Harry.

Modré oči.

Pozerám do jej modrých očí a pozorne ju sledujem, zatiaľ čo mi lícom prenikne pichľavý pocit. Doktor ťahá niť cez moju krvavú kožu a ja pri tom kontakte ucuknem, kým mi zašíva ranu dokopy. Kvôli tomu kokotovi je moja koža zhyzdená ďalšími jazvami a desiatimi čerstvými štichmi.

Nebadaný úsmev.

Jej úsmev je prívetivý, ale oči smutné. Nie som si istý, či v nich vidím sklamanie, ale určite som ten pohľad už predtým videl a kurevsky ho nenávidím. Viem, že je nahnevaná a má na to plné právo, či už to je mierené voči mne alebo voči tomu Hovnu. Chcem jej úsmev opraviť: nechcem, aby mala starosť o mňa alebo krv vytekajúcu z rany.

Odtrhnem od nej oči, keď sa odo mňa doktor premiestni, aby zobral ďalší nástroj. Miestnosť je zaplavená bielym svetlom a ja pred ním musím privrieť oči, v pokuse zmierniť bolesť hlavy. Samozrejme, že alkohol už stihol vyprchať, ale bolesť nie.

„Vyzeráš ako zasratý nožnicovoruký Edward," okomentuje to Louis so zachichotaním a ja naňho v odpovedi zazriem. Prisahám, že je v miestnosti jediný živo vyzerajúci, okrem starého muža vedľa mňa, čo mi zašíva líce.

„Ale vyzerá to drsne, takže žiadne obavy kamoš," pokračuje.

Doktor predo mnou vypustí vzduch v krátkom smiechu a moja tvár sa skrúti, keď jeho stuchnutý dych dorazí do mojich nosných dierok. Páchne to ako mix konského hnoja a čohokoľvek, čo je medzi nohami Hannah. Vážne by si mal aspoň raz za storočie umyť zuby, pretože bolesť z toho, že to musím čuchať je horšia ako všetky tie štichy.

„Louis," ozve sa ticho Hannah. Väčšinu noci bola ticho s hlavou v dlaniach. Nevenoval som jej moc pozornosti, hlavne po jej malej scéne s Deanom. Dokonca aj v meste, kde je menej ako tisíc ľudí, nedokázala zistiť, že jej klame o tom, ako sa volá, keď jej predával svoje placebo drogy.

„Áno láska?"

„Drž do riti hubu," vypľuje.

Prejdem pohľadom k Melanie, zatiaľ čo ona ten svoj sklopí k zemi. Skúma šnúrky na svojich topánkach a špinu, čo sa usadila po bokoch. Viem, že premýšľa nad udalosťami noci a viem ako sa bála, keď mala vyhodiť Deana. Cítim sa kurevsky zle za to, že musela zažiť tú bitku: nikdy som ju nevidel takú vystrašenú a nikdy znovu už nechcem.

„Myslím... že to stačí. Hotovo, pane," povie doktor, keď previaže nite a odstrihne ich. Udržím sa od toho, aby som mu jednu natiahol, keď som po tisíci krát dnes v noci potľapkaný po chrbte.

Je toto bežná vec v Amerike, či čo? Zasraní idioti.

Potom, čo si vypočujem polhodinovú prednášku o tom, ako udržovať štichy čisté, môžeme konečne odísť. Kroky Melanie sú na chodbe očividne rýchlejšie ako tie moje a ja pridám, aby som ju dobehol. Moje obavy sa zvýšia, keď sa jej zrýchli dych a zaváha v rozprávaní.

„Melanie?" zvolám ticho.

Otočí sa, aby mi napoly čelila tvárou, oči plné hrôzy. Môžem vidieť, ako sa v jej vnútri zdvíha panika a viem, že sa to snaží potlačiť, než by stihla prehovoriť za ňu.

„Si v pohode?" spýtam sa a jemne jej chytím ruku. Prekvapí ma, keď ňou predo mnou ucukne, akoby som ju popálil.

„Melanie," poviem prísne a prinútim ju zastaviť, zatiaľ čo Louis a Hannah pokračujú ďalej. Niekoľko okolitých sestier na chvíľu prestane konverzovať, keď vzhliadnu aby nás skontrolovali, než pokračujú v robení nudných lekárskych sračiek. Melanie sa mi vyhne pohľadom a namiesto toho ho zameria na chudobne vyzdobenú stenu.

„Čo sa stalo?" pokúsim sa ju prinútiť hovoriť. Nič som nespravil, tak prečo je na mňa zrazu takáto?

Jej oči zostanú na mieste a ústa zavreté.

„Sakra, Melanie!" vypľujem a udriem rukou do steny. Pri mojom tóne sebou trhne, ale teraz som naštvaný ja a je mi to jedno. „Povedz mi, čo je kurva za problém. Správaš sa ako psychopat."

„To video," povie konečne a dovolí si pozrieť sa na mňa.

„Aké video?" spýtam sa. Netuším o čom hovorí a som z toho pekne zmätený.

„To video z bitky, čo decká natočili. Každý mi o tom píše, je to a-akoby o tom vedela polovica mesta. Prídu nám na to," začne koktať a ja pretočím očami nad jej obavami.

„Pre lásku božiu, Mel, neprídu nám na to," poviem a utešujúco jej obkrútim ruku okolo pliec.

„Nie," povie a zabráni mi v úmysle ju objať. „Ty nevieš, ako toto mesto funguje, ako moja rodina funguje. Keď sa reči raz dostanú von, je ťažké dostať ich späť. Toto mesto žije z rečí a drámy: je to to jediné, čo tu veci robí zaujímavými."

Odfrknem si a prekrížim si ruky na hrudi.

„Tak to je riadne smutné a úbohé a všetci by ste mali začať mať nejaký život," napomeniem ju. Ak je takto vystresovaná z nejakej kraviny, tak nemala plánovať párty. Jediné čo dnes v noci robí, je že sa bojí a stará o nepodstatné maličkosti a ja už toho mám dosť. Ak chce žiť bez drámy, tak sa nemala zapliesť s tými deckami a so mnou.

„Trvá vám celú večnosť prejsť pár krokov, pohnite si!" zvolá Louis, keď si všimne, že sa nenachádzame nikde v ich blízkosti.

Ignorujem ho a pokračujem v rozhovore.

„Pozri," poviem s povzdychom. „Všetko bude v poriadku, sľubujem. Teraz sa poďme starať len o to, aby sme nastúpili do tvojho auta a dostali sa domov. Dobre?" navrhnem. Prikývne, napriek tomu že mi je jasné, že neverí ani slovu z toho, čo hovorím.

Do pekla, neviem, či tomu vôbec verím ja sám.

***

„Úprimne neviem, ale myslím, že najdivnejšie miesto, kde som sa s niekým vyspala, bolo v zverochove," spomína Hannah pri odpovedaní na Louisovu otázku. „Chalan čo robil v oddelení s rybami bol sexy, tak som mu napísala a mali sme sex za akváriami."

„Dala si tým rybám šou zadarmo? Skazené, skazené dievča," zasmeje sa Louis, keď jej dá high-five, zatiaľ čo ja sa ksichtím len pri tej predstave.

Kútiky Melanie sa nadvihnú v pobavení, zatiaľ čo sleduje cestu. Kruhy pod očami sú jasným znakom toho, že je unavená a viem, že jediné po čom túži je vyzliecť sa z tých obtiahnutých vecí, ukradnúť jednu z mojich mikín a ležať v posteli aby mohla pozerať nejakú romantickú hovadinu na Netflixe, so mnou alebo bezo mňa.

„Okay, a čo ty?" otočím sa na prednej sedačke, aby som pozrel na Louisa. „Na akom najdivnejšom mieste si to robil ty?"

„Jednoduché," povie. „Obchod s potravinami."

„To nie je divné," odfrknem si a otočím sa späť. „Tam som to robil niekoľkokrát."

Očí stočím na čiernu scenériu za oknami, keď pocítim ako na mňa zameria svoj nesúhlasný pohľad. Viem, že neznáša, keď vyťahujem dievčatá zo svojej minulosti, ale úprimne si ani nepamätám, kto tá neznáma bola.

„Oh, vážne? Na poličkách s mliekom pri výmene zmeny?" vyzve ma.

„Louis, ako myslíš, že Kwik-E-Mart dostal svoje meno?" odvetím a Hannah zavreští v smiechu. Louis si povzdychne a falošne mi pogratuluje, než sa spolu tí dvaja znovu dajú do reči. Prisahám, že to je jediná vec, v ktorej sú dobrí.

Po pár minútach začnú oči Melanie klesať, ale moja ruka na jej stehne stačí na to, aby ju prebudila. Vyšlem jej smerom malý, uisťujúci úsmev a ponúknem sa, že došoférujem zvyšok cesty. Napriek tomu, že mám s jazdením v Amerike len pár skúseností, súhlasí a zastaví, aby si so mnou vymenila miesto. Louis sa začne okamžite modliť a dramaticky prosiť o život hneď ako si sadnem za volant, a ja mu v odpovedi ukážem prostredník.

Napriek tomu, že to je k domu už asi len desaťminútová jazda, Melanie zaspí v sedadle spolujazdca, zatiaľ čo Hannah a Louis debatujú o tom, kto smrdí viac ako psie hovno.

Ale ja, ako pravý intelektuál, začnem premýšľať. Premýšľam o mojich rozhodnutiach pred a počas šou: myslím na mamu: myslím na Melanie: myslím na to, ako ju mením a nie je to k lepšiemu: myslím na Louisa a Hannah a na to, kam pôjdu po šou: myslím na to, ako sa život Melanie bezo mňa vráti do normálu: myslím na to, ako som sám.

Svetlá auta osvetlia dvor, keď vojdem dovnútra a nadskočenie auta kvôli hrbolu preberie spiace dievča vedľa mňa. Prikričí sa, keď jej sprostý pes, Missy, začne pri našom príchode zavýjať. Chvíľu premýšľať nad tým, že ho kurva prejdem, zatiaľ čo naháňa auto a pokračuje v štekaní.

„Už sme doma?" zamrmle Melanie a ja sa otočím, aby som jej venoval jemný úsmev. Pokúsi sa vytrieť si spánok z očí, ale ja viem, že v momente ako vojdeme dovnútra, znovu ju vypne.

„Počkať... čo?" povie zrazu Louis, keď sa nahne dopredu a skúma niečo za predným sklom. „Oh... kurva," vydýchne, keď oči rozšíri v hrôze.

„Čo?" spýtam sa, než nasledujem jeho pohľad k miestu pred domom. Srdce mi takmer vypadne z riti, keď uvidím otca Melanie, ako stojí na príjazdovej ceste s puškou namierenou rovno na auto.

„Otoč to Harry, vypadnime odtiaľto!" zakričí Louis a zatrasie mi so sedadlom. Hannah vedľa neho narieka a Melanie sa vystrie, aby videla, ohľadom čoho je toľko nepokoja. Náhle stupím na brzdy, aby som nám zabránil priblížiť sa k jej otcovi ešte viac.

„Vyjdite kurva z toho auta, hneď!" Jeho hlas prehluší hudbu hrajúcu v pozadí a Melanie sa okamžite rozplače: Hannah tiež.

Ked prsty obkrútim okolo riadiacej páky, začne ma prosiť, aby som to nerobil. Jej trasúce sa ruky sa pokúsia odtlačiť moje, ale ja sa nehýbem. Len zízam na toho bláznivého a pomäteného muža pred nami.

Už som zažil zbrane namierené mojim smerom. Obchody s drogami, ženy, bitky, čokoľvek, na čo si spomeniete. Ale toto... to je úplne iný level. S gangami v Londýne som vedel, že sa nemám čoho báť, pretože som mal okolo seba ľudí, čo mi pomohli brániť sa. Ale tu je to len Louis, Hannah a ja.

„Harry, my kurva zomrieme," Louis sa zajachtáva a rozhliadne sa po aute aby si tiež našiel nejakú zbraň. Čoskoro je ozbrojení s tyčinkou do ucha a pripravený na vojnu.

„HNEĎ!" zakričí James a ja sa myknem. Prisahám, že cítim ako sa mi z jeho hlasu chveje zem pod nohami.

Oranžový oheň, ktorý vyjde z hlavne je oproti nočnej oblohe jasný, keď James zdvihne zbraň nad hlavu a vystrelí do vzduchu. Výstrel sa ozýva a praská naprieč poliami a stačí to na to, aby mi to zmrazilo krv v žilách. Ak by som vedel, že otec Melanie je vyšinutý sukinsyn, odišiel by som z Londýna a šiel do M.I.A.

„OPUSTITE TÚTO SKURVENÚ MISIU!" zakričí Louis, než sa skryje za sedadlo Melanie. Tá už naplno vzlyká a ja sa nevládzem ani pohnúť.

Moje oči pritiahnu predné dvere, ktoré sa rozletia a vyjde z nich napoly oblečená Thea v župane.

„Počkaj!" zakričí a zamáva rukami vo vzduchu. „Počkaj!"

Na sekundu je Jamesova pozornosť odpútaná Theou, ktorá k nemu beží. Akonáhle skloní zbraň, zaradím spiatočku a dupnem na plyn.

Louis a Hannah vyletia dopredu a Melanie zabráni v náraze o prednú dosku len jej pás. Staré auto vystrelí dozadu po ceste, preč od Jamesa.

„Vydržte!" Zakričím, keď preradím a otočím auto znovu k chodníku. Hneď ako si myslím, že je to za nami, ozve sa ďalší výstrel a náraz guľky o železo sa mi prereže do uší. Srdce mi bije do hrudi a nával adrenalínu má na svedomí, že sa cítim ako v Rýchlo a Zbesilo.

„Pridaj, už ide!" zavreští Hannah, keď sleduje Jamesa cez zadné sklo.

„Zavri hubu! Ja viem že ide!" zakričím späť a dupnem na plyn až na podlahu. Auto na chvíľu zaváha, než vystrelí ako raketa na cestu, dovoľujúc nám vrátiť sa späť do noci.