Melanie.

Harry sa otočí tvárou ku mne a v jeho očiach sa okamžite objaví mäkší výraz, keď uvidí v akom krehkom stave sa nachádzam.

„Si v poriadku?" Spýta sa, zatiaľ čo pokročí dopredu. Len pomaly pokrútim hlavou a začnem plakať. „Pod ku mne," povie ticho. Moje pľúca začnú konečne znovu pracovať, keď vpadnem do jeho otvorenej náruče, znovu tak dokazujúc, že Harry do mňa späť vdychuje život. Jeho veľké dlane hladia spodok môjho chrbta a hlboký hlas šepká uisťujúce veci do môjho ucha.

„Bol som tak blízko k tomu, aby som mu nakopal zadok, Mel. Nespravil som to kvôli tebe: nemohol som ťa nechať zažiť ďalšiu traumatickú udalosť." Harry sa nakloní dozadu, jeho oči sa spoja s mojimi. „Ak sa niekedy pokúsi rozprávať sa s tebou alebo ťa zastihnúť osamote, nezaváham," varuje. Moje oči sa zavrú, keď ma pobozká na čelo a utrie slzy spod mojich očí. „Poďme domov, dobre?"

Harryho prsty sa prepletú s mojimi a ja prikývnem v súhlase. Nechcem zostať v škole s vedomím, že Dean môže byť za rohom, čakať hociktorú sekundu na možnosť zaútočiť. Keď už nad tým premýšľam, nasledujúcu Chémiu mám s ním.

Prekvapené výrazy na tvárach mojich vrstevníkov, keď Harry a ja vojdeme späť do jedálne, si nejde nevšimnúť. Množstvo oči padne na nás a naše prepletené ruky, ako kráčame pomedzi rady stolov. Harryho zovretie zosilnie, keď si všimne tie pretrvávajúce pohľady. Viem, že nie je jeden z tých, čo by sa na verejnosti držal za ruky alebo prejavoval nejakým spôsobom náklonnosť pred druhými, takže toto je preňho obrovský pokrok.

Moje líca zahoria, keď si všimnem Hannah a Abbey, s ústami prakticky na podlahe. Harry mi pustí ruku a vezme moju tašku, prehadzujúc si ju cez plece.

„Čo do..." začne Hannah, ale som odvedená preč od stolu, keď Harry jemne potlačí spodok môjho chrbta a vedie ma preč z miestnosti.

„Kde sú tvoje kľúče?" Spýta sa ma, zatiaľ čo odzipsuje zopár vačkov. Niekoľko ceruziek vypadne von, ale momentálne ma to nemôže zaujímať menej. Chcem len medzi seba a Deana dostať toľko priestoru, koľko je možné. Harry potrasie kľúčmi, keď ich nájde a otvorí pre mňa kovové dvere.

„Hovorila si, že na obed môžeš opustiť campus, že?" Spýta sa, zatiaľ čo sa odtiaľ ležérne vytrácame. Zájde si prstami do vlasov a odhrnie si ich z čela.

„Áno," odvetím slabo. Harry mi pomôže nasadnúť do auta a vlezie na sedadlo vedľa. V momente ako si zapne pás a začne šoférovať je jeho ruka na mojom stehne. Jeho palec upokojujúco prechádza po povrchu mojej kože a ja si úľavne vydýchnem.

Niekoľko momentov je ticho, než sa spýta, „Nedotkol sa ťa, že nie?" Jeho zovretie na volante spevnie, signalizujúc nárast jeho prudkej povahy.

„Nie," poviem mu. Môj hlas je prakticky nepočuteľný a cítim sa vyčerpaná. Ale kvôli nemu musím pokračovať v rozprávaní a rozptýliť ho od toho, aby otočil auto a položil ruky na Deana. Boh vie čo by sa stalo, ak by sa k nemu teraz Harry dostal blízko. „Dúfam, že nebudeme mať problémy kvôli odchodu zo školy," poviem a pozriem von z okna.

„Máme obedovú prestávku: len si ju predlžujeme o pár hodín navyše."

„Nikdy predtým som to nespravila," začnem. Harry mojim smerom vyšle zmätený pohľad. „Nevynechala som školu," upresním. „Vždy som chcela vedieť aké to je, proste odísť zo školy a už sa nevrátiť, ale nikdy som nemala odvahu spraviť to."

Zachechtá sa a pokrúti hlavou. „Melanie, ty si nespravila veľa vecí. Si taký šprt," podpichne ma.

Plesnem ho po ruke a usmejem sa, moja nálada sa odrazu zlepšuje. Napriek tomu moje líca dnes očervenejú kvôli jeho slovám už po druhý raz. Tak veľmi ako sa mi prieči priznať to, má pravdu.

O pár minút neskôr zaparkujeme na príjazdovej ceste a ja sa zvítam s Missy, než ju pošlem preč. Harry vezme z auta moju tašku a odmietne ma nechať ju niesť, zatiaľ čo kráčame ku vchodovým dverám. Ticho mu poďakujem za to, že ich pre mňa podrží otvorené.

„Louis! Prišli sme skôr!" zakričí Harry hore schodmi, akonáhle vojdeme dovnútra. Žiadna odpoveď. Harry na mňa pozrie a ja pokrčím ramenami. Pustí tašku na zem, predtým ako vylezie po schodoch hore, krátko nasledovaný mnou.

Rada by som povedala, že sa sústredím na nájdenie Louisa, ale úprimne viac pozornosti venujem Harryho chrbtu a spôsobu, akým sa mu naťahujú a uvoľňujú svaly pod tenkou látkou bieleho trička: páči sa mi, ako mu pod tenkým materiálom dá vidieť tetovania.

„Nie je tu," potvrdí Harry sám sebe. V mojom vnútri sa objaví bublina vzrušenia pri myšlienke, že sme tu sami a nevedomky sa usmejem. Harryho oči zablúdia dole na chodbu, než sa vrátia ku mne. „Čo chceš robiť nasledujúce tri-"

Pritlačím Harryho k stene, prerušujúc jeho otázku. Na zlomok sekundy sa mu na tvári usadí šok, zatiaľ čo položím ruky na jeho široké ramená, pritláčajúc svoje telo k tomu jeho. Pozrie na mňa dole s rozšírenými očami, keď sa postavím na špičky, aby som naňho dosiahla.

„Mám pár nápadov," poviem mu zvodne do ucha.

Teplý vzduch, ktorý vydychuje mi ovanie tvár, keď obtriem svoje pery o tie jeho. Potrebujem cítiť jeho ústa na svojich: potrebujem aby ten malý horiaci plamienok v mojom vnútri zmenil na požiar.

Umiestni váhavo veľké ruky na moje boky, než ma k nemu pritiahne ešte bližšie. Srdce mi udiera v hrudi aj ušiach, keď svoje pery pritlačí na tie moje. Môžem cítiť slabú chuť mäty zo žuvačky, ktorú predtým mal, keď roztvorí moje ústa. Prudko nasaje vzduch, keď prstami jemne prechádzam dole jeho potetovanou hruďou. Uškrniem sa, keď svalmi na jeho spodnom brucho šklbne, čo jeho boky prinúti pritlačiť sa viac dopredu.

„Vážne si sa... na mňa práve uškrnula?" Povie medzi lapaním po dychu. Harryho hlas sa prehĺbil a mňa udivuje, aký je teraz prichrípnutý.

Takže takýto je to pocit, mať kontrolu.

„Nikdy," poviem pri tom, ako sa znovu uškrniem. Odtiahnem sa a venujem mu na pery posledný bozk, než spravím krok vzad. Jeho tmavé a predsa svetlé zelené oči sa otvoria, dopĺňajúc tak jeho frustrovaný výraz. Farba jeho líc ladí s farbou jeho pier, ktoré pri mojom odchode našpúli.

„Potrebujem sa ísť osprchovať," usmejem sa nevinne a Harry pokrúti neveriaco hlavou.

„Tak to nie je fér," posťažuje sa. „Navnadíš ma a teraz odchádzaš predtým, ako by som mohol prebrať kontrolu." Poštípem ho do líca a vydám škemravé zvuky pri tom sťažujúcom sa dieťati. Prevráti očami a ja sa zachichocem, keď mi zo žartu odhodí ruku.

„Chod vybrať film alebo niečo: budem dole za desať minút," zavolám naňho zatiaľ čo zatvorím dvere na kúpeľni a pustím vodu.

Károvaná sukňa sa mi sklzne k nohám, nasledovaná blúzkou a spodným prádlom. Vojdem do prúdu vody a usmejem sa, keď uvoľní moje stuhnuté svaly. Presne toto potrebujem: dobrú horúcu sprchu, aby ma rozptýlila od Deanovho vtierania sa a spôsobu, akým voči tomu Harry reagoval. Na tvári sa mi zjaví úškrn, keď si spomeniem na spôsobom akým povedal „Je moja" a potom ma ochránil. Povedal to zrejme len pre to, aby si ma pred ním nejakým spôsobom privlastnil a tak ho odstrašil, ale z nejakého dôvodu sa cítim, že to myslel hlbšie a úprimnejšie. Vždy keď som v týchto nebezpečných situáciách s ním, necítim sa akoby som stála len s ním: je to akoby som stála s armádou. Je ochotný pre mňa bojovať nedbajúc na následky.

Špongiou si pomaly prejdem po koži a nemôžem si pomôcť, ale musím si predstaviť Harryho ruky ako kĺžu po mojom nahom tele. Predstavím si ho pred sebou, ako po nás oboch steká voda. Jeho koža žiari, zatiaľ čo steká jeho širokými ramenami dolu po jeho vyrysovanom hrudníku. Prilepí mu vlasy na tvár a stmaví ich tým najlichotivejším a najkrajším spôsobom.

Zavriem oči a zamením vodu za jeho pery. Moje dýchanie sa zvyšuje, keď cestuje od mojej hlavy dole po mojom tele, pokrývajúc každý centimeter mojej mokrej kože.

Okamžite otvorím oči, keď si spomeniem na to, že som mu zabudla poďakovať za jeho odvážne správanie. Nie len že sa postavil Deanovi a ochránil ma, ale držal ma za ruku napriek odsudzujúcim pohľadom ktoré po nás ľudia hádzali, len aby ma trochu upokojil.

Mydlo mi sklzne po tele keď sa opláchnem a zastavím vodu. Omotávajúc okolo seba uterák odídem zo zaparenej kúpeľne do mojej izby, kde sa oblečiem. Len aby som provokovala Harryho, dám si legíny a biele tielko. Upravím si vlasy aby mi splývali po ramenách a na tvár si dám trochu makeupu. Z nejakého dôvodu si chcem dať trochu viac námahy so svojím výzorom, aj keď ma bude vidieť iba Harry. Chcem aby sa na mňa pozeral, chcel ma, potreboval ma: tak veľmi ako ja chcem a potrebujem jeho.

Moje chodidlá ticho cupitajú po drevenej podlahe, keď schádzam po schodoch, čo prinúti Harryho zdvihnúť oči od kôp s DVDčkami pred ním. Jeho ústa sa pri mojom príchode otvoria a oči rozšíria, ale rýchlo sa spamätá a postaví. Chytím sa konca zábradlia, predlžujúc jeho pohľad na moje telo.

Čo ma to posadlo?

„Um," odmlčí sa aby si prečistil hrdlo. „Aký film chceš pozerať?" Jeho líca sa začervenajú, keď mu oči padnú na moju hruď a potom na podlahu.

„Čokoľvek čo chceš," poviem nevinne s úsmevom. Na koži mu naskočia zimomriavky, keď prejdem prstami po jeho ruke, zatiaľ čo prechádzam okolo. Zohne sa a vezme jeden z roztrúsených filmov z podlahy, usmievajúc sa na obal.

„Tak teda Spider-Man." Sledujem Harryho dlhé prsty ako otvoria puzdro a vložia DVD do prehrávača. Prejde okolo mňa a sadne si o niečo ďalej na vankúš. Sedí príliš ďaleko, očividne sa odo mňa snaží dištancovať. Je si vedomý môjho zamračenia, keď vezme ovládač a pretáča začiatočné titulky. Nosím jeho obľúbené veci, prečo sa takto chová?

Vlastne, kašľať na to. Prečo sa chovám tak zúfalo? Možno je toto preňho len hra...?

Počas filmu sa moja nervozita začne stupňovať. Nelogická časť mňa nevidí nič zlé na tom, čo sa chystám ponúknuť, zatiaľ čo môj mozog nesúhlasí. Toto môže skončiť buď veľmi dobre, alebo to skončí tým, že sa mi bude Harry smiať do tváre. Neviem, či má rád dievčatá so skúsenosťami alebo je priťahovaný dievčatami ako ja, čo nič nevedia.

„Harry," poviem ticho po dvadsiatich minútach filmu. Moje prsty sa hrajú s kučerou vzadu na jeho hlave, čím si od neho vyslúžim rozkošný úsmev. Konečne mi to celé dôjde a okamžite ma zaplaví stres z toho, čo sa chystám povedať.

„Čo?" zamrmle, keď odtrhne oči od obrazovky. Prestanem sa ho dotýkať a zložím si ruky do lona. Pri mojom vystresovanom výraze nakrčí obočie a ja prehltnem svoju nervozitu, než znovu prehovorím.

Tak, a je to tu.

„Ja... chcem ti poďakovať za dnešok," zašepkám potichu a pozriem hore.

Jeho oči zmätene preskenujú moju tvár, než otvorí ústa v odpovedi.

„To nestojí za reč," povie a otočí sa späť k obrazovke, ukončujúc to. Neviem či chápe, že ma odsúva stranou alebo len nepochopil, čo som naozaj myslela. V oboch prípadoch to zmenší tú trochu odhodlania, čo som v sebe vybudovala.

„Nie," zasmejem sa nervózne. „Chcem sa ti odvďačiť," poviem v nádeji, že konečne pochopí kam sa snažím dostať. Otvorí ústa aby sa ma na to spýtal, ale potom mu to dôjde. Harryho smaragdové oči sa rozšíria v kompletnom a úplnom šoku, jeho telo napnuté. Jeho reakcia prinúti motýle v mojom bruchu vzlietnuť a mne je odrazu nevoľno.

„Čo tým myslíš?" spýta sa očividne ohúrený. Môžem povedať, že teraz už vie čo chcem spraviť: len chce aby som to zopakovala.

V pochybnostiach si zahryznem do spodnej pery a zhlboka sa nadýchnem. „Chcem aby si vedel, aká som ti vďačná," zamrmlem. S posledným kúskom odvahy položím ruku na vrch jeho stehna. „Nechaj ma ukázať ti aká som vďačná."

Ak už teraz nepochopí čo myslím, tak som skončila. Už beztak som dosť zahanbená rozprávať o tom tak ako teraz, nechcem tlačiť na niečo, čo by sa ešte nemalo stať. Harry si vzdychne a položí dlane na vrch mojich, ukončujúc tak môj dotyk.

„Mel," povie hlboko a odkloní sa, keď svoje ruky stiahnem späť. Pokrúti hlavou a úsmev zaťahá kútikmi jeho úst. Stretne sa s mojimi očami, než pozrie na moje pery. „Do pekla, tak rád by som to prijal, ale-"

„Ale čo Harry?" poviem. Moje otrávenie z jeho odmietnutia je v mojom hlase jasné, ale nesnažím sa ho nijak zakryť. „Viem čo chcem. Ja to chcem spraviť."

Ale on nechce aby som to spravila? Nechápem, prečo by to neprijal. Nie je tam na to preňho žiaden dôvod. S ostatnými dievčatami to robí stále, tak prečo nie so mnou?

Odmlčí sa a vezme moje ruky do svojich, jeho palce upokojujúco prechádzajú po mojej koži. Oheň, ktorý vo mne vyhasol, znovu zaiskrí pri dotyku jeho pokožky na mojej.

„Len nechcem, aby si to ľutovala. Ľútosť je najhorší pocit na svete a ja chcem aby si si tým bola istá než budeme robiť veci, na ktoré by si neskôr nemusela byť hrdá."

Pochybnosti sú v jeho hlase jasné a ja sa zamračím pri jeho neistote. Nie je to tak, že by som sa mu odovzdávala, len preňho raz chcem niečo spraviť. Prekvapene na mňa pozrie, keď mu dám pusu na líce.

„Ja to chcem spraviť," zašepkám mu do ucha a pobozkám ho znovu. Jamky v lícach sa mu vrežú do líc a ja zapištím, keď ma zdvihne z gauča.

„Si si tým istá?" spýta sa uisťujúco, zatiaľ čo ma nesie po schodoch.

Ono sa to deje. Vážne sa to deje. Harry a ja... je to skutočné.

Prikývnem, takmer neschopná kontrolovať si dýchanie. „Tak istá ako si len môžem byť."

Rýchlym pohybom otvorí dvere a posadí ma predtým ako vezme moju tvár do dlaní. „Poďme sa najskôr len bozkávať. Je to okej?" spýta sa a ja prikývnem. Chcem to spraviť, ale nechcem nič unáhliť. Harry skloní hlavu a jemne priloží svoje pery na vrch mojich. Najskôr ma bozkáva pomaly, ale po minúte alebo dvoch začne zrýchľovať. Jeho pery mi prechádzajú po čeľusti a ja sa pri tom usmejem. Harry si niečo zamrmle, ale tlčúce srdce v mojich ušiach mi zabráni porozumieť tomu. Rukami prejde nižšie na môj chrbát, keď sa nakloníme dozadu.

„Čo?" spýtam sa bez dychu, keď kolenami narazí o kraj matracov, čo ho prinúti sadnúť si. Odtiahne sa a znovu sa načiahne po mojej ruke: sledujem ako sa opatrne hrá s koncami mojich prstov. Prepletie svoje prsty s mojimi, než ma pomaly stiahne medzi svoje nohy.

„Povedal som, pod sem, zlato," s jemným úsmevom si potľapká po kline. Sadnem si kam mi povie, obe nohy na jednej strane. Zasmeje sa na mojej nevedomosti a presadí ma tak, aby som sedela obkročmo. Niekoľko okamihov sme ticho, zatiaľ čo jeho prsty jemne hladia moju čeľusť: zdvíhajúc moju bradu hore. Cením si, že počas tohto zostáva pokojný a pomáha mi, núti ma to, aby som to chcela spraviť ešte viac špeciálnym.

Jeho oči sa uzamknú na mojich, keď sa načiahne medzi nás a rozopne si opasok na nohaviciach, predtým ako odopne vrchný gombík. Harryho líca sa začervenajú, keď chytím prstami zips a odopnem ho, uvoľňujúc ho z napätej látky. Harry nadvihne boky a naše hrude sa spoja, keď jednu ruku obmotá okolo môjho chrbta aby mi zabránil spadnúť, zatiaľ čo si vyzlieka tesné džínsy. Uškrnie sa pri obmedzenom priestore medzi nami a prepašuje svoj drzý pohľad dole k môjmu tričku.

„Hej," poviem a nadvihnem mu bradu. „Oči sem hore."

„Poďme začať s týmto. Niečo jednoduché a pritom veľmi účinné," navrhne a ja sa jemne usmejem. Položí svoju ruku na vrch mojej a zájde s ňou dole k jeho čiernym boxerkám. Nikdy predtým som k Harrymu nebola takto blízko, takto intímne. V momente ako pustí moju ruku, stratím sústredenosť a nasmerujem svoju pozornosť k podlahe, krútiac hlavou v zahanbení.

„Ja-ja som si neni istá čo mám robiť," zamrmlem.

„Pomôžem ti," zašepká pri tom, ako nasmeruje moju chvejúcu sa ruku svojou veľkou. Harry sa prudko nadýchne pri kontakte mojej ruky na ňom a jeho boky sa pod mojim dotykom napnú. Pokračuje v tom, predtým ako priloží pery k mojim. Po pár sekundách mi prestane pomáhať svojim dotykom: pokračujem v robení toho, čo mi bolo ukázané. Hlboký vzdych mi zavibruje perami a ja sa pri tom zvuku zachichocem, nedbajúc na túžbu, ktorú vytvorí v mojom žalúdku. Moje ústa putujú k miestu na jeho krku, o ktorom viem, že ho privádza do šialenstva, zatiaľ čo si spomeniem na radu, ktorú mi raz dala Hannah ohľadom cucflekov. Použila čokoládové maliny na to, aby mi ukázala ako ten pocit vytvoriť rýchlo a jednoducho a ja nasledujem jej inštrukcie: jeho pridusená reakcia napovedá, že to má zamýšľaný efekt.

Harryho roztrasené vzdychy sa nesú miestnosťou, jeho oči pevne zatvorené. Nikdy predtým som ho takto nevidela: tak krehkého, tak zraniteľného. Nikdy som nevedela, že by som naňho mohla mať takýto účinok, že by som ho mohla prinútiť takto sa cítiť. S prívalom odvahy sa rozhodnem posunúť to ešte o krok dopredu.

Harryho oči sa roztvoria, keď prstami zájdem späť hore a vyšlem jeho smerom diabolský úsmev, zatiaľ čo chytím okraj jeho boxeriek.

„Č-o to," pokúsi sa Harry povedať a ja sledujem ako jeho oči narastú o trikrát takú veľkosť ako majú normálne, keď si uvedomí čo zamýšľam. Jeho hlas je umlčaný, keď ponorím ruku pod látku jeho boxeriek a vezmem ho do ruky bez nejakých zábran. Jemnosť jeho pokožky je prvá vec, čo si všimnem, a ten pocit ma prinúti pomrviť sa. Harryho boky pri tom kontakte vystrelia hore aby sa stretli s mojimi a jeho päsť nájde moje vlasy, ťahajúc ich dozadu. Jeho zuby ma hladovo hryzú do krku, predtým ako jeho jazyk upokojí boľavé miesta. Jeho činy sú také vzrušujúce, že na moment stratím schopnosť premýšľať.

„Áno, zlatko, presne takto," povie mdlo, keď znovu nájdem svoje stratené tempo a zastoná, keď sa rozhodnem zrýchliť a spevniť stisk. „Oh môj... panebože. Kurva," vzdychá Harry, jeho hlava sa zakloní dozadu. Moje boky sa začnú hýbať proti tým jeho pre moje vlastné vzrušenie a Harry si drsne zahryzne do pery v márnom pokuse zabrániť zmyselným vzdychom vychádzať z jeho úst.

„Spravím sa, dobre?" povie rýchlo. Jeho hlas je drsný a napriek tomu že neviem čo jeho slová znamenajú, vezmem to ako dobré znamenie. Keď sa nakloním aby som ho znovu pobozkala, Harry sťažka vydýchne cez otvorené pery a ja otvorím oči práve včas na to, aby som videla jeho vysokú postavu ako sa podo mnou mrví.

Vytiahnem svoju ruku, keď sa jeho telo napne a oči sa zovrú, vytvárajúc na jeho čele záhyb. Z Harryho vyjde dlhé a nesúvislé menovanie nadávok, zatiaľ čo sa predok jeho nohavíc stane mokrým a teplým.

Položím ruky na Harryho hruď, keď si po tom, ako skončí, položí hlavu na moje plece. Jeho nadmerné dýchanie naplní tichú miestnosť a ja sa ho pokúsim upokojiť tým, že prechádzam nechtami hore a dolu po jeho svalnatom chrbte. Zachveje sa, keď pobozkám čerstvú modrinu vpečatenú do jeho krku.

„Si kurevsky neuveriteľná," vyhŕkne Harry, zatiaľ čo ma vezme do náručia a spadne dozadu na lakte, pritláčajúc ma na vrch svojho tela.

Sústredím sa na jeho tvár, kým hľadí do stropu s vyčerpaným úsmevom. Po pár minútach trochu natočí hlavu, aby sa na mňa pozrel.

„Bolo to úžasné. Nemyslel som si, že by si to mala v sebe... očividne som sa mýlil." Povzdychne si šťastne a objatím si ma pritlačí na hruď. Harry ma zľahka pobozká na hlavu: hanblivo sa zasmejem a skryjem tvár v jeho premočenom tričku, zatiaľ čo si v hlave prehrávam, čo sa práve stalo.

Moje srdce sa hemží novonadobudnutým sebavedomím. Harryho reakcia bola tá, ktorú by som nikdy nečakala, hlavne keď to bolo z mojej iniciatívy. Milujem ten pocit kontroly a sily nad ním, čo dnes cítim. Viem, že som sa dnes nejak zmenila. Spravila som s Harrym niečo, o čom som si nemyslela, že by som kedy s niekým spravila a z nejakého neznámeho dôvodu mi to nevadí.

Verím mu. Verím nám.