Niečo ma jemne pohladilo po líci. So spokojným úsmevom som sa pomrvila. Zamotala som sa viac do paplóna a blažene vydýchla. Nech ma ešte nechajú spať. Však je tak skoro. Ešte sa mi nechce vstávať z tohto vyhriateho pelechu.

„Mellisa," ozval sa sexy chrapľavý hlas. Toto je krásne prebudenie.

„Vstávame, aby sme nezmeškali vlak," opäť sa ozval ten hlas. Pootvorila som oči. Videla som len mocnú ruku. So stále zlepenými očami som sa prevalila a moje oči sa stretli s tými kakaovými. Usmial sa na mňa a ja som mu úsmev lenivo vrátila. Ja istotne ešte snívam.

„Nemôžem uveriť, že ťa budík nezobudil," zasmial sa. 

„Koľko je hodín?" Natiahla sa ako mačka.

„Čas pomaly vyraziť," odvetil. Posadila som sa na posteľ a pretrela si oči. Až potom som si uvedomila, že Dylan na mňa hľadí a ja som iba v spodnej bielizni. Zapišťala som. Hneď som bola hore. S červenými lícami som si pritiahla paplón k hrudi. 

„Nepozeraj sa!" zavrčala som.

Rozosmial sa, pričom zdvihol ruky na znak kapitulácie. On už bol oblečený. Zjavne si myslel, že budík ma zobudil, tak sa prezliekol, aby mi doprial súkromie, no ja som spala. Postavil sa a odišiel do kúpeľne. V rýchlosti blesku som sa prezliekla a potom ho nepekne vyhodila z kúpeľne, pretože som skutočne potrebovala na toaletu. Celý čas sa iba chechtal. Panebože! Toľko trápnych situácií behom pár minút.

Vyšli sme z izby, ja som si dôkladne skontrolovala, či mám všetko a Dylan vrátil kľúčiky. Kráčali sme na stanicu. Bola som hladná. Zúfalo som sa obzerala okolo seba, ale väčšina trafík a bufetov bola ešte zatvorená. Bohužiaľ, nekráčali sme ani okolo žiadneho hypermarketu. Dúfam, že aspoň na stanici niečo nájdem. Cupkala som za zlým chlapcom bez toho, aby som ja alebo on prehovorili. Neprekážalo mi to. My sa veľmi nerozprávame. Na stanici som sa rozbehla k bufetu, skôr ako zistí, že umieram od hladu a zase za mňa zaplatí. Nepotrebujem jeho peniaze! Teda ten hotel by som sama nemohla zacvakať, ale tak by som zostala čakať na stanici. Počítala som to a som mu dlžná za lístok a nocľah (na polovicu) takmer všetky peniaze, ktoré som si zobrala pre istotu. A tá poistka sa mi skutočne zišla. Rozbehla som sa k automatu. Keď som sa otočila, kde je Morales, takmer som dostala infarkt. Bol tesne za mnou. Nalepila som sa na automat ako blázon a rýchlo vložila doň peniaze. Ustúpila som až keď som sa zohla, aby som vybrala veľkú bagetu. Dopekla, som fakt hladná. 

„Šteniatko je hladné?" uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk. Ustúpila som, aby si aj on mohol niečo vybrať.

„Čo máš stále s tým šteniatkom?" prehodila som.

„Včera si vyzerala ako zatúlané milé šteniatko," žmurkol a ja som očervenela. Včera to bol skrat. To sa občas stáva. Na pár minút som stratila hlavu. No, nemôžem uveriť, že som sa tak správala.

Na vlak sme dlho nečakali. Prišiel o niečo skôr, takže sme si mohli pohľadať miesta. Dnu bolo len zopár ľudí a mnoho miest bolo voľných. Vliezli sme do jedného kupé. Stále sme mlčali a v tichosti jedli svoje bagety. Rozmýšľala som nad tým, čo sa dialo včera. Na jazyku ma začala svrbieť otázka. Potláčala som ju bagetou, ale nepomáhalo to. Vlak sa dal do pohybu. Stále sme mlčali. On si opieral čelo o sklo a znudene hľadel na cestu. Ja som sa hrala s alobalom, v ktorom bola zabalená bageta. Stále som sa vracala k jeho slovám až som to nevydržala.

„Čo si tým myslel, že je to tvoja vina a ako si vedel, že sa autobus nevráti?"

Kakaové oči sa odtrhli od mesta za sklom. Narovnal sa, no nepozrel na mňa. Dlho mlčal. Myslela som si, že sa odpovede ani nedočkám a moju otázku jednoducho odignoroval.

„Pretože som to s Craigenom robil. Keď nás niekto nasral, prišiel trest. Niekoľkokrát som nechal niekoho zabudnutého na výlete. Vieš prečo si nás nevšimli? Pretože sa dá z toho ľahko vykľučkovať. Nie sme v škôlke, učiteľky nechodia rad za radom a nekontrolujú menný zoznam. Zakričia maximálne, či niekomu nechýba sused. Odpoveď znie, samozrejme, nie. Ak si to všimne niekto iný, skôr ako sa autobus rozbehne a začne špekulovať, jednoducho ho umlčíš odpoveďou, že zostal v meste, aby sa stretol s tetou, babkou a ja neviem s kým. Niekedy sa však stane, že priatelia toho chudáka si to všimnú a uvedomia učiteľov, takže sa autobus vráti. Ako keď som s Craigenom chcel nechať v botanickej záhrade Taylora a Pricea. Škoda, že si to všimla Collinsová. V prváku nám to vyšlo."

Zhlboka som sa nadýchla.

„A-ale ako si ich donútil zabudnúť sa niekde? To nejde," nechápala som. Zachechtal sa.

„Všelijako. Jeden zo spôsobov, včera použil Craigen. Jednoducho si omotal tú hus okolo prsta. Buď ju nahovoril na žart, podplatil ju či peniazmi, alebo svojím telom... Skrátka si ju získal. Bola mladá, o to to mal ľahšie. Celé to bolo naplánované."

„Panebože," vydýchla som.

Toto myslí vážne?! Sam Craigen to urobil naschvál?! Vraj to mal byť trest či čo. Zúrila som. Neskutočne som zúrila. Ten prekliaty had! On to skutočne urobil! Nahovoril študentov okolo nás, že sme tu zostali na noc u rodiny, ktorá tu, v skutočnosti, ani nežije. Chce ma vydesiť. To, čo predviedol predtým. Tváril sa, že ma udrie, ale nikdy by to nespravil. Chce len vyvolať strach. Hrá so mnou špinavú hru, ktorej pravidlá nepoznám. No, Dylan Morales áno. 

„Nerozumiem, prečo si tvrdil, že je to tvoja vina. Ja som sa nechala od Sama nachytať!"

„Náhodou som ho počul, ako sa smeje s Bakerovou a Hughesom. Vedel, že si to všimnem, no chcel vidieť tvoj vyplašený výraz, keď dobehneš len tak-tak. V ten moment som nerozmýšľal. Jednoducho som strčil do toho bastarda a utekal za tebou. Keby som šiel za tvojimi kamoškami, že ti prišlo zle a odbehla si si na záchod, počkali by sme. No, neurobil som to. Jediné, na čo som myslel, bolo, ako zotrieš Craigenovi jeho víťazoslávny úsmev z tváre. Ale tá pipka sa tam hrala pridlho a prišlo na predstavenie veľa ľudí, takže bolo priam nemožné sa k tebe dostať."

Stratila som reč. Nerozmýšľal. Jednoducho utekal. Utekal za mnou. Moje srdce tíško podskočilo. Možno som túžila počuť viac, ako sa rozbehol za mnou, prečo to urobil. Ale neopýtala som sa ho na to. Miesto toho som sa opýtala niečo iné:

„Čo teraz odo mňa Sam čaká?" 

Dylan nadvihol obočie. Pohľad som mu opätovala. Ak sa chce Sam Craigen hrať, pripravím mu nepekný zvrat.

„Nie je to jasné? Rešpekt. Stiahneš sa."

„Ako to myslíš? Komunikujem s ním minimálne."

„Sklopíš zrak, keď okolo teba prejde, uhneš pohľadom. Vyhneš sa mu na chodbe. Keď na teba prehovorí, s vyplašeným výrazom si ho vypočuješ a nebudeš odporovať. Jednoducho, neotvoríš pri ňom ústa."

„Toto myslíš vážne?"

„Je to tak. Väčšina sa stiahne," mykol plecom. 

„Ako by som vôbec prišla na to, že to bol on?"

„Prišla by si na to," pozrel mi do očí.

Našpúlila som pery. Istotne si aj Dylan myslí, že to urobím, že sa stiahnem. To nech si, Craigen vyhodí z hlavy. Nikdy! Áno, je prešibaný, krutý a fakt dobrý herec. No, aj ja som herečka. A už nie som taká, aká som bývala. Viac už nie! Ako môže byť niekto taký odporný? Opäť nastalo medzi nami ticho a opäť som ho prerušila ja.

„Ehm, prepáč, ale mohla by som si ešte požičať mobil, aby som zavolala domov?" pousmiala som sa. Dylan prikývol. Odomkol mi obrazovku a podal mi ho. Poďakovala som a vytočila mamino číslo.

„Prosím?"

„Mami, sme vo vlaku. Asi za také dve hodinky, možno dve a pol, budem v Toronte. Len, aby si sa nebála, že sme tam zostali." Oprela som si čelo o sklo a hľadela na krajinu.

„Pošlem po teba ocka. Hneď mu to poviem!"

„Nie, to je v poriadku! Pôjdem pešo alebo metrom," rýchlo som protestovala.

„Poviem mu! A ty sa priprav na riadny výsluch, mladá dáma!" 

Prevrátila som očami.

„Ahoj zatiaľ," zamrmlala som. Mama odpovedala a zložila som.

Dylan Morales rovnako hľadel von oknom ako ja. Viem, že by som asi nemala, ale dve hodiny len tak v tichu ma zabije. Svoj mobil mám vybitý. Prešla som na stiahnutú hudbu a prezerala si skladby. Má dobrý vkus. Mnohé piesne som poznala, niektoré nie. Potom som našla niečo, čo ma donútilo k úprimnému úsmevu. Nečakala som, že nájdem v jeho playliste aj tohto interpreta. Zahryzla som si do pery a pustila skladbu, ktorú som poznala. V kupé sa rozľahla hravá melódia. Dylan okamžite odtrhol zrak od okna a uprel ho na mňa. Hneď ako sa ozval hlas Rickyho Martina, otvorila som ústa a pridala sa k nemu. 

Je poverčivá/Čierne mačky a voodoo bábiky/Mám tušenie/Že toto dievča ma donúti spadnúť/*

Mierne, ako sa len pri Rickovi Martinovi dá, som sa vrtela do rytmu. Pri ňom to inak ani nešlo! Morales ma pobavene sledoval. V jeho očiach  zaiskrili plamienky, čo ma donútilo k širšiemu úsmevu. Ak sa nebudeme rozprávať, môžeme sa aspoň zabaviť. Mobil som položila na malinký stolík medzi nami. Vďakabohu, že tu s nami nie je nikto ďalší. Kývla som mu, nech sa pridá aj on. Ale on ma stále len sledoval s prekríženými rukami na prsiach. Po celý čas sa ku mne ani raz nepridal. Keď pieseň skončila, zamračene som sa zlého chlapca pozrela. 

Zachechtal sa a podal mi svoj mobil. Vzala som si ho a opäť som vybrala Rickyho Martina. Oprela som si bradu o okno a zase si začala pospevovať. Avšak, túto pesničku som až tak nepoznala a navyše bola v španielčine. Sem tam sa mi plietol jazyk a slová nedávali zmysel. Zväčša som ani nestíhala. Španielsky spevák bol na mňa prirýchly. Chlapec vyprskol do smiechu. Naklonila som hlavu nabok a sklapla. Ozývala sa len španielčina.

„Čo máš zo španielčiny?" prehodil pobavene. Našpúlila som pery.

Tus labios, mis dientes/Bocado crujiente, rico pastel/Fuego en tus pupilas/Tu cuerpo destila tequila y miel/**

Takmer som sa roztopila. To, akým spôsobom vyslovoval jednotlivé slová. Obzvlášť tie s písmenom r. Dopekla, znelo to tak exoticky. Pri slovách ani nezaváhal. Španielčina pre neho vôbec nebola cudzím jazykom. Ako je to možné? Však chodí na francúzštinu. Ak hovorí tak neskutočne sexy po španielsky, čo potom po francúzsky? Aby som sa viac nestrápnila – alebo si teda užila jeho výslovnosť – spievala som len refrén. Keď skončila španielska pieseň, vybral jednu zo starších skladieb od kapely, ktorú sme počúvali včera spolu. Bavili sme sa. Videla som to na ňom. Mali sme niečo spoločné. Možno je práve hudba kľúčom, ako sa k nemu dostať.

Ľudia nastupovali a vystupovali, no nikto si k nám neprisadol. Stačil im pohľad na nás dvoch v kupé. Nad nami vládla uvoľnená atmosféra. Dovolila som si pustiť svoju tvár z reťazí a myslím, že Dylan Morales urobil to isté. Nerozmýšľali sme nad tým, kto sme, aká je naša minulosť, aké bremená nosíme. Boli sme to my. Bol to tento okamih, tento vlak. Boli sme sami sebou. 

Vystúpili sme. Nenápadne som strčila ruku do kabelky a nasledovala svojho spolucestovateľa. Predrali sme sa cez dav, ktorý sa cestou do Toronta nazbieral. Zahryzla som si do pery a v duchu si opakovala, čo chcem urobiť. Hravá nálada upadla. Sme opäť v realite.

„Príde po teba niekto?" nadhodila som, hoci som poznala odpoveď.

„Nie."

„Nechceš zviesť?" pokračovala som. Možno získam čas. Zboku na mňa pozrel, pričom mu myklo kútikmi úst. No, zavrtel hlavou. Vošli sme na stanicu. Vonku ma už istotne čaká otec. Zastala som, Morales tiež. Usmiala som sa na neho.

„Ďakujem. Za všetko."

A jemne som ho objala okolo pása. Cítila som, ako stuhol. Rýchlo som sa odtiahla, pričom som nenápadne strčila ruku do jeho vrecka na saku. Pozrela som mu do tých nádherných kakaových očí, on hľadel do mojich zelených. Na tvári nebola žiadna emócia. Usmiala som sa, pozdravila ho a utekala za otcom. 

Doma ma stálo veľa úsilia a času všetko vysvetliť rodičom a najmä presvedčiť ich, aby sa nešli do školy sťažovať. Nepovedala som im úplnú pravdu, to, že to narafičil Sam Craigen. Keď som konečne upokojila rodičov a dala na nabíjačku mobil, pritúlil sa ku mne Figaro. Usmiala som sa a poškrabkala ho za ušami. Spokojne zapriadol. Mobil zabzučal a ja som si našla neprečítané správy od Chloe a Hailey. Dožadovali sa vysvetlenia. To, že som s nimi nebola v autobuse si všimli až keď dorazili domov. Dotklo sa ma to, no na druhej strane, ja som ich poslala do autobusu, aby som sa porozprávala so Samom. Sedeli úplne vpredu, ja naopak úplne vzadu. Dopredu sa nič nerozšírilo, takže Craigen to ututlal v zárodku. Odpísala som im len veľmi krátko. Odhodila som mobil a maznala sa s Figarom. Klíčilo vo mne odhodlanie ukázať tomu idiotovi, že nevyhral. Nestiahnem sa pred ním. Už viac sa nestiahnem!

Keď som v pondelok kráčala k budove školy, niekto ma schmatol za zápästie a zvrtol tvárou k sebe. Vlasy mi preplieskali tvár. Prekvapene som vzhliadla ku kakaovým očiam, z ktorých šľahali blesky. Na krku mu navrela žila. Sťažka som preglgla. Predo mnou stál naštvaný Dylan Morales. 

„Povedal som ti jasne, že tvoje peniaze nechcem," zavrčal.

Bol ako vlk a ja srna. Srdce sa mi rozbúchalo ako zvon. Dúfala som, že keď tie peniaze, čo som mu strčila do vrecka, nájde, nechá to tak. Nečakala som, že sa nado mnou bude týčiť, zvierať mi zápästie a vrčať ako šelma. 

„Ale," začala som koktavo.

„Nijaké ale! Nevezmem si ich!" odsekol. 

Zdvihol mi zápästie a do otvorenej dlane mi strčil bankovky, ktoré som mu v to ráno na vlakovej stanici strčila do vrecka na saku. Civela som na neho ako obarená. Nestihla som ani protestovať, keď sa naklonil k môjmu uchu. Tým mi vzal všetko vietor z plachiet. 

„A opováž sa mi ich niekde postrčiť. Neprijmem ich, Mellisa!" ticho zavrčal. Zmizol skôr, ako som sa nazdala. Iba peniaze v mojej dlani ma uistili, že sa toto skutočne stalo. Ako omámená som kráčala ku skrinke.

Sam sa veselo sa bavil so svojimi priateľmi. Keď ma však zbadal, ako si dávam veci do skrinky a vyťahujem knihy, naše oči sa na sekundu stretli. Tie jeho iskrili víťazstvom. V hlave mi rezonovali Moralesove slová. Craigen si myslí, že som sa stiahla. Veril, že ma vyplašil a viac sa mu nepostavím. Ale to ma ešte nepozná. Už dávno nie som taká, ako si on myslí. Po tretej hodine sa mi dokonca prihovoril.

„Tak ako si si užila nočný London? Ja som ťa varoval," rypol. Neodpovedala som. Moja krv bublala, no hnev som sa stále snažila potláčať.

„Konečne si mohla byť s tým bastardom sama, však? Priam mi nahral, keď sa za tebou rozbehol. V takýto výsledok som ani nedúfal," odporne sa zachechtal.

„Skutočne si si myslel, že ma toto vydesí?" nadvihla som obočie.

Zamračil sa.

„Ak si čakal, že teraz pred tebou cúvnem, mýliš sa."

„Tým si nebuď taká istá," usmial sa.

„So mnou sa nechceš hrať, ver mi." S tým si zapálil cigaretu a odkráčal na prestávku, na školský dvor za priateľmi. 

*Ricky Martin - Livin' La Vida Loca

**Ricky Martin ft. Yotuel - La Mordidita