<Yvette>

Pani Nella nás prichýlila na noc. Hoci som to ledva dokázala vnímať. Stále som sa triasla a cítila som sa ako najväčší mizerný človiečik. Vystrelila som. Zasiahla som toho neznámeho...

Znova ma naplo, ale tentoraz som udržala obsah žalúdka v sebe. Načiahla som sa po pohári vody, ktorý predo mňa položila pani Nella a z môjho pleca skĺzla deka, do ktorej ma zatočil Colin.

Ten sa práve šeptom rozprával s pani Nellou, ktorá mala v očiach slzy. Colin niečo povedal, pani Nella vážne prikývla a potom sa chlapec z mesta oddelil od pani Nelly, podišiel ku mne a sadol si vedľa mňa.

Zovrel mi ruku vo svojej. „Už je ti lepšie?"

Pokrútila som hlavou. „Ja...ja som ho..."

„Neurobila si nič zlé," hlesol. „Zachránila si mi krk, Yv. Počuješ? Zachránila si mi život."

Usedavo som sa rozplakala a on si ma pritiahol na hruď. Nepomáhalo to. Nič mi nemohlo pomôcť. „Bol si... bol si..." jachtala som pomedzi vzlyky, „bol... v nebezpečenstve... kvôli... kvô-mne."

Chytil ma za tvár a pozrel sa mi do očí. V tých jeho nebolo nič okrem tvrdohlavej zaťatosti. „Nebol som v nebezpečenstve kvôli tebe, jasné? Bolo mojim rozhodnutím ísť tam a stokrát by som to zopakoval ak by sa to skončilo rovnako a ten idiot by ťa nenašiel v skrini a neublížil ti. Ten strach a bolesť čo cítiš teraz... to všetko pominie, Yv. Ostanú z toho len tiene. Ale ak by ti ublížil... Tak by som si celý život len opakoval, kiežby som to bol ja."

Jeho slová ma rozplakali ešte viac. Ako to dokázal brať takto? Ako mohol byť taký pohodový a pokojný? Po všetkom? Po tom, čo som pred ním niekoho postrelila?

Zo mňa sa stala troska...

„Vyriešime to, dobre? Spolu."

„Aleee..." sama sebe som si znela úboho. „To, čo som ti písala..."

„Viem ako si to myslela," prerušil ma. „A viem, že si to myslela vážne. Ale zároveň viem, že to bola hlúposť. Yv, ja ťa milujem. A je mi úplne ukradnuté čo na to hovoria idioti, ktorí majú problém napočítať do päť. Záleží len na tom, čo chcem ja a čo chceš ty. A ja chcem teba. Ich kamarátstvo mi je ukradnuté. Mám Kristen a hlavne mám teba. To je všetko, na čom záleží. Áno?"

V tichej obývačke, v ktorej sa pani Nella snažila tváriť, že nepočúva, som len prikývla.

Miloval ma. A ja jeho tiež. Bolo to také jednoduché.

Na inom nezáležalo.

Aaaa posledná časť.. dnes tu ešte pribudne Epilóg a slovo na záver :D