<Yvette>

Prudko som sa postavila, Colin ma okamžite nasledoval. Ale cez dvere vošla útla žienka, ktorú som ta dobre poznala.

Rozbehla som sa skôr, akoby som si to vôbec uvedomila a zovrela som ju v náruči. Zo srdca mi padol balvan veľkosti celého mesta. Zdalo sa, že je pani Nella v poriadku a je len vyčerpaná. Oči mala ťažké, ale na perách mala typický milý úsmev.

„Vidím, že si mala o mňa presne taký strach ako som si myslela," zažartovala.

„To nie je vtipné," zamračila som sa. „Stalo sa niečo?"

Mávla rukou. „Nie. Lenže, len v práci som sa dozvedela prečo je moja prítomnosť nevyhnutná. Dve kolegyne mali včera nehodu a mala som ich zastúpiť. Lenže tie dve mali smeny po sebe, tak som tam ostala trčať dvakrát tak dlho ako som si myslela."

„Prečo si nedala vedieť? A sú v poriadku?"

„Nie je im nič vážne," mávla rukou. „A jednoducho. Nečakala som, že tam budem tak dlho, tak sa mi vybila baterka v mobile."

„Vravel som," zahlásil spoza mňa Colin. No mala som pocit, že skutočne odľahlo aj jemu.

„Ah, ahoj, Colin," pozdravila ho pani Nella zmätene a potom sa vrátila ku mne vyčítavým pohľadom. „Jasne si pamätám, že si mi vravela, že dnes nemáš stretávku. Ospravedlňujem sa, nechcela som vám pokaziť plány." Poslednú vetu venovala Colinovi.

Ten sa na ňu šarmantne usmial. „Nemali sme sa s Yv dnes stretnúť, bol to spontánny nápad. A tak som tu. Rád vás znova vidím."

Pani Nelle očividne odľahlo a široko sa usmiala. „Už sa stmieva. Dúfam, že tu znova prenocujete."

Stačil mi jeden krátky pohľad na Colina, aby som vedela, že súhlasí všetkými desiatimi.

>>>>>

>Colin<

Spali sme vedľa seba, držiac sa za ruky a keď som sa zobudil, Yv mala hlavu na mojom pleci a spokojne odfukovala. A pani Nella stála vo dverách, opierala sa o zárubňu a šťastne sa vyškierala. Ukázala len zdvihnuté palce a pobrala sa preč, ale môj následný smiech prebudil Yvette, ktorá zmätene žmurkala na mňa a nestačila sa diviť z toho, že ako blízko pri sebe sa nachádzame.

„Pre-prepáč," začala jachať a odťahovať sa.

Obmotal som si okolo nej svoju ruku a zazubil sa: „Nesťažujem sa."

Tvár sa jej zapýrila, ale spokojne ostala ležať tam kde bola. „Akoby si chcela tráviť dnešok?" spýtal som sa.

Nepozrela sa na mňa. „Nechceš ísť domov?"

„Hm, môžem," zamyslel som sa. „Ale fakt neviem čoby sme robili tam. Možno pozerali film?"

Ostala zaskočená a jej oči našli moje. „Rád by som aj dnešok trávil s tebou, Yv," vydýchol som a čakal na jej odpoveď.

„Ja tiež," hlesla.

Keďže bola prosba ešte o jednu časť... :D ale nieže si na takéto niečo zvyknete 🙈😂