Melanie.

„Si si istý, že to vyjde?" zašepkám do telefónu. Nervozita, ktorá sa mi hromadí v žalúdku, ma núti spochybňovať moje blížiace sa činy a pocit viny, čo mi zaplavuje myseľ, ma žerie zaživa. Nastane malá pauza, než Harryho priateľ konečne odpovie a uistí ma o našom pláne.

„Proste vážne nechcem, aby ma chytili," priznám potichu a obzriem sa ponad plece na tlmene osvetlený dom. Môžem cez okno vidieť postavu mojej mami, zatiaľ čo zbiera riady po večeri a ukladá ich do dresu.

Toto mi nikdy neodpustí.

Srdce mi pri tej možnosti spadne až do žalúdka, ale už nemôžem vycúvať. Je v tom zapojených priveľa ľudí: bolo by hlúpe, keby to teraz zruším, hlavne po tom, čo sa stalo dnes večer. Dnes má Harry narodeniny a dokonca aj ja musím uznať, že boli pekne mizerné. Namiesto toho aby ho nechali isť von oslavovať, moji rodičia sa rozhodli, že vezmú situáciu do vlastných rúk a spravia mu party u nás. Dom je kompletne uzamknutý, aby sa uistili, že sa Harry nezatúla von a neprevráti mesto hore nohami s jeho kamošmi. To zabezpečenie ma núti premýšľať nad tým, či sa nám vôbec podarí vykradnúť sa neskôr večer na tú naozajstnú party.

Nejaký iný hlas začne v pozadí kričať a Nick prudko vydýchne pri tom náhlom vyrušení.

„Okej, musím ísť," poponáhľa sa. „Pamätaj, než odídeš nič mu nehovor a buď tu okolo 10."

„Maj sa," zamrmlem, než položím. Okamžité ticho vonkajšieho sveta čo nastane, je ohromujúce a ja som vďačná za tú chvíľkovú osamelosť, ktorú mi poskytne. Očami preskúmam dvor, zatiaľ čo premýšľam nad dnešnou nocou a všetkým, čo môže vyjsť alebo nevyjsť. Modlím sa k bohu aby sa nič zlé nevyskytlo a aby to všetko prebehlo hladko. Nával vetra sa mi zakusne do odhalenej pokožky, kvôli čomu ma strasie. Rukami si pošúcham nahú kožu na rukách, aby som získala späť nejaké teplo a poponáhľam sa dovnútra, predtým ako by mi bolo priveľmi zima.

„Oh, Melanie... dokonalé načasovanie," povie moja matka v momente ako vstúpim zadnými dverami. Načiahne sa aby z umývadla vytiahla štupeľ a pár sekúnd sleduje vodu, uisťujúc sa, že odtečie dolu odpadom. Z obývačky sa ozve mix hlasov spolu s oznamom o športe v pozadí. Môj otec absolútne miluje futbal a je natešený z čohokoľvek, čo sa týka zajtrajšieho Super Bowlu.

„Chystáme sa na sfukovanie sviečok. Môžeš priniesť tortu?" spýta sa matka, keď si utiera ruky do špinavej utierky.

Prikývnem a obídem ju, aby som mohla vybrať tortu z chladničky. Keď sa vrátim, Harry, Louis a Hannah sedia spolu pri stole, každý s rovnako naštvaným výrom na tvári. Zo všetkých síl sa pokúsim udržať a nesmiať sa, keď si všimnem farebné party čiapky, ktoré sa hrdo týčia na vrchu ich hláv. Keď pokladám tortu na stôl, Louisove oči sa stretnú s mojimi a znudene zatrúbi na narodeninovú píšťalku čo mu trčí z úst, aby si spravil srandu z tejto detskej oslavy. Vytvorí to prenikavý zvuk plný radosti aj napriek výrazu na jeho tvári.

Zakryjem si rukou ústa, aby som skryla tichý smiech, no ten sa len zväčší, keď mi Harry spoza otcovho chrbta ukáže prostredník. Zo všetkých troch vyzerá najsmiešnejšie: divoké vlasy sú skrotené len v strede, kade ide šnúrka z čiapky, zatiaľ čo zvyšok trčí na všetky smery. Jeho čiapka je očividne robená pre malé dievča a pre jeho hlavu je primalá. Je na nej obrázok Tiary s ružovým textom uprostred, ktorý znie „Všetko najlepšie, princezná!" čo len pridáva na tom dievčenskom vzhľade. Prekríži si svoje veľké, potetované ruky aby vyzeral viac mužsky, ale našpúli urazene pery ako dieťa. Po chvíli ma začne z toho smiechu bolieť brucho a musím si ho chytiť, aby som si trochu uľavila od bolesti.

„Prepáč, Harry. Nemohli sme ich nájsť viac, čo by boli aj pre veľkých chlapcov." Usmeje sa naňho moja matka a on jej smerom vyšle v odpovedi sarkastický úškrn. Než by som sa však na ňom mohla usmiať k smrti, odrazu mám šnúrku okolo brady aj ja, čo môj chichot preruší. Zagánim na moju matku, tá sa na mňa však len uškrnie.

„Vitaj v klube," povie Hannah a zo žartu mi štuchne lakťom do boku, keď sa usadím vedľa nej. Môj otec sa vzdiali od stola, aby priniesol sviečky a zapaľovač.

„Len odtiaľto už chcem vypadnúť," zašepká, keď sa zabuchnú dvierka skriniek. Hannah si z vrecka vytiahne mobil, aby skontrolovala čas, než si povzdychne a vráti ho späť.

Obzriem sa ponad plece, aby som sa uistila, že môj otec je z počuteľného dosahu, než sa k nej nahnem a zašepkám jej do ucha.

„Počkaj ešte pár hodín, ver mi," poviem ticho. Obočie Hannah sa zamračí, než jej to dôjde. Rozšíri oči a oprie sa do stoličky, pričom sa začne v prekvapení smiať. Krátko sa pozrie na oboch chlapcov, než stočí pohľad späť ku mne. Uškrniem sa a položím si prst na pery, aby vedela, že to nemá hovoriť Harrymu.

„Ty prefíkaná mrcha," zamrmle a pokrúti pobavene hlavou, pozostatok smiechu stále prítomný v jej hlase.

Harry sa sadne pred svoju tortu bez najmenšieho náznaku radosti v tvári. Moja matka sa presunie k jeho boku, nakloní sa cez neho a strčí sviečky do polevy, než ich zapáli. Keď so spraví, vysvetlí, že potom ako sa najeme chce otvárať darčeky a Harry si položí ruku do dlane na znak úplnej znudenosti. Hneď ako sú sviečky zapálené, moji rodičia začnú spievať klasickú narodeninovú pieseň: Louis, Hannah a ja sa monotónne pripojíme, keď k nám obaja zabehnú pohľadom.

Je podmanivé sledovať ako plamene sviečky tancujú v jeho očiach, s akou ľahkosťou sa odrážajú v tej smaragdovej farbe. Núti ma to myslieť na oheň v mojom srdci, ktorý tam je preňho, a ako rýchlo ma zvnútra spaľuje. Ako ho sledujem, moje myšlienky odmietajú venovať sa niečomu inému okrem toho ako veľmi mám rada tohto chlapca s hlúpou ružovou čiapkou a všetkým.

Keď spievanie utíchne, Harry zavrie oči a sfúkne blikajúce sviečky. Usmejem sa pri tom rozkošnom pohľade a zatlieskam spolu s ostatnými keď znovu zdvihne hlavu. Harry otvára darčeky a pri každom si nasadí falošný úsmev. Myslím, že najlepší darček zo všetkých, vzhľadom na nízky rozpočet našich, sú nové ponožky. Cítim sa hrozne kvôli tomu, ako musel stráviť svoj špeciálny deň a dúfam, že mu to nasledujúcich pár hodín vynahradí.

Zvyšok noci prejde relatívne pomaly, kvôli čomu sa ešte viac teším na našu riskantnú akciu. Snažím sa ignorovať vinu a úzkosť, ktoré cítim viac a viac s každou prejdenou hodinou, ktorá približuje náš čas odchodu.

O štvrť na desať začnem oficiálne panikáriť. Moji rodičia sa ešte ani nechystajú ísť do postele a ja sa už musím ísť pripraviť. Hannah musí myslieť na to isté na čo ja, pretože jej oči každú chvíľku zabiehajú ku mne, akoby sa pýtala „aký je plán?"

Zhlboka sa nadýchnem, natiahnem sa a hlasno zazívam. Získam si pozornosť mojej matky, ktorá sa na mňa jemne usmeje, než pozornosť vráti k TV. Posadím sa a položím nohy na koberec.

„Idem do postele," oznámim a postavím sa, smerujúc ku schodom.

Hannah drgne Louisa do ruky, čím si od neho vyslúži zmätený pohľad. Okamžite potom, čo sa postavím z miesta, spraví to isté aj ona a povie: „Tiež som unavená. Dobrú noc všetci." Keď prídeme na vrchol schodiska, Hannah chytí moju ruku a zatiahne ma do jej izby. Ticho za nami zavrie dvere, než rýchlo vykročí ku svojmu šatníku a roztvorí šuplíky. Zatiaľ čo sa prehrabáva kopami oblečenia, ja sa opriem o dvere a počúvam, čo sa deje pod nami. Louis mojim rodičom popraje dobrú noc chvíľku po nás: napriek tomu, že on jediný prehovoril, po schodoch dupocú dva páry nôh.

Na tvári mi pristane tričko, ktoré odtrhne moju pozornosť od chlapcov. Chytím ho, než spadne na podlahu a obzriem si ako vyzerá. Je to čierne tričko s dlhým rukávom a rovnako ako predtým, je ho len polovica. Hannah, stále prehnutá nad šuplíky, cez plece prehodí tiež džínsy. Na kolenách majú diery a predok je veľmi nízko. Prehltnem svoju neistotu a poponáhľam sa do mojej izby, aby som sa prezliekla.

Pokúsim sa nevydať žiaden zvuk, keď po špičkách prstov prejdem cez chodbu do mojej izby, no predsa len zanadávam, keď moje dvere zavŕzgajú. Nemárnim čas, rovno si vyzlečiem tričko a oblečiem si to od Hannah. Pritom ako si začnem naťahovať úzke džínsy na nohy, očami zavadím o tašku na podlahe, v ktorej je ešte stále spodné prádlo čo sme s Hannah kúpili. Na moment zaváham, než si ho vezmem a navlečiem na seba.

Len pre istotu, pomyslím si pre seba.

Keď vyjdem z izby, zamknem dvere. Párkrát sa kľučku skúšobne pokúsim zatlačiť, aby som sa uistila, že mi do izby nikto nevojde.

Zachrípnutý hlas ma prinúti nadskočiť.

„Whoa, čo to dopekla máš na sebe?"

Harry sa vynorí z izby, jeho oči svetlé a hladné. Skusne si spodnú peru a vôbec sa nehanbí na mňa žiadostivo pozerať. Usmejem sa, vykročím k nemu a položím mu ruky na hruď. Harry mi zovrie boky a koncami prstov mi prejde po odhalenej pokožke.

„Chod sa nachystať, tvoja noc sa ešte len začína," zašepkám mu do ucha. Na tvári sa mu zjaví úsmev a jamky spolu s ním. Dlaňami vojde do mojich zadných vreciek, cítiac a tlačiac moje telo k tomu svojmu.

„Nie som si istý, či je toto pravda alebo nejaký krutý žart," povie a pozrie sa znovu dole na môj outfit. Zacítim v oblasti môjho podbruška niečo tvrdé a moje srdce začne vražedným tempom udierať do mojej hrude.

Zaujímalo by ma, či môže cítiť ako rýchlo sa zmenil môj pulz, či môže vidieť ako veľký blázon doňho som.

„Vyzeráš tak kurevsky sexy," vydýchne a pobozká ma na krk.

„Snáď si si nemyslel, že by som nechala mojich rodičov pokaziť ti celé narodeniny, alebo áno?" spýtam sa a prepletiem si prsty za jeho krkom, pritláčajúc si ho tesnejšie ku mne. Zubami jemne zahryzne do kože na mojej kľúčnej kosti a hravo zavrčí, keď sa zachichocem.

Ozve sa za nami zavretie dverí a niekto otrávene zaskučí. „No tak, decká. Rozdať si to môžete keď tam budeme. Ale teraz máme desať minúť na to, aby sme odišli. Tak si pohnite a pripravte sa," vynadá nám Hannah a pretlačí sa cez nás do kúpeľne.

Otočím hlavu, aby som na ňu pozrela a prikývla v súhlase, neochotne sa vymaňujúc z Harryho zovretia. Stretnem sa s Hannah v kúpeľni a ona mi pomôže s makeupom. Jej blízkosť upokojí moje búšiace srdce a jej pokojné pohyby sú úplne systematické. Vezme čiernu ceruzku a skloní sa do mojej výšky, keďže sedím na poklope na záchode, a namaľuje mi okolie očí. Pokúšam sa nedýchať jej na tvár kým pracuje, ale Hannah je očividne jedno či niečo také robím alebo nie.

„Otvor oči," prikáže, keď skončí. Hannah si premeria tenkú očnú linku, než sa postaví do svojej plnej výšky. „Tvoje oči sú tak strašne pekné, že žiarlim," povie mi, keď otvorí maskaru.

Keď Hannah skončí, prejde si prstami cez zvlnené vlasy, aby sa zbavila toho minima chuchvalcov čo sa jej tam cez deň vytvorili. Potom sa otočí na mňa a mierne mi postrapatí vlasy, aby neboli navrchu také upleštené. Keď sa na seba pozriem do zrkadla, cítim sa oveľa viac sebavedomo ako predtým.

Začína sa mi tento výzor páčiť: bláznivá, strapatá party podoba. Cítim sa ako jedna z nich keď takto vyzerám a začína sa mi to páčiť čoraz viac.

„To čo dnes robíš je od teba vážne pekné, Melanie. Dúfam, že to vieš," pochváli ma Hannah a ja jej smerom vyšlem malý úškrn.

Louis a Harry na nás čakajú pred kúpeľňou a až vtedy si uvedomím, aký náš dom zostal tmavý a tichý.

Moji rodičia už museli ísť do postele. Poviem im nech zostanú kde sú, než zídem dolu schodmi. Ako som predpokladala, gauč ktorý naši predtým okupovali, je prázdny a z ich izby dolu na chodbe sa ozýva hlasité chrápanie. Zamávam rukou, dávajúc tým trom signál nech ma nasledujú. Keď otváram dvere, rýchlo sa pomodlím aby nás nechytili než opustíme dom.

Akonáhle sme vonku, vydýchnem úľavou. Niekto si prepletie prsty s mojou prázdnou rukou a ja vzhliadnem, aby som pozrela na Harryho, ktorý sa na mňa usmieva. Vyžívam sa v teple, ktoré mi to vženie do tela aj napriek chladnému večernému vzduchu.

Svetlá na modrom Tauruse mojej matky zablikajú, keď ho odomknem a po nastúpení sa snažím dvere zavrieť čo najtichšie. Harry sa posadí na sedadlo spolujazdca vedľa a zvyšný dvaja sa usadia vzadu, netrpezlivo po mne kričiac nech si pohnem. Čas na palubnej doske mi oznamuje že už asi 15 minúť meškáme, ale mne to je jedno: len sa odtiaľto chcem dostať než by nás niekto prichytil. Našťastie, auto mojej matky štartuje ticho a ja vypnem svetlá, kým vychádzam z príjazdovej cesty.

„Kto je pripravený rozbiť sa?" zakričí Hannah zozadu, keď už sme na ceste. Chytí Harryho sedadlo a nadšene ním zatrasie. Louis a Harry opätujú jej výbuch, obom hrá na perách úsmev.

„Panebože, už sú to veky odkedy som si naposledy vypila," poznamená Hannah a oprie sa do sedadla. „Ďakujem, Melanie," povie znovu. „Toto som potrebovala."

Hannah a Louis sa začnú v pozadí ticho rozprávať, zatiaľ čo Harry zostane mlčať a sústredí sa na osvetlenú cestu pred nami. Niekde v polovici cesty zacítim Harryho ruku na mojej nohe a palcom začne pomaly prechádzať tam a späť po látke džínsov.

„No do riti, máš tu celé mesto," prehlási Louis, keď auto stočím pri Nickov dom. Rovnako ako predtým, ľudia vchádzajú a vychádzajú a červené poháre znečisťujú okolie. Zaparkujem kúsok od domu a vyjdem von, zabuchujúc za sebou dvere. Známy červený mustang vyčnieva ako boľavý prst a ja sa pokúšam rozpomenúť komu patrí.

„Poďme odštartovať túto noc," zamrmle Harry, keď si jeho ruka znovu raz nájde moju. Krátko ju stisne ako otvorí dvere a vojde dovnútra.