~ Ben ~

V utorok presne o trištvrte na dva, ako sme sa dohodli, otvorila dvere nášho domu. Na tvári mala opäť tie svoje veľké čierne okuliare, ktoré som tak nerád videl. Zakrývali jej krásne svetlohnedé oči a mne sa to vonkoncom nepozdávalo. No tentoraz jej tvár zdobil úsmev, ktorý sa dokonale hodil k jej žlto čiernemu outfitu a to ma zaujímalo väčšmi, než nejaké hlúpe okuliare.

,,Kde sa môžem prezliecť?"

Chce sa prezliekať?

Chvíľu som na ňu iba zízal ako idiot a až po chvíli si uvedomil, že stále stojí v chodbe. Bože, Benjamín, ako ťa to učili? To nevieš byť ani trochu slušný? Máme by sa to nepáčilo.

,,Oh, jasné. Teda, poď ďalej. Kľudne môžeš ísť do spálne alebo do kúpeľne. To je jedno. Nikto okrem nás a babky tu zatiaľ nie je, takže sa môžeme bez okolkov venovať tomu, čomu chceme."

Dofrasa. Vážne som toto povedal? Teraz vyzerám ako nejaký psychopatický perverzák.
Prečo sa doriti správaš ako posledný debil? Nie je to predsa prvá baba, ktorú vidíš. A kebyže len vidíš. Túto máš naučiť iba jeden tanec, tak v čom je problém?
Moje podvedomie mi dávalo patrične najavo, aby som sa upokojil, pretože Lesná víla ešte len prišla a zo mňa už vyliezajú samé idiotiny.

Ona iba prikývla a odišla sa prezliecť do kúpeľne. Buď jej nedošiel dvojzmysel, ktorý som samozrejme nevedomky povedal, alebo sa iba tvárila, že ho prepočula, aby som sa necítil ešte viac trápne, než sa už cítim. Myslím, že to druhé je bližšie pravde.
Asi mi fakt hrabe, keď sa cítim nesvoj vo vlastnom dome. Ani som si neuvedomil, že sa vkuse prechádzam dookola. Preto som radšej podišiel ku veži a prichystal pesničky, na ktoré budeme tancovať.
V tom vyšla z kúpeľne v úzkych leginách a bielom tričku.

,,Čo je?" nesmelo si rukami prebehla po tričku a potom si prstami prebehla po perách. „Mám na sebe zvyšky z obeda?"

Zas zízam. Shit.
Tak trochu, som kdesi vo svojom vnútri dúfal, že si oblečie aspoň nejaké tepláky, alebo skrátka niečo, čo by ma nemuselo rozptyľovať.
No ona si dá sivé obtiahnuté legíny a tričko, cez ktoré jej jemne presvitá čipkovaná podprsenka staroružovej farby.
Ďakujem pekne. To aby som tancoval so zaviazanými očami. Hm. Ale ešte mi ostávajú ruky. Čo s nimi?
Dofrasa. Naozaj myslím práve na to iba necelý týždeň po rozchode? Povedal som si, že si dám od vzťahov minimálne rok pauzu. Tak. A aj to urobím. No počkať. To je ale aj rok bez sexu. Ale niéé. To sa nejako vyrieši.
Bože, Benjamín. Mohol by si byť, prosím ťa aspoň päť minút normálny? Slovo normálny zahŕňa neperverznosť. Hm, tak čo ty na to?
Až doteraz sa mi úspešne darilo ignorovať jej výzor, no teraz naozaj nemôžem. Nie, že by inokedy nebola dostatočne sexy, no teraz, akoby sa priam snažila o to, aby mi robila napriek. Tak mi treba. Nech sa mi len pomstí za to, že som ju do toho nanútil. (Nie nenútil som ju do toho. Možno trochu? Nie. Nenútil.)

,,Nie, nie. Prepáč, ja len. Nič. Vieš čo? Čo keby sme sa pustili do toho tanca?"

Ona sa len usmiala a tašku zo školy položila na zem ku gauču.

„Jasné, poďme na to." Pricupitala ku mne a žiarivo sa usmiala. Zrejme má dnes dobrý deň.

,,Super, tak môžeme začať. Ale počkať. Ešte je tu jedna vec." Ruky som zdvihol k jej tvári a pomaly jej z očí zložil okuliare. Položil som ich na komodu pri veži a spokojne si ju obzrel.
Stále mala modrofialové modriny okolo spánkov a na čele. Pri pohľade na ne ma to bolelo viac, než ju, no ona sa tvárila, akoby jej nič nebolo. A nech mi do hlavy tlačí kaleráby akejkoľvek nadrozmernej veľkosti, ja viem, že mi niečo tají.

Už otvárala ústa, že niečo namietne, no zastavil som ju prv, než čosi stihla povedať.

,,Pri mne ich nemusíš nosiť. Ja to chápem."

Pozeral som jej do pekných očí, orámovaných hustými čiernymi mihalnicami a ubezpečil ju, aby vedela, že nech už sa stalo čokoľvek, nechcem, aby pri mne tieto okuliare nosila. Nemá sa za čo hanbiť a ak už by sa mal niekto hanbiť, tak jedine ten, kto jej to urobil. Hovorím to síce s istotou, ako keby som skutočne vedel, že si to nezapríčinila sama, no v skutočnosti som mal trochu pochybnosti o tom, ako sa to mohlo stať.
Teraz nad tým nebudem premýšľať. Vytiahnem to z nej neskôr.

Vysvetlil som jej, ako bude tanec vyzerať a občas naznačil niečo, kde mali chalani samostatnú časť.
Najprv sa to začína chlapčenským príchodom na pesničku The time of my life z Hriešneho tanca. Z hornej časti oblekov nám ostane iba biela košeľa, červené traky a motýlik rovnakej farby. Potom sa pieseň zmení na You're the one that i want z muzikálu Pomáda a začneme tancovať aj s babami rozdelene každý na svojej strane.

Vysvetľoval som jej dievčenakú časť a jednotlivé prvky. V skutočnosti som si vôbec nemyslel, že jej to pôjde tak dobre, no učí sa skutočne rýchlo.

Pustil som teda hudbu, aby sme to konečne vyskúšali aj s ňou.
Začal som svojím príchodom a po zmene hudby na opačnú stranu obývačky príbehla Lesná víla. Občas sa mýlila, no videl som na jej tvári, ako veľmi sa snažila. Došli sme až ku časti, kde sa máme všetci popárovať, čo bola až tridsiata sekunda tanca. Vôbec som si nemyslel, že zájdeme tak ďaleko, no Rii to išlo naozaj dobre.

                       ~ Rianna ~

Asi po dvoch hodinách nacvičovania a učenia sa nových prvkov, som sa vyčerpane zvalila na veľký sivý gauč. Zaborila som sa do vankúšov a prudko predýchavala posledných pätnásť minút, počas ktorých ma Benjamín učil točenie v páre.
Stále si nie som istá, alebo skôr neverím tomu, že by som niekde v sobotu predsa len išla, no prišla som na svoju prvú "hodinu" pozitívne naladená, pretože ak by z toho aj nič nebolo, aspoň si užijem trochu zábavy.
V skutočnosti som bola veľmi prekvapená, keď som videla Bena tancovať. Nemyslela som si, že by bol drevo, ale rozhodne som si ani nemyslela, že v tom bude taký dobrý.
Začínam sa báť, že sa pri ňom strápnim.
Jeho pohyby boli dokonalé a keď mi išiel hoci aj len niečo malé ukázať, všetko robil naplno, akoby mal práve premiéru a pritom bol tak dokonale uvoľnený.

Ben sa rozbehol, ruky dal nad hlavu akoby išiel skákať rybičku a ja som zvýskla a oči si prekryla dlaňami. Dopadol tesne vedľa mňa a rukami ma ležiacu zaklincoval medzi svoje telo a gauč.
Začal sa rehliť a ja som pomaly posunula jeden prst, druhý, až som si odkryla celé oči a zbadala, ako sa smeje na mojom preľaknutí. No a čo. Doslova sa na mňa hodil. Ako som mala reagovať? Čudák jeden.
Z dola som sledovala ako sa na mne zabáva a uštedrila mu päsťovku do hrude.
To ho zvalilo na bok ale on sa pohodlne zdvihol na lakeť a dlaňou si podložil hlavu. Díval sa mi do očí a neprestával sa škeriť.

,,Prestaň," odtisla som mu hlavu, ale on sa po chvíli opäť otočil ku mne.
Ceril na mňa svoje biele zúbky a ja som zacítila jeho teplý dych na svojom nose. Bol odo mňa vzdialený iba pár centimetrov a pomaly sa mu upokojoval dych.

Ironicky som sa na neho zazubila a potom som si založila ruky cez prsia. Sklopila som zrak v zámienke vyhnúť sa očnému kontaktu s ním, no oči mi zbehli po jeho postave ležiacej tesne vedľa mňa. Červené tričko značky Nike sa mu vyhrnulo vyššie a odhalilo jeho trojuholník, ktorý sa mu strácal až kdesi pod kraťasami.

,,Urazila si sa na mňa?" Vystrčil spodnú peru a prehodil si okolo mňa ruku.
Hehe, ja a urazila? Už len chvíľku a vytasím na neho svoju tajnú zbraň.

,,Lesná víla," zatiahol decky a aby sa mi mohol pozrieť do sklonenej tváre, odhrnul mi z očí tmavý prameň vlasov. Pri dotyku jeho prstov s mojou pokožkou som sa zachvela. Nakoniec som k nemu zdvihla pohľad.
Na pár sekúnd sa mi pozrel do očí a priblížil sa, no potom svoj pohľad venoval mojim ranám pri spánkoch. Nežne po nich prešiel prstami. Úplne som zabudla na to, ako som ho chcela zneškodniť.
Privrela som viečka a užívala si ten pocit, ktorý mi poskytoval, svojím láskaním mojej pokožky, hoci som si nebola istá kam ho zaradiť. Rozhodla som sa ho teda len hodiť do skupiny PRÍJEMNÉ.

Jeho plné pery sa jemne pootvorili a ohryzok na krku pohol, keď prehltol. Prstami sa presunul za moje ucho a palcom mi jemne zakrúžil po líci. Jeho tmavé oči sa vpíjali do mojich. Srdce mi zmenilo rytmus, keď sa jeho tvár priblížila k mojej a ja som si uvedomila čo sa chystá urobiť.
V tom som vystrela ruku a pošteklila ho na odhalenej pokožke na bruchu. Ben odskočil a ja som sa rozosmiala na jeho očiach, ktoré mu od prekvapenia takmer vypadli z jamiek.

,,Tak ty takto," diabolsky nadvihol kútik úst a vrhol sa na mňa. Šteklil mi miesto pod pazuchami a hlavne boky rebier a vtedy som sa začala poriadne mätať a kričať.
Po troch minútach poriadného šteklenia som ho však omylom kopla do píštali na nohe a bol koniec bitky. Vyhrala som?
Áno!
Zvládla som to.
No potom som si uvedomila, že Ben akosi znehybnel. Dofrasa. Zabila som ho?

„Ben?" priskočila som k nemu. On si držal poranené miesto a trochu predýchaval no netrvalo dlho a opäť sa usmieval ako by sa nič nestalo.

,,Dofrasa. Prepáč, to som nechcela. Bolí ťa to?" vysypala som na neho spŕšku slov.

Pošúchal si nohu. „Nie, je to v pohode."

„Neklam mi, lebo ťa kopnem ešte raz," vystrčila som mu ukázovák pred nos a zažartovala.

„Naozaj som v pohode. Máš pocit, že som nejaký mäkký chlap?"

,,Skôr chlapček," zamrmlala som si popod nos.

,,Čo si to povedala?" prižmúril oči a nahol sa ku mne, aby ma lepšie počul, hoci sme obaja vedeli, že veľmi dobre počul moje podrypnutie.

Chcela som mu to zopakovať a to poriadne nahlas, ale on sa na mňa vrhol skôr než som to stihla urobiť.

Prerušila nás až jeho babka, ktorá sa nam vyhrážala, že ak nebudeme tichšie tak si nás podá aj so svojou pomocnou paličkou.