Melanie.

„Dobre, tak poďme teda najskôr začať so základmi," povie Harry. Položí ruku naspodok môjho chrbta a vedie ma bližšie k mechu, než sa presunie k môjmu boku. „Zdvihni päste tak, aby si sa rovno pozerala tesne nad rukavicami a potom udri. Uisti sa, že máš zápästie rovno. Toto je zásah."

Sledujem ako si Harry pritiahne ruky k hrudi, než udrie do mecha. Sila za jeho úderom je neskutočná, a mne to príde extrémne príťažlivé, vedieť, že pokiaľ by sa objavila bitka, má veľkú šancu vyhrať ju.

„Si na rade."

Vrátim sa do svojej pozície a pozriem na vak, odhodlaná ním aspoň pohnúť. Zavriem oči, keď sa zhlboka nadýchnem a potom udriem. Mech sa nepohne.

„Robím to vôbec správne?" spýtam sa s odfrknutím a začujem ho ako sa vedľa mňa ticho smeje, čo mi jasne hovorí, že nie.

„Robíš. Len..." začne, ale potrasie hlavou. „To je jedno, bránenie sa preberieme potom. Skús to znovu, ale tentoraz použi váhu svojho tela."

Vezmem si jeho radu k srdcu a skúsim to znovu, tentoraz o niečo úspešnejšie. Otočím k nemu hlavu spolu s úsmevom nad tým malým úspechom.

„Dobré," potvrdí môj úspech.

„Kde si zobral tieto rukavice?" spýtam sa, zatiaľ čo opakujem ten jednoduchý pohyb. „My doma rukavice na boxovanie nemáme."

Harry pokrčí plecami a upraví si koniec čiernej pásky na rukách. „Usúdil som, že škola z nich nepotrebuje tri páry," odvetí jednoducho. Otvorím ústa, aby som prehovorila, ale preruší ma, než mám vôbec šancu mu vynadať. Ďalších desať minút mi Harry vysvetľuje každý úder spolu s tým, kde sú najviac účinné. S každým ďalším výpadom sa jeho údery stávajú silnejšími, tvrdšími. Nemyslím, že si uvedomuje, ako sa do toho ponára: núti ma to premýšľať, či niečo takéto už predtým robil. Viem, že sa kedysi dostával do bitiek: bolo to súčasťou toho byť v zlej partii. Ale nie som si istá, či bol v skutočnom zápase.

„Okej, a toto je úder, ktorý chcem použiť na Deana v jeden z tých dní-"

„Už si toto niekedy robil? Bojoval?" spýtam sa a spustím ruky po bokoch. Harryho plynulé pohyby odznejú a na tvári sa mu objaví výraz ľútosti. Jeho oči sa zamerajú na špinavú podlahu a ja čakám na odpoveď, ale zostáva ticho.

„Zistil som, že je najlepšie neklamať, takže áno, robil som to," povie mi úprimne. „Ale už to nerobím," dodá rýchlo. „Bola to vážne, vážne hlúpa vec odo mňa, že som sa na to dal, ale potreboval som peniaze a bol som v tom dobrý. Príliš o tom nehovorím."

Pomaly prikývnem, keď vstrebám tú novú informáciu. Nemôžem byť naňho naštvaná, nie je tam nič, za čo by som mala byť naštvaná. Bitie sa je súčasť toho, kto bol v minulosti, ale ja viem, že teraz je už lepší človek. Nemôžem spraviť nič iné, ako to akceptovať.

„Aspoň mi povedz, či si vyhral alebo nie," poviem zo žartu a vrátim sa k precvičovaniu krokov, čo som sa práve naučila. Koniec jeho ružových pier sa stočí do namysleného úškrnu.

„Mal som svoj podiel výhier. Chceš cvičiť bez rukavíc?" namieri Harry konverzáciu inde a začne mi odopínať rukavice, než mám vôbec šancu poriadne odpovedať. Precvičím si prsty, keď sú od nich konečne voľné.

„Teraz sa necítim tak drsne," priznám s našpúlením úst.

Harry sa zasmeje na mojom komentári a pobavene pokrúti hlavou.

„Tak fajn, obrana," začne a znovu raz zdvihne ruky, aby si uchránil telo. „Toto je jednoduché blokovanie. Používaš ho na to, aby si odrazila hocijaký úder, ktorý na teba smeruje. A ak tomu chceš dodať trochu šťavy, môžeš ich ruku zachytiť a podtrhnúť im zozadu nohu. Pod, zažeň sa na mňa," navrhne Harry a naznačí mi rukami aby som ho udrela.

„Čože? Nie," odmietnem nedôverčivo. Nemôžem povedať, že otras mozgu je práve to, čo by som na konci tejto malej „lekcie" chcela.

„Prečo nie? Udri ma."

„Harry, neudriem ťa!"

„No tak, bude to sranda," nalieha a zdvihne ruky do obrannej pozície. Namiesto toho aby som pokračovala v hádke s ním, prejdem k činom. Harryho výpad mojej päste zastihne úplne nepripraveného, ale našťastie má v týchto veciach prax. Cítim tlak vzadu na členkoch a v jednom rýchlom pohybe skončím na podlahe, a on na mne, pritláčajúc ma dole. Jeho prsty sa pomaly ponárajú do mojej pokožky a mne to okamžite pripomenie Nový rok. Vytrasiem známy obraz Deana na mne z hlavy, než by mohol úplne prevziať vládu nad mojou mysľou.

Harryho tichý smiech sa vznesie do vzduchu okolo nás a cítim ako sa pohne, aby sa postavil. V posledných sekundách ma napadne otázka a okamžite natiahnem ruky, tlačiac jeho plecia späť dole, aby som mu tak zabránila pohnúť sa o ďalší centimeter. Jeho výraz sa zmení na jeden z tých, kde sa mieša pobavenie a zmätenosť.

„Vo všetkej vážnosti, ako sa dostanem z tejto pozície?" spýtam sa nesmelo, môj hlas pri konci zmäkne. Harry spýtavo nakloní hlavu na stranu a sledujem, ako jeho úsmev postupne pohasne, keď vycíti, že niečo nie je v poriadku.

„Takto ma uväznil Dean a ja chcem vedieť, ako sa ho zbaviť, keby sa to stane znovu."

Harry našpúli ústa predtým, ako si povzdychne. „Po prvé, žiadne znovu nebude. O to sa postarám." Nakloní sa dole a pobozká ma na čelo, a ja sa usmejem, keď ma jeho dlhé mihalnice pošteklia na pokožke. „Po druhé, bude ti to trochu nepríjemné, keďže sa ma viac-menej pokúsiš pretiahnuť cez oblečenie, ale hej, ty si to navrhla a ja sa nesťažujem." Pokúsi sa Harry odľahčiť situáciu, na môj vkus trochu hrubo, ale aj tak som vďačná. Napraví sa tak, aby sedel rovno na mojich bokoch a spustí na ne svoju plnú váhu.

„Takto ťa väznil?" Pozrie Harry krátko na pozície našich tiel, než vráti pohľad ku mne.

„Hej," odvetím ticho a prikývnem. Nasajem do pľúc vzduch, keď zavriem oči a čakám, kým Harry začne.

„Okej, takže čo spravíš je to, že rýchlo zdvihneš boky, keď poviem. Posnaž sa použiť celú váhu tvojho tela, aby si ma odhodila. Najlepšie je, keď pre väčší efekt boky natočíš do strany, než aby si ich len zdvihla rovno. Inak mi to len vnukne zlý dojem, že si to chceš rozdať," povie so žmurknutím. „Okej," povie a upevní svoju pozíciu na mojich bokoch. „Pod."

Moje boky vystrelia hore v pokuse dostať ho zo mňa preč, ale Harry neustúpi. Jeho boky sa nepohnú z tých mojich a nepocítim žiadne uvoľnenie stisku mojich rúk. Jediná vec, ktorá sa zmení, je farba na Harryho tvári, ktorá sa zmení zo spotenej červenej na ružovú. Pohnem sa znovu a nasmerujem boky doprava: tentoraz som odmenená centimetrom priestoru. Keď pokračujem v mojich pohyboch, jedna vec sa rozhodne ujasní: čím viac je Harry rozptýlený, tým viac mám priestoru.

„Používaš proti mne moje vlastné vzrušenie?" vyletí odrazu z Harryho a chvíľu mi zaberie spracovať otázku.

„Možno...?" odvetím zmätená a znovu sa pohnem.

„Okej. Dobre," odvetí Harry, predtým ako zohne hlavu ku mne. Som v šoku, keď sa jeho pery otrú o moje, ale nespoja sa s nimi. Jeho horúci dych sa zmieša s mojim, a je to jediný vzduch, ktorý dýcham. Zavzdychám, keď sa pohne a začne mi bozkávať krk, uisťujúc sa, že sa na určitých miestach zdrží dlhšie. Bola som v tejto situácii s Harrym už predtým, ale nikdy nie takto. Spôsob akým ležíme na podlahe, ako ma jeho telo prikrýva, ako je medzi nami len tenký materiál našich šortiek, to robí veľmi intímnym. Harry zľahka potiahne za rukáv môjho trička, aby odhalil moje rameno a potom na čerstvo odhalenú kožu zaútočí s perami a zubami. Jeho dlane prejdú po mojich rukách, po bokoch môjho tela a nakoniec ich ponechá na mojich bokoch. Snažím sa nevydať žiaden zvuk pri tom, ako sa Harryho jazyk vrhne na moju pokožku a zanechá tam niekoľko vlhkých miest. Úplne v tom zlyhám, keď na vlhké miesta vydýchne studený vzduch, kvôli čomu mi po chrbte prebehnú zimomriavky. Tiché skučanie čo sa mi derie z úst ho ešte viac poháňa.

Harry sa odtiahne od môjho krku a pomaly mi sklzne po tele, tak, aby som z neho cítila každý kúsok. Hlavu má čoskoro pri mojom bruchu, jeho dlhé telo odpočíva medzi mojimi nohami. Automaticky začnem panikáriť, keď nadvihne spodok môjho trička, odhaľujúc moje brucho. Harryho ruka prikryje plochu môjho stehna, keď moju nohu potlačí hore, ohýnajúc ju v kolene. Cítim, ako jeho ruka prejde po mojom tele hore a prudko vtiahnem vzduch, keď sa dotkne môjho hrudníka. Nikdy predtým sa ma nikto takto nedotýkal a som vďačná za ten nelogický opar zahmlievajúci môj mozog, ktorý mi zabraňuje ukončiť našu horúcu chvíľku.

Až keď sa jeho druhá ruka presunie na začiatok mojich šortiek, začnem panikáriť a na moment stratím všetok vzduch z pľúc. Chcem ho zastaviť, povedať mu, že už zachádza priďaleko, ale ten pocit je príliš dobrý na to, aby som to spravila. Som unavená z toho, ako sa stále pred ostatnými chránim a obávam sa toho, čo si o mne budú myslieť, ak spravím nejakú chybu. Chcem aspoň raz prekročiť svoje hranice a nechcem aby to bolo s niekým iným, než s Harrym.

„Chcem ti spraviť dobre," zašepká do kože na mojom bruchu a jemne ho pobozká. Nedobrovoľne ucuknem a zovriem medzi prstami jeho vlasy, keď sa jeho nos obtrie o kožu môjho podbruška. Spolu s rukou, ktorá sa mazná s mojim hrudníkom, začne prstami šúchať hore a dolu po látke mojich šortiek. Môžem cítiť, ako jeho samoľúbi úsmev narastá s každým zvukom, ktorý zo mňa vyjde, a jeho ruku, ako ma drží dolu, aby mi zabránil zvíjať sa.

„Harry," poviem bez dychu, úplne pohltená spôsobom, akým ma núti cítiť. Presýtená a zúfalá po tom, aby som jeho pery znovu cítila na mojich, zovriem jeho vlasy a vytiahnem jeho tvár k sebe. Prehltnem Harryho stony, keď moje ústa rozovrie, aby náš bozk prehĺbil. Zalapám po dychu, keď jeho boky vrazia o moje, vyrážajúc mi dych z pľúc. Harry sa svojimi bokmi hýbe proti mojim a je očividné, že sa vyžíva v mojich tichých zakňučaniach, ktoré ma núti vydávať každým pohybom, ktorý spraví jeho ruka alebo boky. Pocit z tej kombinácie vytvára prisilný oheň v mojom vnútri, ktorý odmieta byť nepovšimnutý.

„Mel... prestaň," povie Harry medzi zlomenými vzdychmi, ale ja jeho prosby ignorujem. Moje boky vystrelia hore, aby sa zúfalo stretli s jeho, keď spomalí. „Mel," požiada znovu, ale tentoraz viac prísne. Jeho prsty preberú kontrolu nad mojimi žiaducimi rukami, a uväznia ich nad mojou hlavou, ukončujúc moje počínanie.

„Čo?" vyletí zo mňa naštvane. Prečo prestal? Spravila som niečo zle?

„Musím prestať. Ak budeme pokračovať, nebudem schopný sa kontrolovať." Jeho mrazivo zelené oči sa uzamknú s mojimi a skutočná úprimnosť a opatrnosť za jeho slovami sú zrejmé. Jeho starosť o mňa a moje dobro topia moje srdce a ja ho vďačne pobozkám na koniec nosa. Harry ma tam chvíľu nechá sedieť, aby som nabrala späť do pľúc vzduch, ktorý mi vzal, než odtiahne svoje telo z toho môjho. Namiesto toho, aby ku mne natiahol ruku, zdvihne ma za pás a odnesie ku stolu na boku stodoly, kde ma položí na jeho vrch. Vráti sa, aby si zobral svoju fľašku vody položenú pri mechu, než sa znovu vopchá medzi moje kolená.

Pokúsim sa upokojiť môj zbesilý tlkot srdca, ale pri Harrym to je takmer nemožné, hlavne, keď sa správa ako teraz. Veľmi dobre vie čo robí, keď si nadvihne spodok trička, aby si nim utrel pot, čo sa začal tvoriť na jeho čele. Jeho vypracované svaly na mňa provokatívne zízajú a ja nechcem nič viac, než ho mať celého pre seba. Po jeho tvári sa rozľahne drzý úsmev, s jamkami v lícach a všetkým tým.

„Aká je tvoja obľúbená pesnička?" Vyslobodí sa zo zovretia mojich nôh a namiesto toho si sadne vedľa mňa. Napije sa zo svojej fľaše, než ju ponúkne mne: usmejem sa a vďačne ju prijmem. Otázka ma prekvapí: je to taká jednoduchá a bežná vec na spýtanie sa, ale od Harryho to pre mňa znamená viac. Páči sa mi, ako sa zaujíma o to, čo mám rada, čo rada nemám, a tie malé veci, ktoré nikoho skutočne nezaujímajú.

„Moja obľúbená pesnička..." odzniem pri premýšľaní do prázdna a zahladím sa na moje topánky, húpajúce sa dopredu a dozadu. Vytvorím si zoznam všetkým pesničiek, čo som nedávno počúvala, ale žiadnu z nich nepovažovala za obľúbenú. „Počúvam veľa hudby, nemyslím, že mám obľúbenú," odvetím nakoniec úprimne.

„Oh, no tak, viem že nejakú máš. Viem, že je tam nejaká pesnička, ktorá ťa núti cítiť niečo. Smútok... hnev..." Harry položí ruku na moje stehno a začne naň kresliť obrázky. Jeho horúci dych cítim v mojich vlasoch. „Intímnosť."

Odfrknem si a hravo ho udriem do ramena. Moje prsty si nájdu cestu z jeho pleca k dierke na spodku jeho trička a hrajú sa s bielou látkou. Ten jeho slávny úsmev zostane zaseknutý na jeho tvári a nechce odísť.

„Prečo musíš niečo tak nevinné zmeniť na niečo, čo také nie je?" spýtam sa ho bez vážnosti a šťuchnem ho do brucha cez dieru v tričku, čim ho prinútim uhnúť nabok.

„Pomaly," varuje Harry a šťuchne ma do boku. Jeho smiech sa v prázdnej stodole zmieša s mojim a keby som mohla, mala by som ten zvuk na opakovanom prehrávaní po zvyšok môjho života. „Obťažovala si ma, takže som bol viazaný spraviť počas môjho vzrušenia aspoň niečo. Zaujímavosť do budúcnosti," Harryho telo sa presunie, aby mi mohol stáť čelom so zdvihnutým prstom. „Nikdy nenechávaj muža, hlavne mňa, čakať. Neužívam si to."

„Hej, ty si ten, kto to zastavil. Ja by som ťa od pokračovania nezastavila," informujem ho a pobozkám jeho spotené líce.

„Hmm," zamrmle, zatiaľ čo omotá ruku okolo mojich ramien. „Možno nabudúce."