Melanie.

„Dobré ráno, láska," povie šťastne moja matka, keď začuje vŕzganie dlážky pod mojimi nohami, zatiaľ čo vchádzam do kuchyne. Okrem jej hlasu a mojich šúchajúcich nôh je ticho. Okrem nás dvoch všetci v dome stále spia, a zvuk otvárajúcej sa skrinky naruší tento pokoj. Vezmem si z poličky misku a moje obľúbené cereálie, než vytiahnem z chladničky mlieko.

„Láska?" spýtam sa otočená jej chrbtom, kým si nalievam mlieko. Zmiešam ho s cereáliami a sadnem si na linku.

„No čo? Majú na mňa vplyv," odvetí a pretočí stránku. Ja pretočím očami a zjem prvé sústo. Vedela som, že ich začína mať rada.

Strelím očami na moment k malému kuchynskému oknu, než zrak vrátim k šeru domu. Zatiaľ čo jem, prehodím si dlhé vlasy cez plecia a prejdem si v mysli zoznam vecí, ktoré musím dokončiť než skončí deň. Pri druhej povinnosti sa moje sústredenie rozplynie a namiesto toho začnem premýšľať nad príbehom, ktorý mi včera v noci povedal Louis a nad tými nešťastnými ľuďmi, ktorých sa týkal.

Hovoril nám, že keď bol mladší, chcel napodobniť scénu zo svojho obľúbeného filmu Rošťáci. Priniesol si dokonca aj pohár s falošnými zvratkami a vysypal ich z balkóna počas pozerania filmu s kamarátmi. Namiesto toho, aby zvracali všetci ako v tom filme, zostal som v tom Louis sám, pretože falošné zvratky vyzerali tak reálne, že to jeho žalúdok nevydržal. Potom ho vyhodili.

„Oh, Melanie, než zabudnem," prehovorí odrazu matka, čím ma vytrhne z tranzu. „Potrebujem aby si upiekla nejaké cookies alebo tortu, pre ten banket dnes večer. Mohla by si to pre mňa spraviť?"

Zaskučím, položím moju teraz už prázdnu misku do umývadla a potočím kohútikom. „Nemusím tam ale ísť, musím?" Spýtam sa cez tečúcu vodu a opláchnem špinavé riady, naukladané na hromade.

„Nie, len tvoj otec a ja." Postaví sa zo svojho miesta a prejde ku mne, než položí svoj hrnček pod tečúcu vodu. Pohladí ma po pleci a otočí sa na odchod.

Torta... torta. Nebolo tam niečo, čo som si ohľadom toho mala pamätať?

„Keď už hovoríme o torte," poviem odrazu, aby som ju zastavila v odchode, keď si konečne spomeniem.

Neznej, akoby ti na tom priveľmi záležalo. Zastavím sa. Uhraj to ležérne. Nech ťa nepodozrieva. Nakoniec, nie je to nejaká obrovská udalosť. Len má narodeniny a ty sa len pýtaš či môžeš spraviť párty. To robíme pre každého... až na to, že Louisovi sme žiadnu nespravili...

Odkašlem si, aby som umlčala môj vnútorný hlas. „Uh... Harry bude mať čoskoro narodeniny."

„Oh?" Nadvihne obočie a potutelný úsmev sa jej rozleje po tvári. Moje líca sa zapália a ja sa zo všetkých síl pokúšam udržať narožuvelú farbu na minimu.

„Spravíme niečo špeciálne?" Môj hlas sa zachveje, keď sa ho snažím udržať na tone nezaujatia. „Bude mať devätnásť a no vieš... myslela som, že by sme preňho mohli spraviť niečo pekné." Nervózne štuchám do povrchu linky a preklínam môj priam rozprávkovo typický náznak toho, že niečo skrývam.

„Nejaký konkrétny dôvod prečo?" Ton jej hlasu ma prekvapí – nie je obviňujúci ani tvrdý, ako by som čakala. To ma prinúti vzhliadnuť hore do jej očí. Panika v mojom vnútri vzrastie, keď uvidím odraz pravdy.

Je jasné, že vie, čo sa medzi mnou a Harrym deje.

Musím odtiaľto zmiznúť.

„Uh, nie. Maj sa," poponáhľam sa a zamrmlem niečo o tom, že musím ísť nakŕmiť zvieratá. Prstami si odhrniem vlasy z čela, aby som uvoľnila niečo z novonadobudnutého stresu, keď sa dvere prudko zastresnú pri mojom náhlom odchode. Milión myšlienok mi zbesilo behá hlavou, zatiaľ čo sa snažím spracovať, čo presne sa práve stalo. Napriek tomu, že tam je na tisíce otázok, čo by chceli odpoveď, jedna sa pretlačí dopredu mojej mysle a dožaduje sa jej o to viac.

Ako by to mohla vedieť?

Moje pohyby sú neuvážené, pretože moja myseľ zostane sústredená na vážnejšiu situáciu než je jedlo, ktoré vylievam do vedier. Myslela som, že sme boli nenápadní? Vždy sme na večeri sedeli oproti sebe a ďaleko od seba, keď sme všetci spolu pozerali telku. Možno to z nás predsa len bolo očividné? Bože, dúfam, že to bude to. Nezniesla by som, keby sa to dozvie tak, že by nás videla pri niečom, čo by považovala za neprijateľné.

Čo ak to vie aj môj otec?

„Búú!"

Zavreštím a nadskočím, keď ma pár rúk štuchne do pása. Rýchlo sa otočím a buchnem páchateľa do ruky. Harry si to miesto pošúcha a ja sledujem, ako sa jeho ústa vytvarujú do perfektného „o", aby zahral bolesť, v ktorej očividne nie je.

„Za čo to bolo?" našpúlim urazene ústa a zodvihnem znovu plné vedro. Harry zostane ticho a usmeje sa pri mojom zazretí, keď prejdem okolo neho a vyjdem von. Než by som vyšla z budovy, Harry pobehne predo mňa a otvorí dvere stodoly, čím dovnútra vpustí viac svetla.

„Čo robíš?" spýtam sa s jemným smiechom, keď pyšne prejde okolo mňa, ruky zopäté za chrbtom. Až teraz si všimnem, že strapaté prstienky jeho vlasov drží vzadu šiltovka tmavočervenej farby, šilt otočený dozadu. Tiež má na sebe šedé baseballové šortky a biele tričko s useknutými rukávmi, a ja musím skontrolovať samú seba, aby som sa uistila, že nelapám po dychu rovno pred ním. Prisahám, že Harry si dal za životné poslanie byť viac sexy každý ďalší raz, čo ho vidím. Jeho pekné zelené oči sa lesknú šibalstvom, keď položí ruky na moje, uvoľňujúc moje prsty zo zovretia vedier.

„Povedal som ti, že ťa naučím biť sa," povie jemne. Moment nemám ani tušenia o čom hovorí, ale potom si spomeniem na rozhovor z novoročného rána, keď sa ponúkol, že bude môj tréner. Harry kývne hlavou k niečomu za mnou a ja sa otočím, aby som videla niekoľko podomácky vyrobených boxovacích mechov a pár rukavíc.

„Čo do..." Pozriem naňho obozretne a vykročím k tomu bližšie, neschopná slov. „Myslíš to vážne?" Zasmejem sa nervózne. „Myslela som, že si si len robil srandu." Vrátim pohľad k Harrymu, ktorý ma sleduje s prekríženými rukami, ukazujúc tak svoje napnuté svaly. Je tak neuveriteľný silný: takmer môžete cítiť tú silu, čo z neho vyžaruje.

„Nie, chcem ťa naučiť ako bojovať," povie a prekoná priestor medzi nami. Jeho vysoká postava sa nado mnou týči, ale mňa to nezastraší. Viem, že svoju silu proti mne nikdy nepoužije. „Chcem, aby si sa vedela brániť v prípade, keď tam nebudem. Nehovorím tým to, že tam nebudem aby som za teba bojoval, ale chcem, aby si mala aspoň predstavu o tom čo robiť, keď nebudem po tvojom boku. Nechcem, aby si sa zranila." Harry mi odhrnie prameň vlasov za ucho a mne v žalúdku vybuchne príval motýľov, keď mi dá bozk na čelo.

Skúma moju tvár, než sa nakloní poza mňa, aby vzal rukavice z hromady pneumatík. Rukami odtrhne suchý zips a kým ho pozorujem, na tvári mu hrá malý úsmev.

„Dnes vyzeráš rozkošne," venuje mi kompliment, akoby sa nechumelilo.

Odtrhnem oči od jeho prstov a pozriem na svoj outfit. Nie je to nič špeciálne, len tričko gaštanovej farby a šortky určené lenivým dňom.

„Mám na tebe tú farbu rád. Mala by si ju nosiť častejšie."

„Tiež nevyzeráš zle. Páči sa mi na tebe tá čiapka. Je sexy," odvetím a natiahnem sa po nej.

„Oh, vážne?" Harry zachytí moju ruku a navlečie na ňu rukavicu, než spraví to isté s druhou. Moment je ticho, než znovu prehovorí. „No, mne sa páčia tie čipkované veci vzadu v tvojom šuplíku. Mal by som poďakovať Hannah, že ťa vzala na nákupy."

Druhýkrát za tento deň zostanem červená ako paradajka a udriem ho do ruky, aby som ho umlčala. „Nemal si o nich vedieť," poviem potichu a pokúsim sa potlačiť to zahanbenie, ktoré cítim ohľadom môjho nového spodného prádla. Hannah trvala na tom, že mi pomôže zohnať pár kúskov, po tom, čo mi pomáhala skladať veci a objavila tú kvetinkovú lúku, ktorou je moje spodné prádlo.

„Takže sú pre mňa?" spýta sa Harry samoľúbo a nadvihne si čiapku, aby si mohol postrapatiť vlasy, než ju tam znovu položí.

„Nie, sú pre Nicka." Usmejem sa nevinne a pretiahnem sa okolo neho k vreciam. Vypustí zo seba hlasný smiech bez stopy po humore a vyberie sa za mnou. Rukami zľahla vrazím do toho improvizovaného mecha, aby som skúsila, či vôbec zostane pokope. Našťastie zostane.

„Bol by mŕtvy minimálne trikrát a potom možno ešte viac, než by mal šancu vidieť ťa v nich." Dlhé, silné ruky sa mi ovinú zozadu okolo pásu, predtým ako sa ku mne pritisne jeho telo. Harry si položí hlavu do ohybu pri mojom krku a pobozká mi lopatku, postupujúc k miestu pod mojím uchom. Moje telo sa v jeho zovretí zavrtí a on ma stisne silnejšie, aby ma pri sebe udržal. Zvrtnem sa, aby som mu stála tvárou.

„Nenúť ma použiť tie veci proti tebe," povie pomedzi chichotanie sa a pobúcham ho rukavicami do hrude, aby som dokázala moju novonadobudnutú tvrdosť.

„Dobre, vyhrala si," vzdá sa Harry zo žartu a vezme lepiacu pásku, aby si obalil hánky. Keď to dokončí, odtrhne pásku zubami a zvyšok vypľuje preč, než sa narovná a udrie päsťami do tých mojich. „Tak poďme na to."