~ Ben ~

Koniec školského roka sme oslávili ako tradične. Už zopár rokov sme s Danielom a Chiarou, našou náhradnou matkou, chodili do našej obľúbenej cukrárne. Bol to jediný deň v roku, kedy nám Chiara bola ochotná kúpiť čokoľvek sladké sme si vybrali.
Bola to taká rodinná tradícia a keď naša mama zomrela a oco začal chodiť s Chiarou, obaja sme sa s Danielom báli, že to bude neoficiálna macocha v pravom slova zmysle. No Chiara je úžasná žena. Heh, spomenul som si na naše prvé spoločné stretnutie.

Jedného pekného letného dňa som išiel domov zo školy. Ako tradične som odparkoval auto do garáže a potom kráčal cez babkinu záhradku kvetov do domu. Pohľad mi však zabral môjho otca sediaceho v hojdacej sieti, s Chiarou usalašenou medzi jeho stehnami.
Na prvý pohľad bolo zjavné, že tí dvaja sú čerstvo zamilovaní.
Nebol to pre mňa šok, pretože oco nám ju chcel už dlhšie predstaviť.
Pamätám sa ako som sa pri nich pristavil a zdvorilo si s ňou potriasol ruku. Namiesto pohľadu upreného do očí, som však sledoval jej plný hrudník, ktorý dokonale zvýrazňoval výstrih jej červených letných šiat.
Hej, ja viem, že som nemal, no nemohol som odolať.
Oco ma nenápadne kopol do nohy a ja som sa nevinne zazubil. Chiara si nič nevšimla a aj keby áno, nedala to na sebe znať. Proste sme si na prvý pohľad padli do oka. Nebolo to len mojimi pubertálnymi hormónmi, alebo tým, že som získal novú super sexy, takmer macochu.
Chiara mi rozumela. A hoci sme mali dobrý vzťah, skôr ako kamoši, nebrala to úplne na ľahkú váhu. Vždy ma vedela poriadne vykričať za somariny, čo som vtedy stváral. Bolo vidno, že sa snažila. Aj teraz sa snaží.
Musím povedať, že nám skutočne nahrádza mamu.
Samozrejme, že na tú skutočnú nikdy nezabudnem a vždy ma pri pomyslení na ňu zahreje pri srdci, ale Chiara je Chiara. Bez nej by to už nebolo ono. Bola neodmysliteľnou súčasťou kráľovskej rodiny. Ako sexy kráľovná.
Dobre, dobre, už budem normálny. Ale ja nemôžem za to, že si otec vybral od seba o sedem rokov mladšiu partnerku, s exotickým opálením, hlbokým tmavým pohľadom, havraními vlasmi, a najmä dobrým srdcom.
Veru tak. Chiara je zlatíčko. No napriek nášmu dlhému spolunažívaniu som ju nezačal oslovovať mama, ako s tým Dano začal hneď po niekoľkých týždňoch. On bol malý a nemal na mamu toľko spomienok ako ja. Ja som ostal verný svojej jedinej mame.

Čašníčka nám priniesla obrovské zmrzlinové poháre s kopou ovocia a čokolády. Mňam-mňam. Vždy som sa na to tak tešil. Už je koniec sezóny a tréner ma predsa nevidí. Môžem si dopriať trochu sladkého.

Dnešný "prepad cukrárne", ako to voláme, (keďže každoročne im vyjeme skoro všetky koláčiky, zákusky a zmrzlinové poháre) bol však o trochu iný. Pri stole s nami sedel aj oco, ktorý si dal na chvíľu pauzu od práce. Bol som rád, že sme tu všetci spolu. No bolo vidno, že sem nezapadá. Ako jediný z nás mal objednanú viedenskú kávu a decentne si z nej usrkával, narozdiel od divých zvierat okolo neho, čo do hlavy tlačili všakovaké druhy zmrzlín. Dokonca ani Chiara nezaostávala vo svojich domorodých prejavoch.
V duchu som sa usmial. Milujem tento moment. Otec sa ale ešte má čo učiť.

„Táňa mi nakoniec vrátila to jojo," povedal Danko s plnými ústami a hoci ešte nedožul sústo, už si do úst kládol ďalšie.

„Hovorí sa pani učiteľka Táňa," napomenul ho otec.

Danko iba prekrútil očami.
„No veď vravím. Každopádne som vedel, že to urobí. Je príliš mäkká na to, aby dodržala svoje slovo a hodila ho do pelechu svojho psa Codyho."
Pri zmienke o psovi jeho triednej učiteľky, nahodil premazaný tón.

Všetci sme toho psa už poznali. Teda aspoň z rozprávania. Doma to bola často omieľaná téma. Daniel sa stále pohoršoval nad tým "trápnym" psom, o ktorom ich učiteľka vedela prekecať aj celú hodinu.

„Daniel no tak," zatiahol oco, no my s Chiarou sme sa chichotali. Otec si to aj tak všimol a vrhol na nás pohľady typu: „Môjmu najmladšiemu synovi nedávate teda najlepší príklad."

„No a čo. Jedna urážka na jej osobu je nič v porovnaní s tým, že mi trištvrte roka držala v zajatí moje obľúbené jojo."
Daniel bol tým jojom doslova posadnutý.

Dnes je ten mladý strašne ukecaný. Dúfam, že sa slová ujme aj niekto iný.
Oco to však vyriešil tým, že sa ma ako čerstvého maturanta opýtal na moju futbalovú kariéru a budúcnosť o ktorej som pravdupovediac nemal celkom jasnú predstavu.
Keď sa naša, chválabohu, nedlhá debatka skončila, Chiara si odkašľala. To robí vždy, keď sa nám chystá povedať niečo dôležité. Potom nás všetkých obdarila plachým úsmevom. Chytila otca za ruku.

„S ockom by sme vám chceli povedať jednú novinku."
Chiara pozrela na môjho otca a ten jej na povzbudenie stisol ruku.

„No tak, von s tým, nerobte drahoty," prehodil veselo Daniel.

„Dobre," Chiara sa nervózne usmiala, „tak teda... My čakáme bábo."

Chvíľu som sa na nich len nehybne díval. No keď mi informácia konečne prišla do mozgu, takmer mi vypadli oči z jamiek.

„Čože?" Opýtal som sa neveriacky.

„Som tehotná," povedala Chiara a jednou rukou si pohladkala ešte stále ploché bruško. Otec ju objal okolo pliec a ja som sa naradostene zasmial.

„Wau, tak to je teda... to je teda novinka." Stále tomu nemôžem uveriť. Ja budem mať malého súrodenca. Ja! Devätnásť ročný chalan. Už ani to možno nebudem. Možno príde v mojej dvadsiatke.

Otec s Chiarou sa rozosmiali na mojej reakcii.

„Čo si o tom myslíš?" opýtal sa otec.

„Čo si o tom myslím?" Poťahal som sa za vlasy a stále omámený takouto skvelou správou som ani nevedel povedať, aký som za nich šťastný.

„Myslím si, že ... wau," vykoktal som a tí dvaja sa zas rozosmiali.

„Tak to som veľmi rada. Skutočne som sa bála vašej reakcie," povedala Chiara. Bolo viditeľné, že jej odľahlo.

„Bála našej reakcie?" ozval sa po dlhšom tichu Daniel. „Tak to by som sa snáď mohol vyjadriť aj ja."

Jeho vyjadrovacie schopnosti ma ešte stále dokázali ohúriť. Na to, aký je krpec, je naozaj inteligentný.

„Kľudne," odvetil oco.

„Tak viete čo si o tom myslím ja? Že Táňa nám zas klamala. Ževraj deti môžu mať len manželia. No to určite."

Všetci sme sa zasmiali. Teraz odľahlo už aj mne. Najprv som sa bál, že nebude rád, lebo začal hovoriť dosť podráždene.

„Vy predsa nie ste manželia," vyhlásil Danko. „Ja som vedel, že v tom bude niečo iné, než spojenie dvoch ľudí posvätným zväzkom."

„Odkiaľ také veci vieš?" opýtal som sa ho.

„No videl som o tom dokumentárny film. Volal sa Tehotenský denník alebo tak nejak?" pokrčil plecami.

„Daniel!" Zahriakla ho Chiara, no bolo vidno ako jej myká kútikmi úst.

„Čo? Babka pri tom večer chrápala, tak som išiel vypnúť televízor. Celkom ma to zaujalo. Nikto mi nepovedal, že je to pre dospelých."

„Ako dlho o tom viete?" opýtal som sa a oslobodil tým brata od neželaných otázok.

„Iba tri mesiace," odvetila s plachým úsmevom Chiara.

„Gratulujem," povedal som a myslel som to vážne.
To bude tým predĺženým víkendom vo dvojici, pomyslel som si a v duchu sa uškrňal.