Otupená bolesťou som sa nedokázala brániť. Vlastne nikdy som to nedokázala. No ani teraz sa to nezaobišlo bez môjho odporovania. Chabá snaha vyhnúť sa otcovym dotykom ho však iba nútila pritvrdiť.
   S každým pohybom, ktorým do mňa vrážal a moje telo sa bolestne zvíjalo a odporovalo, ma udrel silnejšie, až som mala pocit, že ak sa to o chvíľu neskončí, tak omdliem.
Jeho nahé telo nalepené na mojom ma mučilo svojimi drsnými pohybmi. Bolestne do mňa vchádzal a celou silou ma držal za vlasy.
Keď dosiahol svojej orgie, po ktorej tak nehanebne túžil, zvalil sa na gauč vedľa mňa a moje telo sa chvelo v bolestnom kŕči. Otec prudko vysilene dýchal. Keď sa jeho spokojná ruka presunula na moje rameno, odskočila som od neho, akoby som sa popálila. Nahé telo som chvatne zabalila do najbližšej deky, ktorú som zbadala pohodenú neďaleko gauča.
Keď som zrazu zbadala čosi červené. Celá som zbledla. Červený fľak bol presne v oblasti mojej vagíny. Okamžite som sa rozbehla do kúpeľne na poschodie, prudko za sebou zatvorila dvere a zamkla. Zhodila som zo seba deku a pozrela sa dole. Hovorila som si, že je to iba krv, nič viac. No prudké búchanie srdca o môj hrudný kôš mi vôbec nepomáhal v uspokojení. Takto ma nerobil ani po prvýkrát.
Pohľadom v zrkadle som spočinula na svojich fialových spánkoch a čele. Takmer celú tvár mi pokrývali nepekné sinky. Keď som na ne jemne zatlačila, okamžite mi v mieste zapulzovala bolesť. Aj na rukách som mala zopár dôkazov, no tie boli skôr minimálne.
Všetko tam dole ma bolelo a hoci to nebolo prvýkrát, otec si na mne ešte nikdy svoju zlosť takto hrozne nevybil. Prstami som sa dotkla citlivej pokožky. Doslova celá horela a každý krok, ktorý som spravila, ma neskutočne bolel.
Panika vo mne rástla, no nedokázala som nič robiť, kým som ho stále cítila. Vošla som do sprchy a drhla sa tak ako ešte nikdy. Dôkladne som prešla po každom jednom mieste, kde sa ma jeho ruky, alebo iné časti tela dotkli a zmývala zo seba jeho hnusnú ťažkú vôňu. Keď som vyšla zo sprchy, pre istotu, ak by som ešte krvácala, som si dala vložku.
Určite to nie je menzes. Ten som mala pred dvoma týždňami a mne chodí celkom presne.
Zasraný kretén. Keby som mu to mohla vrátiť. Keby som mu len mohla dať pocítiť aspoň štipku z tej bolesti, ktorú mi on tak s radosťou poskytuje.
Bože, už som ako on.

Z myšlienok ma vytrhne klopanie na dvere. „Marianna!"

Prosím, len nech sem nevojde. Zamkla som dvere? Zrazu som si nevedela spomenúť. So strachom som sa pritlačila na umývadlo a pevne stisla jeho okraj.
Keď som neodpovedala, kľučka sa pohla, no dvere sa neotvorili, čo znamená, že som aspoň trochu chránená.

„Vyjdi von a choď do obchodu. Nemám si čo dať na obed," ozve sa z poza dverí jeho autoritatívny hlas s podtónom hnevu.

Ticho.

Opäť neodpovedám.

,,Ak odtiaľ hneď teraz nevýjdeš, rozmlátim dvere!"

Jeho varovný tón a vedomie, že by bol toho ľahko schopný, ma prinúti urobiť to, čo chce. Roztrasenými nohami podídem k dverám a v zámke sa ozve šťuknutie. Potom pomaly, veľmi pomaly otvorím dvere, až to otca po pár sekundách prestane baviť a namiesto mňa ich prudko rozrazí až s tresnutím buchnú do steny a z nej sa zosype kúsok omietky.
Pri buchnutí nadskočím od ľaku a nasilu zavriem ústa. Spodná pera sa mi chveje.

,,Chceš sa plaziť ako slimák celý deň? Vypadni sa obliecť a šmykaj na nákup! Dole na stole máš lístok s vypísaným jedlom."
Otec sa predo mnou týči ako nepremožiteľná skala. Konečne je oblečený a na tvári, hoci má medzi obočím nasrdenú vrásku, má výraz, ktorý mu akosi zmäkčuje ostré črty. A ten výraz veľmi dobre poznám. Má ho na tvári vždy, keď dosiahne svoj tvrdo vymakaný cieľ. Jeho sexuálne uspokojenie.
   Skloním poslušne hlavu a vykročím sa obliecť do svojej izby.

,,Nie som tvoj poskok," neodpustím si poznámku popod nos.

,,Čo si to, kurva povedala?!" zvrieskne a dvoma veľkými krokmi je pri mne. Prepaľuje ma nenávystným pohľadom a ja mu ho opätujem. Hoci sa vo vnútri celá chvejem, neukážem mu svoju slabosť. Už nie.
   Už-už som čakala, kedy ma zasiahne jeho úder, no on si iba pohŕdavo odfrkol.

„Mesiac domáce väzenie," vyhlási rázne.

,,Čože? Mama mi už dala dva týždne."

,,No vidíš. Aspoň na niečom sa zhodneme," uškrnie sa. „Takže dva týždne plus mesiac je mesiac a pol."
Ukončí rozhovor a ráznym krokom odíde.