<Yvette>

Bola som nervózna.

Už to bolo pred dvoma dňami, čo sme s Colinom zaspali na podlahe obývačky pani Nelly. Dva dni od tej podivnej, no príjemnej noci. Nebola som si istá čo čakať od nášho dnešného stretnutia. Malo sa niečo zmeniť? Alebo tá noc nič neznamenala a môžeme pokračovať tak ako predtým?

Ani sama som nevedela v čo presne som dúfala.

Keď som ho zazrela stáť so širokým úsmevom na perách pred Bielym domom, srdce sa mi rozbúchalo a moja tvár nečakane zahorela. Bože, premklo ma toľko pocitov, až som mala pocit, že sa rozletím ako ohňostroje.

Stálo ma všetku silu, aby som k nemu podišla, ale jeho úsmev nepohasol a to mi dodalo odvahu. Správaj sa normálne, opakovala som si. On to určite neberie tak dramaticky ako tvoja hlavička.

Lenže v tom nebola len moja hlavička. Ale i srdce. To rozdriapané srdce, ktoré sa v osudnú noc zničilo. To srdce ostalo s mojimi rodičmi na krvavej podlahe...

Odkašľala som si, aby som sa zbavila nepekného obrazu pred sebou a pozrela som sa do Colinových očí. Svietila v nich radosť.

„Vieš," začal tajomne a znenazdajky ma chytil za dlaň, ťahajúc so sebou po ulici, „ak by si minule nezrušila naše stretko, mal som pripravený bohovský plán. Tak čo ho skúsiť teraz?"

„A, ehm, čo to bol za plán?"

Zablýskal na mňa bielymi zubami. „Pred vyše týždňom otvorili kúpalisko na túto sezónu. Chcel som niekoľko dní počkať, aby upadlo to počiatočné nadšenie celého okolia, tak preto som tam nechcel ísť hneď."

Vrhla som naňho zmätený pohľad. „Akože chceš ísť na kúpalisko?"

„Nie akože, ale naozaj," prevrátil nad mojim pohľadom oči a zasmial sa. „Bude to zábava, vážne. Aj v prípade, že nevieš plávať. Voda nie je vysoká ani v tom najväčšom bazéne."

Plávať som naozaj nevedela, ale bol tu aj iný problém. „Nemám ani... hm, čo na seba."

„To som tiež predpokladal," vševediaco na mňa žmurkol. „Preto ideme nakupovať. Chcel som ísť do obchoďáku, v ktorom sme boli naposledy, ale... jedna kamarátka mi ponúkla pomoc. Robí v salóne. Budeš ju milovať."

To ako o nej hovoril... Nebola som si o jeho slovách s milovaním istá.

>>>>>

>Colin<

Keď som sa včera stretol s Kristen, povedala mi, že ju pozval na ples Sebastien. Nepriamo mi dala najavo, že čakala, že to budem ja, kto ju pozve, ale napokon sa mi priznala, že je do Seba buchnutá už nejaký ten piatok.

Jej nervózny chichot a červenanie som využil na to, aby som jej povedal o Yvette. Prekvapilo ma ako veľmi sa jej páčila myšlienka kamarátenia sa s niekým z periférie. A povedala, že chce Yvette spoznať. A tak som sa rozhodol, že jej kúpime plavky v malom butiku, v ktorom Kristen pracovala.

Zdalo sa mi, že Yvette nie je vôbec taká nadšená ako ja, ale nenamietala. Bral som to teda ako tichý súhlas a v ten deň sme vošli do butiku Tety Margitt prvýkrát.

Za pultom sedela Kristen, keďže práve nikto nebol v obchode. Ryšavé vlasy mala rozpustené a žiarivými zelenými očami prechádzala po stránkach akejsi knihy.

„Ahoj!" upútal som na nás jej pozornosť a ona sa hneď zodvihla zo stoličky.

„Ahojte!" pristúpila k nám, mňa klasicky objala a potom natiahla ruku k Yvette. „Som Kristen Mallová. Teší ma."

„Yvette Mayová. Potešenie je na mojej strane," usmiala sa na ňu hnedovláska.

„Už som o tebe od Colina počula. Opisuje ťa ako skvelú spoločnosť, hoci doteraz sa mi s novou kamarátkou veľmi nezdôveril," venovala mi mierne podráždený pohľad. „Ale to nevadí, všakže? Som naozaj rada, že ste prišli práve sem, hoci som o tom dosť pochybovala. No, kde som to bola? Colin spomínal, že ťa chce zobrať na kúpalisko. Tak chceš asi nejaké plavky, všakže?"

Yvette neisto prikývla.

Kristen sa vybrala k vešiakom. „Sadni si tam na stoličku. Skúsim ti niekoľko pohľadať a uvidíme, že čo z toho, dobre?"

Yvette na mňa neisto pozrela, ale keď som jej kývol, bez reptania si sadla na stoličku. Jej pohľad padol na teraz už zatvorenú knihu. Videl som jej otázku na jazyku, ale hanblivosť bola silnejšia ako ona. Preto som sa Kristen opýtal ja: „Čo to zase čítaš?"

Obzrela sa na mňa ponad plece, akoby som padol z jablone. „Kráľovstvo podvodníkov." Názov knihy vyslovila, akoby šlo o svätú záležitosť. „Je to pokračovanie Vranej šestky. Je to totálne super, akčné, prešibané, dokonalé. Hlavné postavy sú neskutočne prepracované, ale Kaz... ach..."

Prestal som ju počúvať. Až raz Kristen začala hovoriť o nejakej knihe, nemalo to konca.

Trvalo niekoľko minút kým prišla aj s troma plavkami. Jedny boli jednodielne, zvyšné dva dvojdielne. Yvette okamžite siahla po tých celých.

Vôbec ma to neprekvapilo, no zaumienil som si, že ju v dvojdielnych musím aspoň vidieť.

Vyskúšala si niekoľko kusov, ale napokon sa vrátila k úplne prvým a Kristen s ňou so širokým úsmevom súhlasila. Boli jednoduché, mali jasnú žltú farbu, ale zase nie takú, čo by na kilometre kričala.

Musel som však uznať, že mala lepšiu postavu ako som si prvotne myslel.

Už sa chystala prezliecť do vlastného oblečenia, keď som smerom k nej vyrukoval s párom dvojdielnych plaviek farby jasného neba. Pozrela sa na mňa, akoby som sa udrel do hlavy. Prečo po mne dnes baby tak kukali? Fakt som sa tváril až tak pripečene? Alebo nebodaj zamilovane?

Lebo som mal pocit, že túžim po Yvette v každom smere – po jej opatrných dotykoch a po jej úsmevoch, ktoré rozjasnia aj tie najškaredšie dni. Mala nado mnou akúsi moc a ja som ju nedokázal plne ignorovať.

„Už som si vybrala," zrušila ma.

„No tak," vrhol som na ňu psie očká. „Chcem si len pozrieť akoby vyzerali tieto."

Vtedy sa nad mojimi slovami Kristen rozosmiala na celé kolo. Tak fajn, možno som bol dnes troška divný. Ale za to mohlo to stvorenie v plavkách.

„Dopraj mu," smiala sa ďalej.

Yvette sa tvárila neisto. Aj na svoje pomery vyzerala rozpačito a oči jej ubiehali všetkými smermi.

„Teda, nebudem ťa nútiť," skúsil som to opatrnejšie.

Napokon si s povzdychom vzala plavky z mojich rúk a začala sa do nich súkať v kabínke.

„Tak ty si jasný," uškrnula sa na mňa Kristen, no radšej som sa tváril, že ju ani nepočujem. Radšej.

Chvíľu bolo ticho. Mal som pocit, že sa Yvette odhodláva k tomu, aby z kabínky vyliezla a ukázala sa nám. Na moment ma prepadol pocit, že sa na to vykašle a oblečie sa späť.

No až vykukla z kabínky...

Ten pohľad ma odrovnal.

Nie jej krásou, hoci určite bola... no wau. Mala úžasnú postavu a hladkú pokožku – až na jedno miesto. A práve to mi vybilo dych.

Na bruchu mala hroznú ranu. Bola to jazva, ktorá sa zrástla nakrivo. Nebola taká obrovská, ale predsa taká desivá. V porovnaní so zvyškom jej tela ničivá.

Všimla si môj pohľad a zakryla ranu rukou. Zdalo sa mi, že sa jej zachveli pery. To sa mi len potvrdilo, keď ich zomkla do tesnej čiarky. Bez slova sa vrátila do kabínky, prezliecť sa.

„Chúďa dievča," hlesla Kristen, ktorej to tiež nemohlo ujsť.

Nevedel som, kto za jej ranu mohol, ale nenávidel som ho za to. Celým svojim bytím.