<Yvette>

„Jasné? Aha, napríklad. Je celkom zlatá, nemyslíš?"

Netušila som o čom sa to pani Coxová zhovára s chalanom s vyrúžovaným uchom, no zrazu ukazovala na mňa a ja som chtiac-nechtiac ustrnula uprostred kroku.

S búšiacim srdcom som sa na nich pozrela, no nebola som o nič múdrejšia. Chalan na mňa tiež len pozeral, skúmajúc, odhadujúc, premeriavajúc. V ďalšej sekunde bola ruka pani Coxovej obtočená okolo mojej a ťahala ma k nim.

Bola som si istá, že som niečo pokazila.

Jasné. Určite som niekomu nezobrala prázdny pohár. Alebo si niektorý podnapitý návštevník zobral prázdny pohár namiesto plného a posťažoval sa na nemožnú, nespoľahlivú spodinu s tmavými vlasmi. Áno, určite to bolo tak.

Klepala som sa od nervov a strachu.

„Ako sa voláš, zlatko?" spýtala sa pani Coxová milo a ja som sa trocha upokojila. Rovnako sa so mnou zhovárala aj pred niekoľkými dňami, keď sme sa rozprávali o mojej účasti.

„Yvette," dostala som zo seba roztrasene. Príliš roztrasene. „Yvette Mayová, pani," dala som tomu ešte jeden rozbeh.

„Ah, krásne meno," pochvaľovala si pani Coxová. „Hodná k takej peknej tváričke. Predstavujem ti môjho syna, Colina Coxa."

Dobre, veci boli ešte horšie ako som čakala. Tak ja som synovi mojej kvázi zamestnankyne povedala, že má rúž na uchu. Bože, toľká hanba! Isto sa na mňa sťažoval matke. Ach jaj...

No jej syn ku mne napočudovane zdvorilo natiahol dlaň: „Teší ma, Yvette."

Roztrasene a váhavo som mu rukou potriasla. Netušila som koľká bije. No on spokojný očividne nebol.

„Práve som sa s mojim synom zhovárala," začala vysvetľovať pani Coxová, „o plese, ktorý sa koná o tri týždne. Vec sa má tak, že môj syn nemá partnerku a bolo by nanajvýš hodné, ak by miesto po jeho boku zaujala dievčina z periférie. A čo dodať, ty si nám padla do oka."

Mala som pocit, že sa moja sánka prepadla do suterénu. Vôbec som nechápala o čo ide.

„Prep- prepáčte?" zakoktala som sa.

„Môžeš to chápať ako ďalšiu pracovnú ponuku. Všetko ti vysvetlím. Len sa zajtra dostav sem, okolo desiatej. Všetko si preberieme, dobre?"

Nemala som slov.

Tak som len prikývla.

Rovnako ako na slová svojej matky prikývol aj Colin, stojaci oproti mne.

Netušila som, čo sa tu práve odohralo.

No chápala som možnosť, ktorej som sa musela chopiť. Pre lepšiu budúcnosť. Pre budúcnosť bez strachu.

>>>>>

>Colin<

Cez noc som dospel k jednoznačnému názoru – mamin plán treba zatrhnúť ešte v zárodku.

Otázkou ostávalo ako to docieliť. Veci sa totiž mali tak, že som mal vlastné povinnosti a hlavne vlastný život, ktorý som nemal v pláne nechať tak na úkor nejakého divadielka. Nemal som čas celé dni sa vláčiť s neznámou babou, aby si každý vytvoril falošnú predstavu o tom, že sa s ľuďmi z periférii kamarátim rovnako ako matka. A na ten ples som chcel pozvať Kristen, ktorú som aspoň poznal a mal som sa s ňou o čom baviť. Čo by som tak robil s tou babou? Zabudol som dokonca aj na jej meno. vedel som len, že začína na Y.

Našťastie, zdalo sa mi, že aj ona má nejakú sebalásku. Pochyboval som, žeby pristúpila na podobnú hru. Dúfal som v to. Vkladal som do toho voje nádeje. Lebo ak som sa mýlil, tak som musel nájsť spôsob ako s celým seknúť po svojom.