<Yvette>

Vyjsť z kabíny s odhaleným bruchom bolo ešte ťažšie než som si myslela. Ale vyjsť stade druhýkrát, hoci už oblečená, bolo ešte oveľa horšie.

Nevedela som zo seba dostať Colinov skúmajúci pohľad.

Čo si len tak mohol pomyslieť? Vydesilo ho to? Znechutilo? Šokovalo? Odpudilo?

Nebola som si istá. Ale mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala.

Nezvykla som sa na tú ranu pozerať. Bola príliš temná. Príliš zlá. Vzbudzovala priveľa spomienok.

Keď som vyšla, Kristen už nevtipkovala ako doteraz. A Colin sa na mňa neusmieval, nepozeral na mňa tak. A to bolelo možno ešte viac ako všetko okolo toho. Vedela som prečo som si vyberala len jednodielne plavky. Teraz som si nebola ani istá, či ich ešte budem potrebovať.

Ale Colin jasnožlté plavky bez reptania kúpil. A keď sme vychádzali, len sa naklonil k môjmu uchu a hlesol: „Tak či tak si nádherná."

Srdce mi poskočilo.

A búchalo ako šialené ešte veľmi dlho.

>>>>>

>Colin<

Yvette sa vody vyslovene nebála, ale aj tak mi chvíľu trvalo, kým som ju presvedčil, že bude v preplnenom bazéne dobre.

Medzi toľkými ľuďmi sa dlho nevedela upokojiť. Hodinu, možno aj viac, si len zvykala na nové prostredie. Potom sa začala uvoľňovať.

Využil som to a prinútil som ju skúsiť plávať. Dookola som jej predvádzal ako sa udržať na vode a hoci sa snažila, bola od úspechu veľmi ďaleko. Na perách jej však poihrával úsmev, takže to celé asi neľutovala.

Potom som ju prevrátil na chrbát, nad čím vydesene zjačala. „Uvoľni sa," povedal som jej so smiechom. „Voda ťa udrží."

„Určite nie!" namietala, ale poslúchla a pokúsila sa uvoľniť. „Nieže ma pustíš!" zaprisahávala ma.

Venoval som jej vlčí úsmev. „Už ťa ani nedržím," šepol som.

Možno som mal mlčať, lebo v mihu spanikárila a voda ju potiahla nadol.

Zachytil som ju, ale pri jej metaní mi náhodou vrazila.

Až si to uvedomila, zbledla a vystrašene začala habkať.

Ja som sa len smial.