~ Rianna ~
Každý deň do štvrtej som chodila nacvičovať k Benovi tanec na svadbu. V stredu mi doniesol šaty na vyskúšanie. Napokon neboli až také dlhé a keď vezmem do úvahy aj to, že si dám topánky s podpätkom sú mi akurát. Okrem toho Ben vyrukoval s nápadom, ako presvedčiť rodičov, aby som v sobotu mohla ísť na svadbu. Teda, oklamať. Najprv za nimi chcel zájsť a porozprávať sa s nimi, no ja som mu to nedovolila. Aj tak by to nešlo. A tak prišiel s nápadom, ktorý ma naozaj prekvapil.
Chiara sa do toho zapojila tiež, aj keď jej to nebolo celkom po vôli, no nakoniec sa rozhodla nám pomôcť.
Ona pracuje s deťmi a robí im denné tábory a víkendovky, ako mi to vysvetlil Benjamín. Práve je jar, čo znamená, že sa jej začína sezóna. Určite sa jej zíde pomoc.
Dala mi papier s pokynmi o tábore a všetko okolo toho. Chiara bola dokonca taká ochotná, že na jednom prepísala dátum, aby súladil s dátumom svadby.
Ísť na víkendovú brigádu predsa vôbec nie je zlý nápad.
A tak som od stredy doma kvákala len o tom, ako by som si chcela niečo nájsť a zarobiť si vlastné peniaze. O pár dní, aby to nebolo príliš nápadné, som pred mamu položila papier s informáciami o víkendovom tábore. Otec to však hneď zatrhol. Nechápem čo má sakra za problém. Nerozumiem, prečo mi musí všetko zakazovať. Zrejme sa výživa v tom, keď mi robí zle, ako i modriny, ktoré mi stále nezmizli, ba mám pocit, že sa zväčšili. Ohľadom toho. Keď mama prišla zo školenia, súhlasila s otcom na jeden a pol mesačnom treste. Zdalo sa jej to síce veľa, no zrejme jej slovo bohvieako nezavážilo. Uverila mi klamstvo, o modrinách a otec mohol byť rád, že som tak dobrovoľne urobila.

Už-už som si myslela, že mi to zatrhnú, keď mama zbadala v dolnom rohu papiera Chiarine meno. Netušila som, že sa poznajú, alebo čo vlastne. Mama mi to nijako nevysvetlila. No ja som si až vtedy všimla, že Chiara je podpísaná ako Dotolová...

Ja som vedela, že v tom oslovení Chiara niečo je.
Musím sa na to Bena spýtať.

                          _ _ _ _ _ _

Onedlho prišla sobota a ja som pobalená čakala vo svojej izbe. Teda, ak sa dá pobehovanie do kruhu nazvať čakaním. Bola som z toho celého dosť nervózna.
Dokonca sa svadba koná až vo Zvolene, takže máme všetci zaplatené izby v hotele na jednu noc.

Je osem jedenásť a mojej víkendovej rodiny nikde.

Netrvalo však dlho a pred naším domom zastavilo sedem miestne auto. Videla som ako Ben vystúpil z auta a kráčal k nášmu vchodu.
Mal na sebe rifle, čierne tričko a na očiach zrkadlovky. Vyzeral nebezpečne. A sexy.
Áno, mám sexy partnera. Nebudem si klamať. Som ako každá normálna žena. Viem oceniť mužskú krásu. A načo mame oči ak nie na toto? Bolo by škoda nevyužiť ich.
Zhrabla som do ruky svoju cestovnú tašku. Šaty by ma už mali čakať v aute.
Úf, som naozaj nervózna. V autebude sedieť okrem babky, Danka, Chiari a Bena ešte aj ich oco. Toho ešte nepoznám. Snáď bude rovnaký pohoďák ako celá ich rodina.
Zbehla som dole po schodoch, práve keď sa domom rozľahol zvuk zvončeka.
Obaja moji rodičia sú dnes doma a tak keď som otvorila dvere a v nich sa objavila Benjamínova postava, Demeter hneď strčil hlavu do chodby.

„Dobrý deň," usmial sa Ben a pohľad venoval môjmu otcovi. Potom sa krátko pozrel na mňa a dvihol kútik úst. V tej chvíli som mala pocit, akoby ma práve vyzdvihoval na rande, ako v nejakom americkom filme. Otec mi dýchal na krk, ako „správny" rodič a premeriaval si Bena od hlavy až po päty. Zrejme sa mu nepozdával, keďže pokrčil nosom. No potom sa opäť vrátil k jeho očiam a nahodil falošný úsmev. Podal mu ruku a krátko si nimi potriasli.

,,Som Benjamín," predstavil sa a spustil ruku. Druhou sa ležérne oprel o rám dverí.
Ako to, že je taký uvoľnený? Či to len ja s tou svadbou preháňam?

,,Demeter," povedal chladne otec. Zrejme ho vôbec netrápilo, kto ma vyzdvihuje na svadbu. Teda. Kto po mňa prišiel, aby ma odviezol na tábor.

,,Dúfam, že v tej chate spíte oddelene," povedal otec, s kamennou tvárou napodobnil Bena a oprel sa o rám dverí.
Ten sa mu to teda nesnaží nijako uľahčiť.

Prosím, otec už choď a nechaj v pokoji ísť aj nás. Nestojím o nijaký trapas a lá Demeter Dolinský.

,,Nebojte sa. Animátori majú vlastné izby." Ben sa neprestal usmievať a ďalej nenútene konverzoval s mojím otcom. Pche, s mojím otcom. Tie slová sa až nedobre počúvajú, keď sú spojené v jednej vete.

,,Dobre, oco, my už budeme musieť ísť," zazrela som na neho a snažila sa byť čo najmilšia, aby som odtiaľto čo najskôr vypadla.
Chytila som Bena za plece a potisla ho, aby pochopil, že sa s ním ďalej nemusí vykecávať.

V tom sa však vedľa mňa objavila mama.

,,Ahoj," zo široka sa na Bena usmiala. Oči jej zažiarili, keď zbadala jeho krásny úsmev.
,,Ty musíš byť Chiarin syn."

,,Dá sa to tak nazvať," Ben sa trochu nesmelo usmeje a poškrabe sa na šiji.

,,Á jasné. Chápem," mama na neho žmurkne a tvári sa ako tínedžerka. Och, bože. Práve sa v duchu plieskám po čele. Prečo ma musí strápňovať?

,,Nie každý sa rád priznáva k svojim rodičom," potľapká ho po pleci a Ben sa pokúsi usmiať. Zrejme už vyčerpal svoj optimizmus.
Tak dobre. To stačí.

,,Áno, mami, dobre, pokecáte si inokedy. My už musíme ísť. Tak sa majte."

,,Dobre, takže v nedeľu večer ťa čakáme," zakričí za nami mama, keď sme už na polceste k bráničke.

,,Dovidenia," pozdraví sa Benjamín a poslednýkrát sa na nich otočí ku dverám.

,,Áno, v nedeľu prídem," napoly jej odkričím.

No ona ma už dávno nevníma. Oči ma opäť na Benovom chrbte a usmieva sa od ucha k uchu.

,,Maj sa, Ben," zamáva mu a on jej už iba kývne hlavou na pozdrav. Keď konečne zatvoria dvere a stratia sa za dverami domu, doslova si vydýchnem.

Ben sa zasmeje na mojom uľavení, vezme mi cestovku z ruky a vloží ju do kufra auta.

Cítim sa dosť trápne za ten výstup mojich nadriadených, takže taktiež cítim potrebu sa ospravedlniť.

,,Prepáč za... nich. Zvyčajne taký nie sú."

,,Ale to je v pohode," zatiahne Ben, „rodičia sú skrátka nevyspytateľní. Nikdy nevieš čo im vyletí z úst."

Zachichotala som sa. Má pravdu.
Ben mi otvoril dvere a galantným gestom mi ukázal, nech si sadnem. Podpichla som ho, či sa cez noc skutočne zmenil na kráľa, no on len pokrčil plecami.

Z auta ma hneď privítal veselý hlas jeho mladšieho brata.

,,Ahoj!"

„Ahoj, Danko."

,,Poď si sadnúť ku mne," potľapkal vedľa seba, kde bolo už len jedno voľné miesto, pretože na pravo od neho, sedela ich babka.

,,Nie, Ria si so mnou pôjde sadnúť do zadu," zamietol to Ben a sklopil zadné sedadlo, aby som si mohla sadnúť.

,,Tak vidíš," pokročila som plecami. „Zrejme musíme poslúchať tvojho staršieho autoritatívneho brata,“ povedala som uťahovačne, ale sadla si do zadu.

„Ja som to počul," Ben odul spodnú peru a zatváril sa naoko urazene, ale keď som na neho žmurkla, usmial sa. Sadol si vedľa mňa a zavelil ocovi za volantom na odchod.

                           _ _ _ _ _ _

O niekoľko hodín neskôr sme zastavili pred veľkým športovým rezortom Hotela Tenis. Cesta sa mi napodiv nezdala byť dlhá, čo zrejme môžem prisudzovať otcovi chalanom, Vladovi, ktorý nás celú cestu zabával svojími vtipmi a rôznymi historkami. Nie som si istá, či si väčšinu z toho nevymyslel, no bolo mi to jedno, keďže sa mi to páčilo a bola som rada, že sa na tom spoločne smejeme.
Benjamín občas pretočil očami. Zrejme mu tým chcel dať najavo, že už stačí, lebo opakovaný vtip nie je vtipom, ale my ostatní sme sa na tom aj tak naďalej zabávali a keď som sa i ja pokúsila Bena rozveseliť, vtedy akosi nenamietal.

Keď sme vstúpili do hotela, moje oči nedokázali odtrhnúť pohľad od krásnej mramorovej podlahy, ktorá musela byť drahšia, než celý nábytok v našom dome. Obdivovala som mohutnosť a veľkosť moderného priestoru, ktorý perfektne dozdobovali obrovské vysiace kryštálové lustre.
   Za veľkým recepčným pultom nás prívetivým úsmevom privítala mladá recepčná s tmavými vlasmi vyčesanými do zalakovaného drdola a červeným rúžom, ktorý ešte zdokonalil jej ladný úsmev.
Jej zručnosti a pohotovosť, ktorou nás dokázala obslúžiť, svedčili o tom, že je vo svojej oblasti doslova odborníčka a mne sa to páčilo.
Hoci aj my by sme si s rodičmi mohli dovoliť chodiť po výletoch a drahých hoteloch, nerobili sme to. Otec je na peniaze nehorázne háklivý a keď si už niečo naša rodina dopraje, tak len „romantický" výlet vo dvojici.
Je to nespravodlivé, pretože som súčasťou tej skazenej rodiny, no v skutočnosti ma vôbec nemrzí, keď som sama doma. Dokonca som rada, keď sa tak stane a ja si môžem konečne robiť čo chcem.