Takto to šlo niekoľko dní. Ľudia si od neho držali stále odstup. Krčili nosmi, vraždili ho pohľadmi, šepkali si o ňom a ani sa to nepokúšali pred ním tajiť. Odvážnejší ho podpichovali a provokovali. Morales zväčša mlčal, niekedy ale niečo nepekné zavrčal. Odsudzovali ho. Verili médiám. Nepokúšali sa k nemu priblížiť ani jeho bývalí priatelia. Ak získal stôl v jedálni, sedeli sme pri ňom iba my dvaja. Neprišlo mi správne nechať ho samého. Ak sa mu nepodarilo chytiť stôl, zvrtol sa a odišiel z jedálne. Pred školou, na tráve hľadel do diaľky.

Takmer vôbec sme sa spolu nerozprávali. Opýtala som sa ho, či má voľné a on prikývol. Sem-tam sme prehodili pár slov, no zväčša sme mlčali. Do rozhovoru sa veľmi nehrnul. Úprimne, ani len netuším, či vôbec pozná moje meno. Mali sme spolu niekoľko hodín, ale ja nepatrím medzi horlivých študentov ani medzi neustálych zabávačov. Jednoducho som neviditeľná. No, ani to ma neodradilo jednoducho ho nechať opusteného. Správali sa k nemu ako k netvorovi. Avšak porazenému živému netvorovi.

Posledný týždeň som však obedy musela vynechať. V pondelok si ma odchytila učiteľka angličtiny a vypytovala sa na moju slohovú prácu. V utorok som bola u zubára. V stredu som musela ísť s Hailey za učiteľkou, ktorá ma na starosť divadelný krúžok, v ktorom hrám dva roky, ohľadom nového predstavenia a konkurzu. Vo štvrtok si ma odchytila April a spolu s Kelsey sme riešili jej Thomasa, ktorý ju neskutočne vytočil. Dúfala som, že v piatok sa konečne najem.

„Si obyčajný úbožiak!" začula som posmešný hlas, keď som kráčala do jedálne veselo sa zhovárajúc s Kelsey. Obe sme stŕpli. Neďaleko nás bola skupinka niekoľkých žiakov. Zamračila som a predrala sa skrz dav. Na čo to všetci zase hľadia? Konečne som sa dostala do centra diania. Hnev vo mne lomcoval ako praskajúci elektrický výboj a do tváre sa mi nahrnula krv. Prečo?! Dopekla, prečo?!

Sam Craigen, kedysi veľký pätolízač Dylana Moralesa, spolu s ďalšími troma chalanmi stáli blízko ich niekdajšieho vodcu. Študenti vôkol neurobili nič, iba so záujmom hľadeli na toto divadlo, ktoré zjavne už nejakú tú minútu trvalo. Hlupáci. Rozzúrene som vykročila dopredu.

„Hej, Craigen!" skríkla som po ňom a všetci štyria chlapci na mňa prekvapene pozreli.

„Pozrime sa!" 

„Na čo sa to hráš, Sam? Kedy si vyšiel z Moralesovho tieňa?" prevrátila som otrávene očami.

„Miláčik, celý tvoj život je tieň. Si neviditeľná, tak tu teraz neštekaj a zalez doň."

„Len preto, že ty si si ma nevšimol, to neznamená, že som neviditeľná," zavrčala som.

„Ha, no len mi nehovor, že práve ja som mal tú česť v tebe prebudiť takúto šelmu. Mňau," s úškrnom napodobnil pazúriky.

„Musíš byť poriadne sexuálne frustrovaný," prešla som do útoku. Nič lepšie ma v ten moment na jeho osobu nenapadlo. Našpúlila som pery a prekrížila si ruky na prsiach. Netušila som, odkiaľ sa vo mne zrazu vzala toľká odvaha, ale ten pocit sa mi nesmierne páčil. Nemlčím.

„Nemyslím, že práve ja som tu sexuálne frustrovaný. Skôr ty mi pripomínaš rozklepanú zúbkovú vílu. Dám si zúbok pod vankúš. Prídeš ma potom navštíviť? Môžem ťa tej frustrácie veľmi rýchlo zbaviť," zaceril sa a premeral si ma od hlavy po päty. Jeho spoločníci sa rozrehotali ako jelene v ruji.

„Asi by som bola sklamaná, pretože aj ten zúbok by bol väčší ako tvoj penis," odsekla som. Craigenovi očerveneli uši a zaťal päste. Na chodbe nastalo úplne ticho. Počula som iba zbesilý tlkot srdca. Netušila som, že týmto Craigena až tak vytočím. A nemôžem uveriť, že som spomenula Samov penis! Vlastne, ani nemám poňatia, prečo mi na jazyk chodia takéto narážky.

„Ty malá špina," zasyčal a urobil ku mne ďalší krok. Cúvla som až som sa opierala o skrinky za sebou. Uškrnul sa. Hrá to. Všetko toto je len divadlo! Vedel, že ma chytá strach. Nenávidela som sa pre to a Sama pre to, že ma donútil uveriť jeho činom. Neurazila som ho, naopak nahrala som mu.

„Vypadni od nej Craigen!" počula som skríknuť Kelsey. Ignoroval ju. Zovrel ruky do pästí. Nahnevane som mu hľadela do očí a snažila sa netriasť ako čivava. Len sa so mnou hrá. Nemám sa čoho báť. Avšak moje srdce aj naďalej zbesilo tĺklo.

„Mal by som ti ho ukázať alebo ešte lepšie dokázať ti ním opak," ohrnul vrchnú peru a odhalil biele stisnuté zuby. Natiahol ruku smerom ku mne. Prudko som sa nadýchla.

„Nedotýkaj sa jej!" ozval sa chlapčenský hlas a o chvíľu spadol zo mňa Samov tieň.

Morales sa vrhol na Craigena a šľahol ho o vedľajšiu skrinku. Nadskočila som. Kelsey ma prudko schmatla za zápästie a pritiahla k sebe.

„Pozrime sa," uškrnul sa Craigen, no skôr ako mohol pokračovať, Morales mu vrazil do nosa. Ozvalo sa zalapanie po dychu. Samozrejme Craigen to nenechal len tak a oplatil úder. Vzduchom sa niesli nadávky a vyhrážky. Vrhli sa na seba ako dva levy. Craigenovi stúpenci cúvli a dievčatá na to hľadeli s vyvalenými očami. Kelsey mi pevne zvierala zápästie, aby ma ani len nenapadlo sa opäť vmiešať medzi nich.

„Čo má toto znamenať?!" zjačal telocvikár a odtrhol od seba zápasiacich chalanov. Dylanovi sa podarilo Samovi rozbiť nos, zatiaľ čo on sám mal rozťatú peru.

„A vy čo na to hľadíte ako by ste sa práve vyliahli z vajec? Bavíte sa dobre?! Vypadnite!" otočil sa na publikum, ktoré sa začalo rýchlo vytrácať. Kelsey ma ťahala preč, ale ja som ako omámená stále hľadela na Dylana.

„Obaja do riaditeľne a hneď!" zrúkol po bitkároch telocvikár. Kakaové oči našli moju tvár, no potom zmizli za rohom. Chuť do jedla ma rýchlo prešla.

„Ty si sa úplne zbláznila!" zavrčala po mne Kelsey, keď sme kráčali domov.

„Nemal ťa zobrať Adam?" nadvihla som obočie dúfajúc, že tým zmením tému. Len mávla rukou.

„Mellisa, čo ti to napadlo vmiešať sa do tej hádky? Craigen je rovnaký idiot ako Morales, ak nie ešte väčší. Som rada, že odvtedy, čo sa poznáme ti rastie odvaha, ale toto bol hazard! Bože, vieš, ako ti teraz môže Craigen znepríjemniť život?!" rozčuľovala sa.

„Mala som to nechať tak ako všetci ostatní? Dívať sa ako sa druhému ubližuje?! Už mám toho dosť! Vždy som sa bála zakročiť, postaviť sa Moralesovi a tým jeho pätolízačom, vrátane Craigena. Bola som zbabelá. Aj ja mám hlas!"

„To je síce pekné, ale zastala si sa Moralesa! Ten, ktorý ubližoval iným! Zaslúžil si to. Muselo sa mu to raz vráti."

„Ale takto? Kelsey, vôbec nevieme, čo sa v skutočnosti stalo. Dylanov otec si pošpinil reputáciu, no zasiahlo to aj jeho syna, ktorý je v tom úplne nevinne! Je ranený, a preto sa doňho všetci navážajú. Toto nie je spravodlivé! Ak by to malo byť fér, mali sa mu postaviť tí, ktorým ubližoval alebo mal stretnúť seberovného protivníka. Jeho priatelia sa mu otočili chrbtom, len čo sa to začalo v jeho rodine kaziť."

„Mňa porazí! Ty sa ho zastávaš!" plesla sa Kelsey po čele.

„Je to sviniar!"

„Každý robí chyby!" odsekla som.

„Panebože, Mellisa!"

„Poznáme príbehy z novín, nie jeho!"

„Ale poznáme! Je to namyslený sebec a snob. Krutý bastard!"

„Kelsey!"

„Nie, Mellisa! V ňom nie je ani za lyžičku dobra. Karma mu len všetko vracia, tak to nechaj tak! Neopováž sa s ním zapliesť, inak ťa stiahne na úplné dno. Dopekla, dievča, už sa pohni ďalej a zabudni naňho. On ťa ani nevidí!"

„Skoro mesiac s ním chodím do jedného ročníka, máme spolu pár hodín a sedávam pri ňom na obede!"

„A myslíš si, že ste kamaráti? Mellisa, nebuď naivná," odbila ma.

„Netvrdím, že sme kamaráti," povzdychla som si.

„Ale,"

„Ale?!"

„Nikto by nemal byť sám. Ty si bola pri mne vždy, keď som ťa potrebovala. Pretože ty si skutočná kamarátka, ale on nemá nikoho. Koľkokrát by som sa bez teba úplne zosypala? Kde by som bez teba a dievčat bola? Teraz aj Dylan potrebuje niekoho. Nemôžem sa mu len tak otočiť chrbtom. Mne nikdy nič zlé neurobil."

„Dojímaš ma, ale neobmäkčíš ma," uškrnula sa Kelsey.

„Si ním pobláznená a on ťa zničí. Nechcem ťa vidieť takú ranenú."

„Prosím ťa, nie som ním pobláznená. Navyše navštevujem herecký krúžok," zasmiala som sa.

„Skrývanie pocitov je jedna z najhorších chýb, zlatko," vrtela hlavou. Len som sa usmiala. Ďalej sme to nerozoberali.

Kelsey vedela, že ma nezastaví, aby som Dylanovi neponúkla pomocnú ruku. Ale musela sa o to pokúsiť. Viem, že to len tak nenechá, no teraz ma už nechcela presviedčať. Nateraz mi dá pokoj, ale určite sa k tejto téme ešte vráti a pokúsi sa mi vyhovoriť moje rozhodnutie. No, nezmení ho. Nikto by nemal byť sám a niesť ťažké bremeno. Ľudia okolo sú tak zahľadení do seba, že si nevšímajú cudzie trápenie. Odmietnu podať pomocnú ruku a potom sú šokovaní, keď potom nie je podaná im. Neskutočne ma iritovalo, ako sa všetci v škole zachovali a nikto nezakročil, keď to medzi Craigenom a Moralesom iskrilo. Nikto ich od seba neodtrhol. Potom mi niečo došlo. Usmiala som sa a srdce mi radostne poskočilo. Telo mi zalialo zvláštne teplo.

Nedotýkaj sa jej!

Pochybujem, že by ma Craigen udrel. Chcel udrieť do skrinky za mnou, aby ma zastrašil. Je to herec, zakladá si na efektoch a na tom, aby hra pôsobila čo najviac reálne. Avšak to, že Dylan Morales sa ma zastal, zastavil Craigena, nech by urobil čokoľvek bolo ako potvrdenie, že predsa len nie som pre neho neviditeľná. A to je podľa mňa dobrý začiatok.

Vošla som do domu a na chodbe ma privítalo zamraučenie. Hľadeli na mňa obrovské zelené oči môjho zlatistého trošku tučného kocúra. Šibol chvostom a nasledoval ma do kuchyne. Pozoroval každý môj pohyb. To, ako som otvorila chladničku a vybrala odtiaľ džús, ako som ho naliala do pohára a dokonca aj ako som ho vypila. Uškrnula som sa naňho.

„Nič pre teba nemám, Figaro," vyplazila som kocúrovi jazyk. Prižmúril uši a trhol uškom. Sklonila som sa a vzala ho do náruče. Zafučala som pod jeho váhou. Ten kocúr sa skutočne nemá zlé. Žije si ako kráľ. Pozrel na mňa a ňufáčikom sa dotkol môjho líca. Usmiala som sa.

„Čo všetko si zožral, kým som bola v škole?" prihovárala som sa mu a Figaro len zamraučal. Poškrabkala som ho za ušami, na čo blažene zavrel oči. Natiahol krk k môjmu lícu, pričom sa začal obtierať svojou chlpatou hlavou o moje líce. Priadol ako o život a ja som sa opäť zasmiala.

Ozval sa kľúč v zámke a o chvíľu vbehla do kuchyne moja mama. Usmiala sa na mňa, keď položila tašky s nákupom na stôl. Položila som Figara na zem, aby som mohla mame pomôcť upratať nakúpený tovar.

„V tých obchodoch je to niečo príšerné! Kam sa všetci ľudia tak ponáhľajú, keď aj tak parkujú pred obchodom?" vrtela mama hlavou.

„Musia byť čo najskôr doma, no nie?" zasmiala som sa.

„Ale je to šialené! Tá stará pani ma div tým košíkom nenabrala," vrtela mama hlavou.

„A ty ako v škole?" schovala poslednú škatuľu mlieka do chladničky. Oprela sa o stôl a zvedavo na mňa hľadela prenikavými modrými očami skrytými za okuliarmi.

„Ako škola," mykla som plecami. Nechcela som jej povedať o tej hádke s Craigenom. A keďže svoju mamu dobre poznám a viem, že by to zo mňa aj tak nejako šikovne vytiahla, radšej som sa nevinne usmiala a oznámila jej, že ešte zabehnem do knižnice. Skôr ako mohla čokoľvek povedať, utekala som do izby. Do tašky som nahádzala požičané knižky a šprintom zbehla po schodoch. Následne som vybehla aj z domu na ulicu.