~ Rianna ~

Celé roky som bola v tom, že muži nevedia byť k ženám nežní, pozorní a galantní a to nie len čo sa týka bežného života, ale aj v posteli. Od vlastných kamarátov som počula, ako to majú radi tvrdo a drsne a nikdy som to nechápala. Nerozumela som ženám, ktoré im to dovolili, pretože mi to pripadalo príliš agresívne.
A z vlastnej skúsenosti viem, že by som toto môjmu partnerovi ja nikdy nedovolila.

No teraz tu ležím na hotelovej posteli v šatách družičky a čakám na to, kedy sa ma konečne dotkne mužská ruka, po ktorej tak nehanebne túžim. A hoci vidím v Benových očiach túžbu a dravosť, viem, že to je to čo práve teraz chcem a potrebujem.
Ani neviem kde sa to vo mne vzalo, no od kedy som pocítila tú silnú túžbu a vlhla som pri jeho intenzívnom pohľade čoraz viac, kašľala som na svoje predošlé skúsenosti a sama som chcela viac.

Pri posteli sa týčila Benova vysoká svalnatá postava. Nohy mal mierne rozkročené a prstami si rozopínal posledné gombíky košele. Hnedé oči mal zabodnuté do tých mojich a s posledným odopnutím gombíka si košeľu stiahol z pliec a nechal ju voľne padnúť na zem.
Potom pristúpil ku mne, jednu nohu prešvihol cez moje stehná a obkročmo si na mňa sadol.
Keď som zacítila jeho stoporený penis presne na mojom mieste, horela som túžbou po ňom. Po tele mi prebehli zimomriavky a ja som v tej chvíli pochopila to, čo som mala vedieť už dávno.
Vždy som mala možnosť cítiť zimomriavky iba pri jednom mužovi. Pri mojom otcovi. A vždy sa toho pocitu neskutočne bojím, pretože viem, že za tým nasleduje ešte niečo oveľa horšie. Ale teraz... teraz je to úplne iné. Hoci sa mi stále niekde vzadu v hlave vynára ocova tvár, ako čaká na to, kedy mi konečne bude môcť ublížiť, teraz už viem, že pocit zimomriavok, ktoré mi po tele naskočia pri nejednom mužovi, môžem rozlíšiť. Medzi dobré a medzi zlé.
A Ben mi nechce ublížiť. Vidím to v jeho očiach.

S túžbou konečne sa ho dotknúť sa natiahnem za jeho nástrojom a chytím ho do rúk. Pri tom dotyku slastne privriem oči a Ben zastoná.
Keď ich znovu otvorím, vidím ako na mňa hľadí za sprievodu vysoko zdvihajúceho sa hrudníka.
Stále mám cez nohavice položenú ruku na jeho mieste a keď ho jemne stlačím, Ben sa celý napne. Kolenami mi stlačí boky, čo ma ešte viac vzruší a ja pokračujem v objavovaní. Cítim jeho veľkosť a mohutnosť, no nestačí mi to.
Siahnem mu na zips a chcem ho rozopnúť, no vtedy mi zastaví dlane svojími rukami a podrží ich na mieste.

„Čo sa deje?" opýtam sa ho.

Neodpovedá.

Namiesto toho ma nežne pritlačí na matrac a svoje vlhké teplé pery priloží na moje.
Stále nechápem, prečo ma zastavil a nedovolil mi ísť ďalej, no pri spojení jeho jazyka s mojím som takmer zabudla dýchať, nie to ešte premýšľať. Lakťami sa podopieral o matrac, aby ma nepriľahol a ja som využila jeho napätie svalov a prstami som prebehla po jeho bicepsoch.
Eroticky mi vzdychol do úst, a ja som až nadvihla boky, pretože ma dole začalo neskutočne svrbieť.
Prstami so mu prechádzala po vypracovaných svaloch a hoci ma mučilo jeho pomalé tempo, snažila som sa to vydržať...
Dofrasa. Už nemôžem. Potrebujem ho cítiť.
Opäť som sa skúsila rukou natiahnúť medzi naše dotýkajúce sa telá, no jeho pohotovosť ma zas zastavila.

„Toto nie je o mne," zamrmlal mi Benjamín do pier a ruku mi vytiahol vyššie.
Čo... čo tým myslí?

„Nadvihni chrbát," prikázal mi a ja som urobila to, čo mi povedal. Bez premýšľania. Ani neviem prečo.

Rukou vošiel medzi matrac a môj chrbát a pomaly mi začal sťahovať zips na šatách.
Úf, úplne som zabudla, že ich mám ešte stále na sebe.
Keď ich celé rozopol, začal mi ich sťahovať z pliec, cez trup, až boky, kde som sa musela nadvihnúť a jedným skúseným ťahom ich zo mňa zhodil na stoličku pri posteli.

Na chvíľu sa na mňa zahľadel a bez slova a jediného pohybu sa mi díval do očí. Potom preletel očami po mojom tele, až som cítila ako sa červenám.

„Čo je?" opýtala som sa ho. Čo sa mu zas nezdá? Mám naopak nohavičky? Alebo som dostala krámy? Dofrasa! Kedy som ich mala dostať??
Mozog mi zahalil oblak výpočtov a kalkulácií, no v tom strese som si nevedela na nič spomenúť.

„Si oveľa krajšia ako v rozprávkach, Lesná víla."

Čísla, ktoré mi výrili hlavou sa razom rozplynuli a ja som sa doslova zasekla. Opätovala som mu pohľad, ale keď som sa i po dlhom ničnerobení k ničomu nemala, rukou nahmatal rozopínanie podprsenky a hodil ju k zbytku oblečenia.
Nahol sa ku mne a jazykom mi cez krk pomaly skĺzol na hrudník. Presunul sa na moju bradavku a vtedy... Och dofrasa, je to tak dobré. Chcela som sa ho dotknúť, no on mi prudkým pohybom chytil zápästia a položil mi ich nad hlavu. Tvrdohlavo som nimi chcela pohnúť, no on mi to nedovolil.

„Toto nie je o mne, Lesná víla," zopakoval rozhodným hlasom a prisal sa mi na druhú bradavku.
Och... Ten vie, ako ma znehybniť. Lízal a sal mi pokožku a ja som sa zmietala pod jeho telom a neuveriteľnými dotykmi, ktoré mi spôsobovali tú najkrajšiu rozkoš.
Potom sa presunul na moje bruško a jazykom si cezeň vytvoril cestíčku až k môjmu pupku a slabinám, kde sa konečne zastavil. Zubami mi pomaly stiahol nohavičky a potom si pomohol rukami a konečne sa ich zbavil.
Chvíľu ma len bozkával v okolí, no potom sa mi pozrel do očí, ako keby si odo mňa pýtal povolenie a keď som už tak horela túžbou po ňom, že sa mi všetky pocity odrážali v očiach, vrhol sa na mňa a keď sa jeho jazyk dotkol mojej vlhkej mušličky, vykríkla som.
Jazykom mi jemne prešiel po klitorise a keď ním zakrúžil, mala som pocit, že vybuchnem.

„Ó bože, Benjamín," vzdychala som a nedokázala vytvoriť jednú súvislú vetu.

„Mm." On iba zamrmlal s hlavou medzi mojími nohami a v tej chvíli do mňa neľútostne narazil jazykom.

„Och... áno. Do... dofrasa." Moje vzdychy boli čoraz nástojčivejšie a ja som cítila, že sa blížim k vrcholu.

„Bože, si taká sladká. A ružová. Prepána." Rukami ma chytil za boky a ešte viac si ma pritiahol k ústam.

Už viem, čo myslel tým, že to nie je o ňom. Dnes sa chcel postarať o mňa. Chcel, aby som sa cítila dobre a presne to aj docielil. Ba dokonca v sto násobnom pluse.

Poslednýkrát sa dotkol môjho najcitlivejšieho miesta, stačilo zopár rýchlych ťahov jeho šikovnou špičkou jazyka a ja som sa slastným výkrikom ocitla v nádhernej extáze.

                      _ _ _ _ _ _ _ _ _

Keď som sa zobudila, izba bola prázdna. Rozospato som si pretrela oči a nadvihla sa na lakťoch.
Šaty úhľadne uložené na vešiaku viseli zavesené na skrini a ani košeľa sa neváľala po zemi. Ako by sa včera v noci vôbec nič nestalo.
Počkať. Čo ak to bol iba sen?
Nie, rozhodne to nebol sen. Alebo áno?
Rozhodla som sa nezaťažovať z rána môj mozog polemizáciou o tom, či som spala tak dobre kvôli mojím nočným radovánkam, alebo bujnej fantázii.
Vyskočila som z postele, no zistila som, že už vôbec nie je také ráno, ako som si myslela, ale pol dvanástej. Šokujúcejšie však bolo, keď som si uvedomila, že sa po izbe prechádzam nahá.
Čo to...
No, tak už viem odpoveď na svoju otázku. TOTO zrejme nebol sen. Ale možno... Alebo fakt? Ako som to vôbec dokázala urobiť? Nikdy by som mu nedovolila dotknúť sa ma.
Moje myšlienky však pretrhlo klopanie na dvere.
Doriti. Nie som oblečená. Potrebujem čisté prádlo a niečo.... klopanie neutíchalo.

„Lesná víla, spíš?"

Veď to je len Benjamín. Včera ťa už videl nahú a v úplne inej pozízii, tak čo si taký zbabelec?
Už idem, len si vyberiem... legíny? To je jedno. Bolo to navrchu cestovnej tašky.
Rýchlo si ich natiahnem, keď si uvedomím, že som zabudla na nohavičky. To je jedno. Zohnem sa po podprsenku, no v tom sa otvoria dvere a ja si na prsia vystrašene priložím dlane.

„Benjamín!" skríknem, no on už stojí v mojej izbe a díva sa na výjav pred sebou. Bez štipky hanby si ma obzrie od hlavy až po päty, potom si založí ruky cez hruď, zaškerí sa a s prekríženými nohami sa chrbtom oprie o dvere.

„Dofrasa, Benjamín! Mohol by si mi prosím ťa, prestať vtrhávať do izby, keď sa prezliekam?"

„Prepáč, Lesná víla. Je mi to nesmierne ľúto, už sa to nestane," skrušene sklonil hlavu, no keď ju opäť zdvihol, v jeho tvári by ste vyčítali všeličo, no rozhodne nie "ľútosť".
No to má teda pravdu. Už sa to nestane, lebo dnes odchádzame.

„Na moju obranu, pýtal som sa. Neodpovedala si. Tak som skúsil vojsť."

Nie vždy mlčanie znamená áno, pomyslela som si.

„Veď som povedala, že idem."

„Nepovedala?" Nadvihol jedno obočie.

Fakt nie? Hm. Asi to bolo iba v mojej hlave.

„To je jedno. Povieš mi už načo si prišiel?"

Ben sa na mňa iba mlčky díval a ja som sa cítila ako úplne nahá.

„Mohol by si s tým prestať?"

„Prestať s čím?" zatváril sa nechápavo.
Aagh, mňa z neho raz...

Očami som zámerne dvakrát rýchlo prebehla po jeho postave. „S týmto."

„Och, prepáč. Ja..." rukou si zahanbene prešiel po šiji a otočil sa mi chrbtom.

Rýchlo som si zapla podprsenku a nasadila biele tričko.

„Mm, takže prečo si tu?" opýtala som sa ho milšie a on sa otočil.

„No ja... som ťa chcel len vidieť."

Čože? To len kvôli tomu toľko rozruchu? Pff, neverím. Toto nie je romantický román, kde sú dievčatá kŕmené podobnými hlúposťami.

„Netrep."

„Srandujem. Prišiel som ti len povedať, že o hodinku odchádzame domov, takže môžeš ísť odniesť šaty do mladomanželského apartmánu. Je to malá chatka pár metrov od hotela. Ja idem zatiaľ pomôcť bratovi s balením. Dobre?" žmurkol na mňa.

„No jasné. Len neviem či je to vhodné. Nechcem im tam vytrhnúť ako..."

„Ako ja tebe?" zasmial sa.

„Áno, presne." Nemyslela som síce na to, ale aj to je samozrejme skvelé prirovnanie. „Človek nikdy nevie a ja nepotrebujem obzerať ďalšie polonahé osoby."

„Tak to som rád, že som ti včera stačil," uškrnul sa.
Somár.

„Mala som pocit, že si bol skôr polooblečený," vrátila som mu úškrn.

Polooblečený? Bože, Rianna. Horšie si sa už vyjadriť ani nemohla. Myslela som tým však, že ak je tam slovo oblečený a oblečenie zastáva niečo zahaľujúce, je "viac oblečený" ako vyzlečený. Aach, to je jedno. Ja si rozumiem a to je hlavné.

„Chceš mi tým naznačiť, že ti nestačila moja vrchná polovica?" z tváre mu neschádzal samoľúby úsmev a pomalým krokom sa začal približovať ku mne. Áno, presne to sa ti tým snažím naznačiť.
Keď zastal tesne predo mnou, srdce sa mi rozbúchalo prudšie. No nedala som na sebe nič znať a tvrdo som mu pozrela do očí.

„Chcem ti tým naznačiť, že vzhľadom na moje úplné odhalenie to nie je fér."

„Takže si chcela viac." Úsmev mu nezchádzal z tváre a všimla som si ako si z vnútra zahryzol do líca a nadvihol pravé obočie.

„Bože, Benjamín, takmer som zabudla aký dokážeš byť samoľúby. Ďakujem, že mi to pripomínaš."

„Ale Riannka, ja iba srandujem." Milo sa usmial a za ucho mi zastrčil zatúlaný prameň vlasov. Rukou chvíľu zotrval na mojich vlasoch a mne sa začal vracať známy pocit v podbrušku.
Jeho telo bolo tak blízko, že som na tvári cítila jeho dych.
Viem, o čo mu ide, ale ja sa nedám.
Zatvárila som sa urazene a on sa nahol k môjmu uchu.
V skutočnosti som bola dychtivá po jeho dotyku, no snažila som sa to nedávať nijako najavo.

„Poviem ti tajomstvo," zašepkal. „Ak tie šaty položíš do košíka na ich verande, nikoho polonahého neuvidíš."

Zasmiala som sa a štuchla ho do hrude. Aha. Tak takto to teda je. Vďaka, Ben.

„Teda, ak nechceš," žmurkol a myslel tým seba.

Bože, to je blázon.