohy. Zavrčala som a rozhodla sa oblečenie vyriešiť neskôr. Namaľovala som sa, zopla si vlasy nabok sponkou. Na uši som si nasadila náušnice v tvare slzičiek. Už len to oblečenie. Viem, že Lana dlhé šaty nemá. To by som chcela od nej už priveľa. Vkradla som sa teda do rodičovskej spálne a bingo! Mama mala dlhé zlaté šaty po zem. Navliekla som sa do nich, no keď som sa videla v zrkadle, takmer som dostala infarkt. Boli dlhé, to je super, dokonca som ich ťahala po zemi. Čo však také super nie je, vôbec mi nesedeli. Vyzerala som v nich čudne. No, sú to jediné vhodné dlhé šaty. Mávla som nad sebou rukou a opatrne zišla po schodoch.

„Kam ideš? A čo to máš na sebe, preboha?" Začudovanie sa prekrútilo do smiechu. Tackala som sa k sestre a jej priateľovi, ktorý ju objímal okolo pliec. Odvrátil tvár, aby nevyprskol do smiechu aj on.

„Idem na ten večierok!" zasyčala som.

„Zbláznila si sa?" pobavene zavrtela hlavou.

„Odvezieš ma, prosím?"

„Počkaj, ty to myslíš vážne?!"

„Samozrejme."

„Mellisa, ak si si nevšimla, ledva chodíš! Prestať blbnúť!"

„Lana, prosím! Musím tam ísť. Iba ma tam odvez, nič viac."

„Nie!"

„Má to výhodu! Budeš s Codym sama."

„Mellisa, koľko si schopná pre toho chalana obetovať?!"

„Prosím, Lana! Fakt tam potrebujem ísť."

Sestra si povzdychla. Skúmala moju tvár. Keď videla, že som schopná ísť aj metrom v týchto šatách, zdvihla sa a vytiahla na nohy aj Codyho. Zavrčala po mne, no utekala vziať kľúčiky od auta.

„Ak to praskne, ja som bola doma s Codym a ty si sa vytratila z domu!" štekla. Rýchlo som ju objala okolo pliec a krívajúc sa ponáhľala za ňou a Codym.

***Ricky Martin ft.  Wisin, Yandel - Fiebre