Opäť začala škola, voľné dni nahrádzajú tie plné stresu, testov, známok. Prvý deň nebol najhorší. Sam Craigen sa na mňa iba protivne zaškeril spolu s Lauren a Noahom, no inak nič. Keď som kráčala okolo Dylana, ako sa hrabal vo svojej skrinke, naše pohľady sa stretli. Usmiala som sa na neho a na moje prekvapenie mi úsmev vrátil.

Po škole sme si s babami šli sadnúť do jednej kaviarne. Konečne sa nám podarilo nájsť voľný deň pre všetky. Objednali sme si a veselo sa pustili do debaty o prázdninách. Doberali si ma pre tú fotku, ktorú zavesila na internet moja milovaná sesternica Kate Crenshawová, boli zvedavé, kto všetko vystupoval a aké to bolo v New Yorku. Ochotne som im odpovedala na všetky otázky. Oni oslavovali doma. Vraj Kelsey a Chloe to trošku prehnali s alkoholom a boli veľmi veselé, no našťastie, neurobili obrovské prešľapy. Chvalabohu za tých pár triezvych, ktorí boli s nimi. Najväčšiu novinku mala asi Kelsey.

„Som rada, že sme sa tu takto všetky zišli, pretože mám veľké prehlásenie!" prehovorila. Pobavene sme na ňu pozreli.

„Už viac si nebudem užívať chlapčenskú pozornosť a nevinné flirty. Môj divoký nočný život skončil, pretože som získala niečo viac, niečo, čo som si donedávna ani len nevedela predstaviť."

„Kelsey, herečky tu máme dve, nemusíš k nim patriť aj ty! Skrátka to už povedz!" potiahla ju April za rukáv. Zasmiali sme sa, len Kelsey urazene našpúlila pery. Pohodila vlasmi a opäť sa usmiala.

„Mám chalana. Normálny vzťah, podotýkam."

„Neverím!" vyhlásila Chloe.

„Koľko ti toto asi vydrží, dievča? Ja to hádam na týždeň," podpichla ju aj Hailey.

„Týždeň máme dávno za sebou," našpúlila Kelsey pery.

„Kedy ste sa dali dokopy?" oprela si bradu o ruky zamilovaná April.

„Na Vianoce," začervenala sa Kelsey. Usmiala som sa. Vedela som, kto je ten šťastný.

„A kto je to vlastne?" nadvihla Chloe obočie.

„Adam Jackson," odpovedala som za ňu. Kelsey sa šťastne usmiala a prikývla.

„No, Kelsey, gratulujem!" vyhlásila Hailey a zdvihla svoju šálku kávy do vzduchu. My ostatné sme nasledovali jej príklad.

„Na Kelsey a Adama!" vyhlásila. Zopakovali sme jej prípitok a štrngli si šálkami. Nahlas sme sa rozosmiali.

„Dievčatá, teraz sme už takmer všetky zadané! Ešte Mel niekoho nájdeme," žmurkla na mňa Hailey.

„Ja by som vedela o jednom kandidátovi," zatiahla Chloe.

„Logan James," zaspievala Kelsey. Prevrátila som nad nimi očami. Už sa im ani nepokúšam vyhovoriť, že medzi mnou a Loganom je čisté priateľstvo. Nič viac, nič menej.

„To ja mám naopak problémy v raji," pousmiala sa April. Nadvihli sme obočie. Bola som vďačná za zmenu témy.

„Čo sa deje?" dotkla sa jej Chloe chlácholivo ruky a stisla jej prsty.

„S Tommym sme sa pohádali. Chcela som, aby sme na Nový rok šli do jednej cukrárne a potom možno do kina, možno sa len prejsť. On odmietol. Vraj sa s Harrym dohodol, že pôjdu do fitka. Stále tam chodí, však viete. To som mu aj povedala. Odbil ma s tým, že musí nejako zostať vo forme. Lenže viem, že potom sa potuluje ešte s chalanmi vonku, niekedy chodia piť. On na to, že nič zlé nerobí a ak mu neverím, mám ísť s ním, no ja nejako necvičím. Vraj nemusí robiť len sladučké dvojicové aktivity alebo babské kraviny. Odvtedy sme sa nerozprávali."

„Mala by si ísť s ním do toho fitka," oblizla som lyžičku.

„Čože?" vyvalila April oči.

„Mellisa má pravdu," uvažovala Hailey.

„Ale nemala by si ísť s ním. Mala by si ísť za ním," uškrnula sa ako šelma. Spýtavo sme nadvihli obočie.

„To ho má nasledovať ako tieň? Má ho špehovať?" zamračila sa Chloe.

„Nie, miláčik. April príde s niekým do toho istého fitness centra. Začne cvičiť. Môže prísť pred Thomasom, môže po ňom. Osobne odporúčam po ňom. Keď ho zbadáš, nedaj to najavo, no postaraj sa, aby ťa zbadal." Hailey úškrn neopúšťal pery.

„Sama tam nepôjdem!" ohradila sa April okamžite.

„To netvrdím," odpila si Hailey z kávy.

„Tak, ktorá so mnou pôjde zajtra do fitka?" tleskla April rukami. Ani jedna sa nehlásila. Kelsey cvičenie neznáša, Hailey by možno aj išla, pravidelne chodieva na jogu. Chloe sa priveľmi do toho jednoducho nechce a ja necvičím.

„Ale no ták! Prosím! Hailey!" obrátila sa April na herečku.

„Rada by som s tebou šla, ale zajtra beriem s Charliem a rodičmi Douglasa na veterinu a možno sa zastavíme aj nakúpiť," zavrtela hlavou.

„Chloe!"

„Sľúbila som mame pomôcť v parfumérií, prepáč."

„Kelsey!"

„Vieš, že ja neznášam tieto hlúposti!" zavrčala.

„Mellisa! Ty pôjdeš so mnou, však? Zajtra by si nemala robiť a ani skúšku nemáš. Pôjdeš?" Uprela na mňa svoje orieškové oči, ktoré boli plné nádeje. Veľmi sa mi do toho nechcelo, ale ako jej môžem povedať nie?

„Fajn. Ale nečakaj odo mňa neviem aké výkony," zamrmlala som.

„Mellisa! Veľmi ti ďakujem! Si úžasná. Máš to u mňa," zvýskla od radosti a hodila sa mi okolo krku.

To, že som April prikývla na to, že pôjdeme cvičiť do fitness centra, kam pravidelne chodí Harry s Thomasom som rýchlo oľutovala. Prezliekli sme sa v šatni a vykukli von. Keď som videla ženy a dievčatá vôkol mňa, cítila som sa ako to najväčšie poleno a lenivec zároveň na svete. Všetky boli oblečené akoby predvádzali kolekciu športového oblečenia, sústredené, odhodlané, niektorým sa dokonca rysovali svaly na bruchu.

„April, zabijem ťa," zasyčala som. Prešli sme okolo žien, ktoré cvičili s činkami. Snažila som sa na ne nezízať. April sa tvárila vyplašene. Pochybujem, že môj výraz bol inakší. Minuli sme namakaných chlapov ako hory, ktorý posilňovali a popri tom sa stihli aj podpichovať.

„Tam je," šepla som kamarátke, keď som zbadala jej priateľa s dvoma chalanmi. Jeden z nich bol Harry. Toho druhého som nepoznala. Cvičili na bežiacich pásoch.

„Poďme teda sem!" potiahla ma April k bicyklom. Fajn, tie nevyzerajú zle. Toto zvládnem a hádam nebudem pôsobiť až tak nemotorne. Mali sme celkom fajn výhľad na bežcov. Chalani si nás však zatiaľ nevšimli. Žena vedľa nás mala v ušiach slúchadlá a sústredene šliapala do pedálov. Pospevovala si, z čela jej tiekol pot. Usadila som sa a pozrela na kamarátku. Tvárila sa zhrozene.

„No, cvič!" podpichla som ju.

„A ty?" krivo sa uškrnula.

Zasmiala som sa a šliapla do pedálov. Šlo mi to pomerne ťažko. Nešliapala som tak rytmicky ako tá žena, dokonca ani ako April. Cítila som, že som červená v tvári, zatínala som zuby od námahy, svaly na nohách ma žiadali o milosť. Kedy som naposledy aktívne cvičila? Skoro pred piatimi rokmi? Ale ako to ide ťažko, doparoma. To som na tom až tak zle? Však na telesnej nie som najhoršia. Hoci v tomto fitness centre som.

„April? Mellisa?" ozvalo sa vedľa nás prekvapene.

„Tom!" usmiala som sa a odhrnula si mokré vlasy z čela.

„Mellisa? Nechceš ľahší prevod?" zasmial sa Harry. Vyvalila som oči. Prosím?! Môj partner na ekonomike prišiel ku mne a hrabal sa v bicykli. Ja som ho šokovane sledovala. 

„Teraz skús."

Išlo to omnoho ľahšie. Usmiala som sa na svojho záchrancu.

„Ďakujem."

„Čo tu robíte?" ozval sa Tom a nadvihol obočie. Prehrabol si mokré vlasy. Po spánku mu tiekol pot. Ten sa tu teda nefláka.

„Vravel si, že nechceš robiť len babské veci," mykla plecom.

„Tak si prišla sem spolu s Mel?" Jeho pohľad však akosi znežnel.

„Samú by ma to nebavilo."

Tom sa zasmial. Myslím, že moja práca skončila. Chvalabohu! Prestala som šľapať a zaskočila som z bicykla.

„Už ti stačilo?" zasmial sa Harry. Tom, April a ten neznámy chalan na mňa pozreli. Ja som pozrela na kamarátku. Naznačila perami ďakujem. Usmiala som sa.

„Už tu predsa April nie je sama a ja nejako extra necvičím," odpovedala som Harrymu a vykročila do šatní. Pozrela som, koľko je hodín. Cvičila som pol hodiny. To mi bohato stačí. Zadok ma bolel od nepohodlného sedadla, stehná pálili.

Prechádzala som okolo posilňujúcich mužov. Boli tu už len dvaja a jeden mladý chalan. Okamžite som ho spoznala. Dočerta! Dočerta! Dočerta! Čokoládové vlnité vlasy mal stiahnuté, aby sa mu nelepili na čelo. Čierne tielko mu rysovalo svalstvo, ktoré sa napínalo od námahy. Bol trošku ďalej od tých mužov. Oproti nemu bolo zrkadlo. Zdvíhal činky, v ušiach slúchadlá. Tváril sa rovnako vážne ako každý športovec v tomto fitness centre. Obdivovala som ako sa jeho svaly napínajú a zase sťahujú. Spomenula som si, ako ma tie mocné paže objímali. Ako som bola v nich uväznená a jeho dych ma šteklil na líci. Smiala som sa. Ale čo je dôležitejšie, on sa smial. Možno tomu on sám neveril. Striasla som sa. Dylan po pár sekundách prestal a ja som si uvedomila, že ako idiot na neho hľadím, pričom som pôvodne mala ísť do šatne! Chcela som odísť akoby nič, líca som mala červené, no nebolo to z bicykla. Tak nehanebne ho očumujem. Prešla som si po kútiku pier, či náhodou aj neslintám. Hrudník sa mu prudko nadvihoval. Pohľad mu zaletel do zrkadla. Stŕpla som. Dopekla! Ja by som si na tie zrkadlá mala dávať pozor! Nie som predsa upírka, že ma v nich nevidno. Prekvapene sa otočil.

„Mellisa?"

„Uhm, a-ahoj," pokúsila som sa o úsmev. Musím byť červená až na zadku, ako strašne sa hanbím. Nadvihol kútik úst.

„Čo tu robíš?" Otočil sa ku mne trupom. Urobila som k nemu niekoľko krokov.

„Ehm, no, bola som si s April zacvičiť," odpovedala som a snažila sa mu hľadieť do očí a nie na tie široké, mocné ramená.

„Nikdy som ťa tu nevidel," nadvihol obočie.

„O-ono to len t-teraz. S-sme sa dohodli včera, vieš."

Koktám! Ja koktám pred Dylanom Moralesom! No tak, Mellisa! Uhraj to! Spomeň si na... na... Celaenu Sardothien. Keď budem aspoň z kvapky ako ona, bude to super. No tak! Uškrnul sa na mňa. Nepomáhaš mi, Morales!

„Bežala si?"

„Nie. Bicyklovala."

„Mala si vôbec prestávku? Koľko si tu?"

„Prečo?" opýtala som sa.

„Si zadychčaná, červená a tečie z teba. Ak si tu prvýkrát, mala by si ubrať. Ublížiš si," poznamenal. Otvorila som ústa a prešla si po spánkoch. Stiahla som ruku, na ktorej sa ligotali kvapôčky potu. 

„Ty tiež lapáš po dychu." 

Krátko sa zasmial.

„Lenže ja viem, čo robím."

Na chvíľu sme stíchli. Rozpačito som pozrela do zeme. 

„April ešte cvičí?" opýtal sa.

„Hej. Stretla Thomasa." Dylan si odfrkol. 

„Prečo sem chodíš, keď jeho ani Harryho nemáš rád?"

Pozrel na mňa, no neodpovedal. Samozrejme, to som mohla čakať. Zahryzla som si do pery. Cítila som sucho v krku.

„Už pôjdem."

„Končím. Ak chceš môžem ťa odviesť," navrhol. Nadvihla som obočie. Vyzeral, že ho samého prekvapilo, čo vypustil z úst. Pousmiala som sa. 

„Ďakujem, ale nechcem ťa otravovať."

„Keby ma to otravovalo, tak ti to nenavrhnem."

Otvorila som a zatvorila ústa. Iba som mlčky prikývla. Pousmial sa. Zdvihol sa a upratal činky. Spolu sme odišli z telocvične a zamierili do šatne. Samozrejme, on do pánskych a ja dámskych! Ponáhľala som sa, aby na mňa nemusel čakať. A hoci som sa snažila obliecť, čo najrýchlejšie, vonku ma už čakal, ležérne sa opieral o stenu. Keď ma zahliadol, pokúsil sa o úsmev. Vykročili sme bok po boku. Vonku sa do nás oprel chladný vzduch. Zamierili sme k parkovisku, pustila som Dylana dopredu. Zastal pri čiernej motorke a strčil mi do ruky helmu. Na motorke som ešte nešla. Stiahla som si čiapku a strčila ju do športovej tašky. Navliekla som si helmu. Dylan urobil to isté. Zapol si helmu a pozrel na mňa.

„Pripravená?"

Cez helmu som ho tlmene počula. 

„Na motorke som ešte nešla," priznala som. Uškrnul sa.

„Beriem na vedomie."

Nasadol. Ja za ním. Opatrne som ho objala okolo pása. Pohniezdila som sa, napravila si tašku cez kríž na pleci, aby mi náhodou nespadla. Dylan naštartoval. Otočil hlavu ku mne.

„Nemusíš sa báť, nerozpadnem sa! Poriadne sa drž!" zakričal. Nadvihla som obočie a do líc sa mi nahrnula červeň. Našťastie on nemal možnosť moju červenú tvár vidieť. Pritisla som sa k nemu bližšie pevne ho objala okolo pása. Moje srdce začalo biť ako o závod. Objímam Dylana Moralesa okolo pása! Panebože, sme tak blízko seba! Hoci bolo chladno, moje telo zaplavilo teplo. Hlavu som si bokom oprela o ruksak, ktorý ma delil od Dylanovho chrbta. Naštartoval a mne sa zdvihol adrenalín.

Motorka sa pohla a hladko sa dostala cez parkovisko na cestu. Pridal. Vietor sa hral s mojimi vlasmi vytŕčajúcimi z prilby. Míňali sme autá veľkou rýchlosťou. Usmiala som sa. Kĺzali sme sa po asfalte, míňali rôzne budovy. Bolo to fantastické. Tá rýchlosť sa mi páčila a bola by som ešte radšej, keby pridal. No, vedela som, že musí byť opatrný. Cesty boli posypané, ale predsa len v zime to nie je práve sranda. Navyše Dylan je, hádam, jediný, kto jazdí na motorke v každom počasí aj ročnom období. Odbočili sme na menej rušnú cestu. Nerozmýšľala som. Zasmiala som sa. Nahlas som sa rozosmiala a vykríkla. Odpoveďou mi bola Dylanova rýchlosť. Pridal. Spomalil opäť v rušnej časti. 

„Kadiaľ?" zakričal. 

Opísala som mu smer. Pridal, no nebola to tá rýchlosť ako v tej tichšej časti. Zakričala som na neho, keď som zbadala náš dom. Motorka zastala. Ani som si neuvedomila, že sa celý čas usmievam od ucha k uchu. Zliezla som z motorky a dala si dole helmu. Podala som ju zlému chlapcovi. Aj on si dal dole tú svoju, no nezosadol.

„Ďakujem."

Len mávol rukou. Nastalo medzi nami ticho. Zahryzla som si do pery, no prerušila som to ticho.

„Bola som tam prvý a posledný krát. Ja necvičím. Teda, dnes som vydržala bicyklovať tridsať minút a to ešte na ťažkom prevode, preto som asi bola tak červená." 

Dylanovi vybehlo z pier zachechtanie. Nadvihol obočie a oprel sa o motorku. Zase som cítila, ako sa červenám. Netuším, prečo som mu to povedala.

„Tak to potom všetko vysvetľuje. No, aspoň si tam nebola vyše hodiny, inak by si sa zajtra nepostavila."

„Mám pocit, že sa zajtra aj tak nepostavím." Zasmial sa. Keď stíchol, pozrel na mňa, no úsmev mu povädol. Začal sa hrať s helmou vo svojich rukách a hrýzol si peru. Nakoniec si povzdychol a zavrtel hlavou.

„Chodievam som tam so Scottom a Willom."

Povedal to tak ticho, že som mu ledva rozumela. Pousmiala som sa. V duchu som však onemela. Zdôveril sa mi. Skutočne sa mi s niečím zdôveril. Neverím. Normálne neverím, že sa to stalo. Navonok som však bola pokojná. 

„Nechceš ísť dnu a dať si kakao?" navrhla som. Zdvihol tvár. So slabým úsmevom zavrtel hlavou. Nasadil si helmu. Naštartoval a vyrazil. Naposledy som sa obzrela a odomkla dvere.