<Yvette>

Colin mi napísal esemesku v zmysle, že dnešok bude netradične zaujímavý, preto som netušila čo od neho zas čakať. Vedela som, že vždy keď chcel, dokázal prekvapiť.

Napriek tomu ma až šokovalo, keď ma na privítanie objal pred Bielym domom a už druhýkrát mi predstavil Kristen Mallovú, ktorá mala obľubu v knihách, pracovala v butiku a podľa slov Colina som usúdila, že sú kamarátmi už dlho.

No ešte viac ma dostalo, keď sa Colin proste rozlúčil, jednou vetou mi oznámil, že dnešok strávim s Kristen a zmizol.

Nebola som si istá, ako si mám jeho správanie vysvetliť. No... nebolo mi to dvakrát príjemné.

S Kristen sme chvíľu postávali v rozpačitom tichu a až potom prehovorila: „Na tvojom mieste by som nebrala za zlé, že ťa nechal na mňa. Myslí to len v dobrom."

Zahľadela som sa do jej žiarivých očí, v ktorých som videla skutočnú prívetivosť a trocha som sa uvoľnila. „Čo budeme robiť?" odvážila som sa spýtať. Možno Colin len chcel, aby som sa dokázala socializovať aj s niekým, kto nie je on.

„Colin chcel, aby sme spolu strávili deň preto, aby sme pobehali obchody a zohnali ti šaty, topánky a podobne na ples. Pretože – ako povedal – on nechce prísť o prekvapenie."

„Fakt?" vyletelo zo mňa nečakane.

„Áno," pritakala so smiechom Kristen a pokynula mi, aby sme vykročili ulicou.

Bolo divné netráviť čas s Colinom, ale s niekým iným. Ale bolo to príjemnejšie ako som čakala. Kristen sa postarala o to, aby sme sa nezasekli v trápnom tichu. Hovorila o knihách, ktoré skutočne milovala a dookola vyťahovala duológiu menom Vrania šestka. Jej rozprávanie ma takmer presvedčilo o tom, aby som si to prečítala. Lenže knihy boli na periférii luxusom, ktorý som si nikdy nemohla dovoliť. A keby aj, peniaze by som si zrejme radšej odložila na niečo iné.

Kvôli tomu bol náš rozhovor dosť jednostranný, ale nezdalo sa, žeby jej to prekážalo. Dúfala som v to. Nechcela som, aby sa potom Colinovi sťažovala, aká so mnou bola nuda a podobne.

Strávili sme spolu celý deň, chodili sme po obchodoch až kým Kristen nevydýchla, že toto je ono, zašli sme sa najesť, kúpili sme si zmrzlinu a s tichou dohodou, ktorá medzi nami dvoma klapla, sme sa rozlúčili pred Bielym domom, obe smerujúc inam.

>>>>>

>Colin<

Kristen ma našla v jednej z mnohých miestností Bieleho domu. Vyškierala sa na mňa bezo slova, až kým som jej nekývol, aby si uráčila sadnúť oproti mne.

„Takže?" nadvihol som obočie keď som si uvedomil, že sa sama neozve.

„Je zlatá," zaklipkala mihalnicami a zasmiala sa. „Veľa toho nenahovorí, ale to bolo asi aj preto, lebo si ju týmto celým zaskočil."

„A povieš mi aj niečo čo neviem?"

Zasmiala sa a buchla ma do pleca. „S radosťou ti oznamuje, že je zrejme rovnako buchnutá ona do teba ako ty do nej."

Povzdychol som si. „Kris. Neprosil som ťa o analýzu nášho... kamarátstva. Len mi povedz, či ste všetko vybavili."

„Dobre, ty frfloš. Všetko vybavené a kúpené. V sobotu príde ku mne, aby som jej urobila účes, všetko dokončíme a vy sa večer stretnete tu."

Usmial som sa. „Skvelé. Ďakujem, Kristen. Si skvelá."

„Povedz mi niečo čo neviem," zasmiala sa, štuchla ma a zvalila sa na gauč vedľa mňa, aby mohla prepnúť kanál na televízii.