Domov som prišla okolo deviatej. Zvyšních asi iba päť minút cesty, čo som domov kráčala sama, už bola poriadna tma. Stále som sa trochu hnevala kvôli tomu pokazenému výkresu, ale na druhej strane, keď som si spomenula na jeho podpichovačné slová mimovoľne som sa usmiala.

Len čo som sa vyzula, od televízora ma privítal otcov pokrivený úsmev.

,,Kde si bola tak dlho, zlato?"
Zagúľala som očami, tak aby to nevidel. Dnes vôbec nemám náladu na tie jeho chúťky.

,,Von," odpovedala som neurčito a vybrala sa smerom do izby. No oco bol rýchlejší a už stál pri mne. Chytil ma za predlaktie. Jeho zelené očiská prevŕtali tie moje. Mala som čo robiť aby som neurobila niečo, za čo by ma poriadne potrestal. V hlave sa mi premietali rôzne scenáre: napľula by som mu do tváre, kopla ho do rozkroku, alebo mu jednoducho bolestivo uštipla bradavku. No bola som zbabelá čo i len sa pohnúť. Na prázdno som prehltla.
Voľnou končatinou mi pohladil chrbtom drapľavej ruky líce. S odporom som privrela oči.

,,Pozeraj sa mi do očí, keď sa s tebou rozprávam."

Paradoxne, ak myslel rozprávaním tú jednú vetu, ktorú vyslovil ešte pred televízorom, tak bol na omyle. Ja s ním nemienim viesť nijaký rozhovor.

,,Kde je mama?" vydýchla som. Srdce mi tĺklo ako šialené. Dnes naozaj nie, prosím, hovorilo moje vnútro.

,,Išla si ľahnúť. Bola unavená," odpovedal a lícom sa obtrel o moje. Čoraz väčšmi vo mne rástla nechuť voči tomuto mužovi.

,,Aj ja idem," odpovedala som takmer nečujne, hlas sa mi triasol. Pozbierala som odvahu a vytrhla som sa mu. Schody som brala po dvoch a keď som už bola v bezpečí za zatvorenými dverami svojej izby, vydýchla som od úľavy. Bola som prekvapená, že sa mi to tak ľahko podarilo. Keby naozaj chcel, nasledoval by ma a nedal by mi pokoj, kým by nedostal to, čo chce.

Keď som zbadala na posteli môj nedokončený projekt na zajtra, plesla som sa po čele. Úplne som naň zabudla. Rozdodla som sa teda dať si rýchlu vlažnú sprchu a potom sa opäť pustím do práce.

Keď som sa doumývala a odtiahla záves na sprche, takmer som vykríkla od ľaku. Na zatvorenom záchode sedel oco. V predklone, lakte na kolenách a v ruke držal osušku. Nepočula som ho vchádzať. To, že nezaklopal, ma vôbec neprekvapilo. Inštinktívne som si hneď priložila dlane na chúlostivé miesta. Keď zbadal moje nahé telo, lačne nadvihol jeden kútik úst. Vydela som ako sa mu viditeľne vyduli nohavice. Pri jeho pohľade mi po chrbte prešli nepríjemné zimomriavky. Postavil sa a rozprestrel osušku.

,,Predo mnou sa nemusíš hanbiť. Poď," slizko sa usmial a natiahol ku mne ruku, aby som vyšla zo sprchy. ,,priniesol som ti osušku."

Nechcela som. Vo vnútri som sa celá chvela. No vedela som, čo by sa stalo, keby som ho neposlúchla. V duchu som sa karhala za to, že som nezamkla dvere. Do dlane som mu vložila svoju chvejúcu sa ruku a on mi pomohol výjsť na koberec. Videl, aká som nervózna. Myslím, že práve to mu robí dobre.

,,Utriem ťa," povedal jemným oplzlým hlasom. ,,Zdvihni ruky," zašepkal mi príkazom a ja som pomaly zdvihla ruky nad hlavu. Nemalo zmysel sa mu vzpierať.
Začal mi krúživými pohybmi z hora od rúk prechádzať osuškou po pokožke a postupne pokračoval nižšie. Dostal sa k môjmu krku a zakrátko sa jeho ruky dotýkali mojich pŕs. Jemne mi krúžil látkou po bradavkách. S odporom som privrela oči. Mala som čo robiť, aby som sa nerozvzlykala. Ale už som na to bola zvyknutá. Statočne som znášala svoju potupu a čakala, kedy to peklo skončí. Našťastie to netrvalo dlho a prešiel k môjmu bruchu. No strach a nechuť vo mne rástli o to viac.
Do nosa nastal vôňu môjho telového mlieka a zahmkal.

,,Voniaš ako anjel," zašepkal, ,,Ako môj najsladší anjelik."

Rukami skĺzol nižšie. Hrudník sa mi vysoko dvíhal z môjho hlbokého dýchania. Potrebujem koniec. Už viac nechcem, aby sa ma dotýkal. Srdce mi splašene tĺklo. A strach vo mne rástol.
Jeho ruky sa presunuli na moje vnútorné stehno. Keď vysunul jeho prst z pod osušky, studeným bruškom mi prešiel až k môjmu rozkroku. Keď sa ma tam dotkol, privrela som oči a v ich kútiku som pocítila slzy. Snažila som sa ich potlačiť. Nemôžem pred ním ukázať slabosť.

,,Prosím," hlesla som slabým hláskom a po líci sa mi skotúľala slza. Nedokázala som to. ,,Prestaň."

Nepočúval ma. No odľahlo mi, keď mi konečne doutieral nohy.
Moje utrpenie sa skončilo.
Potom osušku prehodil cez radiátor a ja som sa natiahla po svoju nočnú košeľu. No oco už stál opäť vedľa mňa a ruku mi pripažil k nahému telu. Hanbila som sa. Tak veľmi som sa hanbila. Bála som sa čo i len pohnúť. Zdalo sa mi, že sa mi srdce pretĺčie až na povrch hrudníka.

,,Ale ale. Kam sa chystáš?" Prameň gaštanových vlasov mi zastrčil za ucho a chvíľu dlaňou spočinul na mojom líci. Potom ňou skĺzol cez môj driek až k pupku. Striaslo ma.

,,Potrebujem ísť dokončiť projekt do školy," prinútila som sa odpovedať a opäť som sa skúsila natiahnúť za oblečením.
Plesol ma po ruke. Au. Rýchlo som ju stiahla.

,,Ty ma nepočúvaš?" zvraštil obočie. Ten pohľad som dôverne poznala. Neveštil nič dobré.

,,Počúvam," odvetila som kajúcne.

,,Ale mne sa zdá, že nie." Pritisol sa na mňa telom a svoj rozkrok pritlačil na moje citlivé miesto.

,,Prepáč," sklonila som hlavu.

Palcom mi nadvihol bradu. ,,Pozeraj sa na mňa, dievčatko."

Jeho slizké zelené oči sa na mňa už nemohli dívať lačnejšie. Keď sa ubezpečil, že mu budem naďalej poslušná, otočil sa, zamkol dvere a kľúč položil na poličku ku krémom. Potom podišiel ku mne a pobozkal ma na kútik úst.

,,Moje milované dievčatko. Vieš, že ťa nadovšetko ľúbim," chytil mi tvár do dlaní a mne sa takmer predrali na povrch zradné slzy. ,,Vieš to, však?" zopakoval otázku, keď som nereagovala a trochu mi zatriasol hlavou.

Prikývla som.

,,Dnes mal ocko náročný deň. Poteš ho ospoň trochu. Dobre?"

Nevedela som, čo tým myslí, no keď ma chytil za plecia a zatlačil ma dole, aby som si kľakla na kolená, pochopila som. Začal si rozopínať zips a stiahol si nohavice. Potom si dal dole aj trenírky a vystúpil z nich. Pre pána, toto nemôže myslieť vážne.

,,Buď dobré dievča, Marianna. Pocmúľaj mi."

,,Nie," odmietla som. Toto ja robiť nebudem.

,,Ako sa opovažuješ povedať mi nie?" Nahneval sa. Mala som držať hubu a krok. Teraz som v poriadných sračkách. Chytil mi hlavu a penis mi vrazil do hrdla. Začal prirážať a stále mi držal hlavu. Nemala som kam uniknúť. Mala som ho takmer v hrdle. Naplno ma a takmer som vyvrátila svoje posledné jedlo, no našťastie sa tak nestalo. Vzdychla a prirážal čoraz nástojčivejšie. Keď konečne skončil a urobil sa na podlahu, od vyčerpania som padla na studené kachličky a rozvzlykala sa. Čupol si ku mne a pobozkal ma na čelo. Z posledných síl som mykla hlavou. Slzy sa predierali na povrch a rynuli sa dolu bledými lícami.

,,Dobrá práca. Nabudúce si to zopakujeme," žmurkol na mňa, pozbieral svoje veci zo zeme a dodal: ,,A toto," kývol hlavou na tekutinu, ktorá po ňom ostala na zemi, ,,uprac."
Odomkol dvere, a do pol pása nahý, bez strachu, že by ho náhodou zbadala mama, odišiel so svojím oblečením v ruke.

,,Dobrú noc," povedal odo dverí a už ho nebolo.

S plačom som sa natiahla za svojou nočnou košeľou a s vďačnosťou si ju natiahla cez hlavu. Ešte dlhé minúty som tam nečinne sedela a s hlavou v dlaniach vzlykala do neskorej noci. Neznášam ho za to všetko. Ne-zná-šam!
V prvej chvíli som chcela zavolať Zane, lebo som vedela, že ona jediná by ma uchlácholila, pozbudila ma a pochopila. No potom som si pomyslela, že určite už dávno spí. Nebudem ju budiť. Zajtra je piatok. Konečne. A potom sa niekde zašijem s kamošmi a najradšej by som sa opila do nemoty.

Chcem odtiaľto vypadnúť a už nikdy sa nevrátiť. Nenávidím svojho otca. Nenávidím znášať jeho sexuálne tyranstvo.
Všetko sa to začalo, keď som mala štrnásť rokov. Vtedy ma prvýkrát prinútil obchytkávať mu telo. A trvá to už dva roky. Lenže nikdy som to nikomu okrem Zany nepovedala. Bála som sa.
Aj teraz sa bojím.
Lenže nemá zmysel to niekomu hovoriť. Viem to. Jemu by to prešlo.