~ Rianna ~

Nikdy som nebola v hoteli, kde by som musela mať kartu zasunutú v nejakom prístroji vyhradenom pre ňu, aby v izbe fungovala elektrina. Benjamín ma najprv musel zaučiť ako izbu pomocou karty, ktorá vyzerá ako moja kreditka, mám vlastne odomknúť. Chvíľu sme sa smiali z mojej nemožnosti, no napokon sa mi to podarilo a on odišiel do svojej izby, ktorú má spoločnú s Dankom, iba o tri dvere odo mňa.

Izba je krásna, zladená do sivej, bielej a bordovej farby. Na veľkých oknách sú záclony rovnakej bordovej farby ako na manželskej posteli a sivé rúčky dokonalo zladené k bielemu nábytku.
Zrak mi padol na nástenné hodiny nad posteľou v tvare slnka, v zlatej farbe.
Pri pohľade na ne som sa zháčila, keď som si uvedomila, že do svadby ostávajú už iba dve hodiny. Začala som teda s prípravami.
Usadila som sa pred veľkým zrkadlom na pohodlnej mäkkej stoličke a začala s vlasmi.
Konce som jemne nakulmovala, hornú polovicu vlasov oddelila, zaplietla z nich dva voľné vrkoče a vypla ich do drdola. V predu som si vytiahla pár pramienkov a taktiež ich nakulmovala. Potom som svoj provizórny účes zalakovala extra silným lakom, ktorý som potajomky čmajzla mame a vrhla sa na make-up. Urobila som si jemné dymové líčenie v teplých tónoch hnedej farby a okolo očí si naniesla tenkú čiernu linku. Nechcela som pôsobiť príliš premaľovane, tak som zvolila jemný rúž, ktorý len zvýraznil moju prirodzenú farbu pier.
Najťažšie bolo zamaskovať modriny od otca, ktoré sa už síce strácali, no stále ich bolo dostatočne vidieť na to, aby som si nechala svoje okuliare. Ben si však neželal, aby som na svadbu išla zahalená tými obrovskými okuliarmi a hoci som chvíľu odporovala, musela som uznať, že tak by som zrejme pútala ešte väčšiu pozornosť.
Na všetky odtiene fialovej a modrozelenej pokožky na tvári som si naniesla aspoň tri vrstvy korektoru.

Keď som sa pozrela na svoj odraz v zrkadle, musela som uznať, že nevyzerám zle. Podarilo sa mi zvýrazniť krajšie črty mojej tváre a tie ktoré sa mi celkom nepozdávali, ako napríklad môj nos zemiakovitého tvaru, ten som vykontúrovala a jeho tvar sa akoby skutočne aspoň o kúsok zúžil.

Keďže som skončila s úpravou svojho zovňajšku, konečne som si mohla obliecť šaty a tak som ich sňala zo skrine, kde vyseli na vešiaku a opatrne do nich vkĺzla.
Keď v tom do izby vošiel Ben.

                            ~ Ben ~

Pohľad mi ako prvý padol na jej bielu podprsenku s čipkou po boku. Stála napoly oblečená v šatách a keď ma zbadala, zhíkla a okamžite si ich vytiahla na prsia.

Okamžite som sa otočil, aby si o mne nemyslela, že som nejaký blbý sexista, čo ju špehuje cez škárku v dverách a čaká, kým sa vyzlečie.

,,Ja... prepáč, nechcel som...," cítil som potrebu niečo povedať, aby si nemyslela, že som to urobil naschvál, no keď som zavrel oči, aby som zahnal svoje perverzné predstavy, ktoré mi v hlave naskočili po dvoch posratých sekundách pri pohľade na jej telo, sa mi pred očami naopak zjavilo jej pevné poprsie, zahalené chvalabohu podprsenkou, ktorá už sama o sebe kričala, že je stvorená na to, aby ju sňali mužské ruky. Moje ruky.

Doriti, Ben! A je to tu zas. Upokoj sa. Veď sú to len ženské prsia. Takých si už videl nespočetné množstvo. Správaš sa ako pobláznený pubertiak, ktorého mama prichytila pri listovaní si v erotickom časopise.
Človek by povedal, že po niekoľkoročných skúsenostiach sa už budem vedieť ovládať, no opak je zrejme pravdou.

,,Klopal som, ale zrejme si nepočula," zas som sa pokúsil obhájiť, zatiaľ čo Lesná víla ešte ani neprehovorila. Kto vie či je vôbec ešte tu. Otočil som sa, aby som to zistil, no ona ma len okríkla aby som sa nehýbal a pri jej mierne zdesenom hlase som sa musel zasmiať.

,,Môžem ísť preč, ak ešte potrebuješ čas, len som sa chcel uistiť či už si prichystaná, pretože najneskôr o päť minút odtiaľto musíme vypadnúť. Máme pol hodiny do omše."

,,Čože? Už len toľko?"

,,Dobre, tak ja idem na izbu. Zaklop, keď budeš hotová."

,,Nie, počkaj." Jej hlas ma zastavil, keď som už robil prvý krok, aby som odišiel.

,,Môžeš... môžeš mi prosím zapnúť zips?" jej nesmelý hlas mi pripadal tak zvodne, že som sa musel veľmi premáhať, aby som sa neotočil a nestiahol jej tie šaty ešte nižšie.

Keď som zaváhal, zasmiala sa a povedala: „Samozrejme, už môžeš otvoriť oči."

Urobil som teda čo chcela a pomaly, aby som nepoškodil šaty, som jej vytiahol zips po najvyšší možný bod. Ria spustila svoje vlasy, ktoré si chytila do ruky, aby som jej ich nepricvikol a otočila sa ku mne. Pomaly sa usmiala a potom sa ako výchor zvŕtla a už si obúvala čierne lodičky na opačnom konci izby.

Keď sa nahla po lodičky, položené na zemi, musel som odvrátiť zrak, pretože šaty jej tak obopli zadok, že keby som sa na ňu ešte dlhšie díval, tak... vlastne ani nechcem vedieť čo by bolo ďalej.
To už naozaj stačí. O chvíľu sa vydáva Chiarina sestra a ja by som sa mal sústrediť na iné, oveľa dôležitejšie veci.
V duchu sa trochu hnevám na Riu, že vyzerá tak sexy. Určite sa po tie lodičky zámerne zohla tak, aby som mal čo najlepší výhľad. Ona vie veľmi dobre čo robí.

Keď si Ria vzala kabelku, konečne sme mohli odísť z tej prekliatej izby. Zamkol som, kartičku jej vložil do kabelky a dal si tam aj svoj mobil, lebo ako jej partner mám na to právo a ako už veľmi dobre poznám svoj oblek, keď si v ňom sadnem s mobilom vo vrecku, nesmierne ma tlačí na boku, alebo lepšie povedané zámerne sa posunie k môjmu stredu, aby mi bránil v pohodlnom sede.

Pred peknou neveľkou svadobnou kaplnkou nás už čakala nevesta. Viky mala pekné nie veľmi prečačkané biele šaty, dozdobené kvetinovým náramkom na ruke a kyticou bielych ruží. S vlasmi voľne spustenými na pleciach vyzerala úžasne a v očiach jej pohrávali nezbedné malé iskierky. Keď nás zbadala, rozžiarila sa ešte viac a okrem nej sa s nami prišli zvítať aj ďalší štyria chalani a dievčatá v rovnakých šatách, ako má Lesná víla.
Viktóriu som podpichol oslovením teta, hoci je len o päť rokov staršia než ja a ona ma zahriakla, nech ju tak nevolám, pretože si pripadá staro.
Potom upriamila pozornosť na partnerku po mojej pravici.

,,Ahoj," Viky energicky potriasla Rii rukou a potom na mňa hodila pohľad typu: „Zachráň ma. Ako si to len hovoril, že sa volá?"

„Marianna," dokončím za Viktóriu a ona sa i naďalej usmieva na moju partnerku. Mal som nutkanie povedať Dobrá víla, no keď som si v duchu predstavil, že by ma za to potom zrušila ako malú sirotu, radšej som povedal je práve meno.
Dúfam, že Viky si nepamätá Anetino meno. Viky nemá veľmi dobrú pamäť na mená, no celkom malý škandál by sa ako vo filmoch mohol stať i práve teraz, keď by si zrazu spomenula, že frajerka, ktorú som doteraz spomínal sa rozhodne Marianna nevolá.
No Viky si zrejme nič nevšimla a pokračovala v zoznamovaní.

,,Veľa som o tebe počula, Marianna. Si ešte krajšia, než ťa tuto synovček opísal."

Dobrá víla sa začervenala a všimol som si, ako sa to snažila zakryť sklonením hlavy, no aj tak to nepomohlo. Vyzerala rozkošne.

,,Máš skutočne peknú frajerku," Viky ma i napriek tomu, že by dnes mala byť za dámu, chlapčensky štuchla lakťom do rebra. To by nebola ona, keby potlačila svoje chalanské percento.

Ria sa na mňa trochu začudovane pozrela a vtedy mi došlo, čo Viktória vlastne povedala. Zabudol som Lesnej víle oznámiť, že dnes zohráva okrem obyčajnej partnerky aj úlohu mojej priateľky.

,,My vlastne..." začne Ria, no ja ju nenápadne chytím za ruku a jemne ju stlačím, čím jej chcem dať najavo, nech mlčí.

,,Ďakujem, ďakujem, teta," dokončím namiesto Rii a snažím sa to prehodiť na žart.

,,Ešte raz mi tak povieš a uvidíš, čo ti urobím. Nedostaneš dezert."

,,Čože? My máme dezert?" zatvárim sa prehnane zaujato a zasmejem sa, aj keď v skutočnosti mi to slovo ešte stále rezonuje v ušiach.

,,Uhm a ešte aký," podpichne ma teta.

,,Hovor," príkažem jej.

,,Malinovo čokoládový, so šľahačkou na vrchu. Tvoj obľúbený." Provokačne si oblizne ústa, čím mi chce naznačiť, že ak nezavriem tie svoje, tak prídem o najväčšiu dobrotu.

,,Och... Áno, áno. Pochopil som. Už budem dobrý."

Viktória sa víťazoslávne uškrnie.

,,Ty sa už radšej psychicky priprav na to, čo ťa čaká a neztrpčuj nám životy," zasrandoval som, ale Viky to vzala vážne a začala si skackať a jemne sa natriasať, akoby z nej mali vyletieť všetky blchy, čím sa zrejme chcela upokojiť. Vidno, že pod tou veselou maskou má predsa len predmanželský stres.

,,Úf, máš pravdu," pritaká Viky a ja jej jemne chytím tvár do dlaní. Upokojím ju, že všetko dopadne tak ako má a pobozkám ju na líca.
Potom sa Viky vzdialí a keď s Riou aj ostatnými rovesníkmi kráčame do kaplnky, samozrejme, že to Lesnej víle nedá, nakloní sa k môjmu uchu a pošepky povie: „To v dohode nebolo."

Uškrniem sa a ďalej s ňou vediem nenápadnú konverzáciu.

„Neviem ako ty, ale ja som nikde nevidel písomný zákaz bodu, že si dnes moja frajerka."

,,Nie som tvoj frajerka - to po prvé a po druhé, hneď ako to bude možné, zriadim písomný zoznam, v ktorom budú povolenia a zákazy na dnešný večer."

,,A dnešnú noc," potmehútsky nadvihnem obočie a ona len pretočí očami a sadne si k dievčatám na opačnú stranu oproti nám.

Heh. Toto bude ešte sranda.