<Yvette>

Bolo to čarovné. Snové. Takmer až imaginárne.

Keď sme vstúpili do historickej budovy, ktorá bola klenotom mesta, ako mi to Colin vysvetlil, a kde sa konali stovky najluxusnejších podujatí, zalapala som po dychu.

Plesová sála bola obrovská, strop i steny boli zdobené starými maľbami na štýl baroka a rokoka. Jednotlivé sošky, ktoré sa tiahli popri stenách a podporných stĺpoch boli osvetlené malými svetielkami a tak viac vynikali drobné detaily precíznych diel. Všade nad nami sa tiahli girlandy farebných kvetov, ktorých vôňa prebíjala pach veľkého množstva ľudí v sále.

Nikdy som nevidela nič také... veľkolepé. Obrovské a slávnostné.

„Vidím, že ťa to obralo o dych," vydýchol Colin blízko môjho ucha. Jeho dych ma príjemne pošteklil na tvári.

„Nemám slov," prisvedčila som, stále sa obzerajúc.

„Ani ja," podotkol Colin. A keď som sa naňho pozeral, všimla som si, že hľadí na mňa. Len na mňa.

„Dobre deti, bavte sa," usmiala sa na nás pani Coxová, ktorá bola v tmavej zelenej róbe. Tá jej zakrývala takmer celé telo, ale na jej kráse to neubralo. Nie, vyzerala len váženejšie ako niektoré ženy, ktorých telo sotva zakrýval kus hodvábnej látky. „Ak ti to nebude vadiť, rada by som ťa niekoľkým ľuďom predstavila, Yvette. Aby si tí starí držgroši uvedomili o čo prichádzajú, keď nehľadia ďalej ako k hraniciam."

Prikývla som. Preto som tu predsa bola, nie? Aby som trocha reprezentovala aj tú druhú stranu periférie. Tú, ktorá si nezaslúžila byť vyčlenená a kriminálnikmi. „Samozrejme," pousmiala som sa.

Pani Coxová nám ešte venovala jeden veľavravný úsmev, zaželala nám príjemnú zábavu a stratila sa v dave.

O chvíľu ma medzi ľudí zaviedol aj Colin. Prebojovali sme sa k dlhému stolu s občerstvením, vtisol mi do ruky pohár. Hodnú chvíľu sme sa potulovali okolo stola a poľovali na najvábivejšie koláčiky, pričom sme si uťahovali jeden z druhého. Ale v Colinových očiach sa lesklo čosi, čo ma robilo dokonalo šťastnou. Tam, v tej chvíli. A možno aj v tých ďalších. Ak nikdy nezabudnem na ten úsmev, vždy budem aspoň trocha spokojná.

Niekoľko ľudí sa pri nás pristavilo, Colina očividne poznali. Zdravili sa s ním, ale mňa si k nemu mnohí neradili. Kým ma Colin neschmatol za dlaň a nedal tak každému okoloidúcemu najavo, že som tu s ním. Hrialo ma to pri srdci.

Po chvíli k nám priplávala aj vysmiata Kristen v spoločnosti vysokého chalana s čiernymi vlasmi a jasnými, modrými očami. Predstavil sa ako Sebastien a ako jeden z mála nevraštil obočie nad faktom, že som z periférie. Väčšina Colinových známych tým totiž nebola... nadšená.

„Dúfam, že si si s ňou už zatancoval," Kristen vrhla spaľujúci pohľad na Colina.

„Ešte nie, ale rozhodne to mám v pláne," upokojil ju, hoci moje srdce sa rozbúšilo. Tancovať... Jasné, mohlo mi napadnúť, že na plese sa bude tanec vyžadovať. Ale...

Vtedy sa ku mne Colin zase naklonil, akoby mi čítal myšlienky: „Neboj sa, stačí, ak ma budeš nasledovať."

Po chvíli sa ukázalo, že netáral len tak do vetra. Vytiahol ma na parket, kde sa vykrúcalo niekoľko párov. Chytil ma za ruku, druhú mi položil na driek a pristúpil tak blízko, že musel cítiť moje divoko tlčúce srdce.

„Nestresuj," zašepkal. „Len rob to čo ja."

Začal krúžiť a hoci som mala prvé kroky čo robiť, aby som sa nestrepala a aby som mu nepostúpala špičky vyleštených topánok, po nejakom čase sa mi podarilo naladiť na jeho pohyby. Vtedy som si to začala aj reálne užívať. Rovnako ako jeho blízkosť, jeho dlaň v mojej a ruku na páse.

Kĺzali sme sa po parkete v jemnej melódii a uvedomila som si, že k nemu stojím stále bližšie a bližšie. Potom hlesol: „Teraz ťa zatočím."

Nečakal na moju odpoveď, hneď ma vykrútil a kým som sa znova dostala do jeho pevného objatia, hlava sa mi rozkrútila. Na perách mi ale vládol šťastný úsmev.

>>>>>

>Colin<

Nikdy som nevidel nič krajšie ako jej žiarivý úsmev, oči, ktoré svietili od drobných bodových svetiel v sále a pozerala sa na mňa, akoby som bol stredobodom jej vesmíru. Rovnako ako ona bola mojim. Už dlhú dobu.

Dlhé hodiny sme tancovali, len s menšími prestávkami. Pri niekoľkých skladbách sa k nám pridala Kristen so Sebastienom a vymenili sme si partnerov. Kristen som vykrúcal v divokých rytmoch a ona sa na mne rehotala, pričom ma preklínala. Sebastien tancoval s Yv opatrnejšie, akoby si všimol jej neistotu na parkete. Ale bol som rád, že jej očividne odľahlo, keď sa dostala späť ku mne.

Mohla byť asi polnoc, keď sme sa opatrne kývali v rytme hudby v strede parketu. Na moment svetlá zažiarili jasnejšie a niekde v pozadí buchlo práve otvorené šampanské. Ale Yv sa pri tom hrmote nestrhla. Ani len neustrnula. Hlavu mala na mojom pleci, dlane v tých mojich. Vtedy som sa od nej odtiahol, chytil ju za bradu a bez zaváhania som ju pobozkal.