Melanie.

Kráčame v trápnom tichu medzi poliami, preč od domu. Je to ten druh napätia, keď všetci chceme niečo povedať, ale nikto neprehovorí. Začala by som konverzáciu, ale úprimne, moje spoločenské schopnosti sú na nič.

Nerada stretávam nových ľudí.

Všetko to začalo tým, že som sa v prvý deň školy chcela spriateliť. Očividne by ste v 15-tich nemali potriasať rukami, je to sociálna-samovražda. Dievča, s ktorým som sa chcela spriateliť sa mi vysmialo, a vtedy som sa zaprisaha, že už na nikoho nového neprehovorím.

„Praješ si niekedy, aby si mala iných rodičov?" Hlas Hannah ma vytrhne z mojich ponižujúcich myšlienok. Je to prvýkrát, čo na mňa priamo prehovorila, odkedy včera dorazili.

„No... prajem si, aby som mohla chodiť von a zažila nejakú zábavu, miesto toho aby som pracovala každý deň od súmraku do úsvitu, ale nie. Nezmenila by som svoj život," poviem úprimne. „Viem, že výchova od prísnych rodičov mi prinesie dobrú budúcnosť. Budem schopná sa o seba postarať, keď na to budem sama."

„Čo je najhoršia vec, akú ti kedy spravili?" Silný poryv vetra jej vhodí blonďavé vlasy do tváre, a ona ich odfúkne, predtým než si ich zviaže do gumičky.

Zľahka sa pri tej spomienke zasmejem a pritiahnem si bundu bližšie k telu. Nie je to preto, že by tá situácia ktorá sa stala bola vtipná, výsledok mojich činov bol neskutočne absurdný.

„Hádam, že najhoršia vec čo sa mi stala, bolo to, keď mi zobrali dvere."

„Dvere?" Zasmeje sa na tom divnom treste. Povedané nahlas to znie ešte horšie.

„Hej, zobrali mi ich a ja som nemala žiadne súkromie," poviem a odkopnem pri tom kameň z cesty. „Predtým ako som išla na strednú školu a musela nosiť uniformu, tiež som nemala možnosť výberu oblečenia. Matka ma na mesiac prinútila nosiť tie ohyzdné domácky vyrobené šaty. Bola som, a hádam, že stále som, pre moju školu vtip."

„Tvoja rodina znie hrozne," vypľuje s veľkým množstvom nechuti v hlase. „Nemohla si ani nosiť svoje veci? Kto toto robí?"

„Len mojich rodičov neštvi, a nemusíš sa o to báť," vyšteknem neplánovane. Som zdesená a urazená jej poznámkou voči mojej rodine. Môžu byť prísni, ale nie sú krutí. Moji rodičia len majú iné pojatie disciplíny, než tí jej.

Neodpovie, len zovrie pery a pozrie sa preč.

Ako ideme lúkou, vzduch naplní pach dymu. Najskôr si myslím, že sa so mnou moja myseľ zahráva, no potom zbadám cigaretu v Louisových ústach. Takmer som zabudla že tí dvaja chalani sú tu tiež, od obeda nepovedali ani slovo. Louis sa usmeje, keď si všimne, ako naňho v šoku zízam.

„Um," zasmejem sa nervózne. „Čo si myslíš, že robíš? Nemáš fajčiť." Načiahnem sa po jeho cigaretu, no on sa zakloní preč z môjho dosahu.

„A prečo do pekla nie? Jedna mi neublíži. Budeš v pohode a nepovieš to Oteckovi, a všetko bude fajn." Potiahne si a zakloní hlavu predtým než vyfúkne do vzduchu. Zakašlem, keď nechtiac vdýchnem niečo z toxických výparov. Zapchám si prstami nos, keď nás zápach obklopí a zbesilo okolo mávam rukou v snahe zbaviť sa oblaku dymu.

„Robíš si srandu?" zvolám vyplašene. „Daj to preč. Mám-"

„Zlato, upokoj sa," preruší ma. „Vlastne si myslím, že jedna by bola dobrá aj pre teba. Si príliš precitlivená. Tu máš, chceš jednu?" Louis otvorí krabičku a ponúkne mi cigaretu. V neviere jeho ruku odhodím.

„Nie, absolútne nie! Vieš aké sú pre teba tie veci zlé?" nadávam mu. „Nedával si pozor na hodinách o zdraví, keď hovorili o tom, aké smrteľné tie veci sú?" Utriem si zaslzené oči a odkráčam preč, nadýchať sa čerstvého vzduchu.

„Nikdy si nemala cigaretu, nikdy nebola opitá alebo zhúlená, a som si celkom istý tým, že si ešte stále panna. Tvoj život znie pekelne nudne," zamrmle Harry spoza mňa. Otočím sa a v údive naňho zazriem.

„Sklapni, nič o mne nevieš," vypľujem naňho. Ako sa opovažuje povedať to? Na rozdiel od neho, ja nechcem premrhať život utápaním sa v chlaste a mať styk s každým človekom, ktorý ku mne príde. Jeho hrubé správanie začína brnkať na môj posledný nerv: najskôr jeho nemiestna poznámka, keď som mu ukázala izbu a teraz toto.

„Takže hovoríš, že si mala?" Vyšle smerom k Louisovi a Hannah úškrn predtým ako si prekríži ruky za chrbtom a pokročí dopredu. Automaticky spravím krok dozadu, aby som medzi nami udržala vzdialenosť. Môj chrbát narazí do niečoho tvrdého a otočím sa, aby som videla kopu sena ako sa nado mnou týči. Pozriem spať naňho, len preto, aby som zalapala po dychu pri našej náhlej blízkosti. Pomaly sa rukou oprie za mojou hlavou, čím ma uväzní pod sebou. Harry sa skloní, až sú jeho oči na rovnakej úrovni ako moje.

„Nie, nikdy predtým som nefajčila a ani to neplánujem," poviem naštvane.

„Na to som sa nepýtal," odpovie vábne. „Povedz, dotkol sa ťa niekto niekedy?" Harryho hlas naberie chrapľavý podtón, a jeho oči sa akosi zmenia zo živej zelenej, na farbu podobnú temným lesom, ktoré nás obklopujú. Napriek tomu že ním práve teraz opovrhujem, musím uznať, že jeho oči sú takto zblízka absolútne úchvatné. Moja pozornosť je na ne tak sústredená, že na chvíľu zabudnem na jeho tupú otázku.

„Harry," začne Louis, ale je prerušený Harryho dunivým hlasom.

„Sklapni, Louis." Trhne hlavou späť a ja onemiem. Ohromujúca kombinácia kolínskej a dymu je extrémne opojná. K vlastnej neviere k nemu chcem byť bližšie. Harry vráti svoju pozornosť na mňa a nakloní hlavu na stranu, pričom skúma moju tvár. Je to akoby som odrazu bola v tranze a jediná vec ktorá mi dáva aspoň nejaký pocit reality, je bolesť vychádzajúca z mojich dlaní, ktoré sú zatlačené do kopy sena za mnou.

„Nie, nechaj ju na pokoji. Je vystrašená, kamoš," Louis pokračuje v prerušovaní jeho činov, ale Harry ho ignoruje.

„Odpovedz mi," prikáže chalan oproti mne. Nakloní sa dopredu, takže nás delia len centimetre.

„Ja-ja... nie," zakoktám. Moje myšlienky plávajú a napriek tomu ako veľmi sa snažím, nemôžem si pomôcť v tom, aby som nezízala na jeho plné pery. V žalúdku mi začne rásť zvláštny pocit a zavalí ma náhla vlna nevoľnosti. Moje nohy sa začnú triasť a Harry sa na mojej reakcii uškrnie. Napriek tomu to nie je z neho, je to z doznievajúceho pachu dymu vo vzduchu.

„Mohol by som ťa spraviť skúsenou. Mohol by som ti pomôcť v toľkých spôsoboch," zašepká mi do ucha. Krv mi zamrzne v žilách, keď obkrúti svoju ruku okolo môjho pása, a ja položím svoje ruky na jeho hrudník, aby som ho odtlačila preč.

„Prosím, prestaň," zaprosím keď ma jemne pritiahne bližšie k jeho vysokej postave. Moje hrdlo sa pomaly zaviera a vzduch ním začína prechádzať len tenko.

„No tak, Harry! Je ako mníška!" zaskučí Hannah spoza neho. Nevenuje jej pozornosť: len spevní stisk ešte viac. Začínam lapať po vzduchu, ale nevšimne si to. Je príliš ponorený do vlastnej mysle.

„Harry! Kurva prestaň, človeče!" Zakričí Louis a zahodí cigaretu na zem. Začínam sa pred ním rozpadať a až to ho prinúti vyskočiť z jeho myšlienok. Jeho tvár stratí farbu a odtiahne sa odo mňa, konečne mi dávajúc priestor na dýchanie.

„Ja-ja som si len robil srandu. Sakra, nie že by som s ňou beztak šukal," vypľuje zo seba, ale ja ho nepočujem.

Moje pľúca bolia a ja sa dusím, lapajúc po hocakom množstve kyslíka. Spadnem na moje ruky a kolená rovno pred nimi troma. Dym vo vzduchu zabraňuje mojim pľúcam pracovať, a ja začnem chrčať. Moja myseľ sa začína motať a všetko na čo počas svojej paniky dokážem myslieť, je len jedna vec.

„In... inhalátor," poviem tlmene. Môj hlas takmer nedá počuť a oni na mňa pozerajú v úplnom šoku. Potom ich zasiahne uvedomenie, že pred nimi doslova umieram, a Louis s Hannah sa náhle rozbehnú k domu. Moje nepravidelné drhnutie sa prehluší ich kričiace hlasy.

„Kurva," zamrmle si niekto pre seba a ja som zdvihnutá párom silných rúk. Skontroluje mi pulz predtým ako sa rozbehne k prednej časti pastvín. Všetko okolo mňa padá do čierňavy a okolité obrazy sa rozmažú dokopy.

Odpadnem ešte predtým ako vojdeme do domu.

A/N: Troubled nečíta tak veľa ľudí, aby som sa s tým výnimočne ponáhľala, takže pridávanie zrejme znížim z dvoch častí týždenne na jednu :)