Melanie.

„Pretože ťa mám rád."

Viem, že by som nemala veriť jeho slovám, že by som ich mala odsunúť stranou akoby na mňa nemali žiaden účinok, ale nemôžem. Či je jeho priznanie úprimné alebo nie, vyrazí mi dych. Moje srdce poskakuje pri možnosti že možno, niekde hlboko, ku mne niečo cíti.

Ale potom ma dobehne moja myseľ a pripomenie mi, že je opitý a nestály.

„Povieš na to niečo?" Pozerá na mňa s niečím, čo vyzerá ako nádej v jeho lesknúcich sa smaragdových očiach. Harry sa na mňa usmeje, odhaľujúc svoje rozkošné jamky v lícach, ktoré ma privádzajú do šialenstva.

„Si opitý," prehlásim, keď sa sama pre seba prihlúplo uškrniem.

„Hej, ja viem. Už si mi to povedala." Prisunie sa bližšie ku mne a jemne mi zovrie zápästie, aby mi zabránil odísť.

„Nebudem tvojim slovám veriť, pretože viem, že si zajtra nebudeš nič pamätať a odmietneš ma, keď sa ti to budem snažiť povedať. Necháš ma, aby som znovu vyzerala ako hlupák, ale tentoraz s pocitmi, o ktorých viem, že by som ich nemala cítiť," poviem ticho. Prajem si, aby bol triezvy, keď toto hovorí. Prajem si, aby boli jeho slová úprimné, a neboli to len slová vypustené do vzduchu kvôli alkoholu v jeho krvnom obehu. Harry predo mnou nikdy predtým nebol opitý, takže neviem ako sa pod vplyvom správa. Môže byť ten úprimný opilec, ktorý povie všetko, čo mu príde na myseľ, alebo môže byť chorobný klamár.

Pretočí moju malú ruku vo svojej veľkej a hrá sa s mojimi prstami. Harryho dotyk je tak upokojujúci a jemný, úplný opak jeho zvyčajného správania. Skúma moje prsty medzi svojimi: jeho sústredený výraz odhaľuje jeho vnútorné rozjímanie nad niečím. Rukou raz zovrie tú moju predtým ako si ju položí tam, kde je jeho srdce. Udiera do mojich brušiek prstov so silným a stálym tempom. S úžasom ho sledujem, zatiaľ čo údery jeho srdca naberajú na rýchlosti čím dlhšie držím ruku položenú na jeho hrudi.

„Cítiš to?" Prikývnem a stretnem sa s jeho tvrdým pohľadom. „To je kvôli tebe," povie úprimne. „Toto mi robíš, Melanie. Nútiš ma cítiť veci, ktoré som predtým nikdy s nikým necítil. Všetko toto... tieto emócie, je to pre mňa neznáme. A mrzí ma, že som k tebe vždy kretén, ale je to jediný spôsob, ako to viem zvládnuť."

Moje mlčanie zmení úprimnosť v jeho očiach na neistotu. Nie je to tak, že by som to necítila rovnako, len ma nenapadá nič, čo by som povedala ako odpoveď. Nikdy predtým som ho takého otvoreného a úprimného nevidela. Dnes ráno sa na mňa naštval za to, že som sa ho spýtala na plány do budúcnosti a teraz sa mi otvára bez toho, aby ho niečo držalo späť.

Nakloním sa dole a venujem mu bozk na hruď, čím spôsobím, že jeho srdce doslova vynechá úder. Vyjde z neho úľavný povzdych a pritlačí si ma k hrudi.

„Verím ti," zašepkám mu do krku. Moje pery pobozkajú spodok jeho brady a on spokojne zahmká. „Poďme dovnútra, je tu zima."

Moja ruka vezme tú jeho, zatiaľ čo odomknem dvere a vyskočím von. Štrk nám škrípe pod nohami a ja si vytiahnem ruku z tej jeho, aby som ju vopchala do tepla mojej bundy. Zastaví ma predtým, ako by som to mohla spraviť a namiesto toho si prepletie prsty s mojimi.

„Čo?" spýta sa ma, keď jeho smerom vyšlem pohľad plný údivu. „Rád ťa držím za ruku," zamrmle, keď sa jeho pery zdvihnú v hanblivom úsmeve a jeho líca sa začervenajú.

Toto je Harry, ktorého zbožňujem: toto je Harry, s ktorým chcem byť. Toto je jeho stránka, ktorú som nikdy predtým nevidela, a nechcem, aby to niekedy skončilo. Ale, keďže poznám Harryho, je len otázkou času kedy ho niečo rozruší a vráti sa k svojmu normálnemu, skutočnému ja.

Sklamanie, ktoré sa mi usadí v žalúdku keď prídeme k jeho dverám je neznesiteľné. Ešte nechcem povedať dobrú noc, ale viem, že musím. Moja myseľ si potrebuje odpočinúť a vrátiť sa do predchádzajúceho stavu v ktorom bola predtým, ako ma zobudil jeho hovor.

„Nepôjdeš dovnútra?" Povie so šibalským úškrnom.

Alebo nie.

Harryho dvere sa otvoria neznesiteľne hlasno do hrobového ticha v dome a ja sa pri tom zvuku prikrčím.

„Zostanem len aby som ti pomohla nachystať sa do postele," poviem ako za nami vŕzgajúce dvere zavriem.

„Do prdele, je tu vážne zima," vyhŕkne, úplne prehliadajúc moje slová. Harry sa presunie k šuplíkom s oblečením, predtým ako odtiaľ vyberie mikinu a tepláky. Stojí ma to všetko vo mne, aby som odtrhla oči od jeho postavy, keď si rozopne nohavice a stiahne si ich dole z dlhých nôh. „Nepomôžeš mi?" Zavolá na mňa s drzým úsmeškom a moje líca zahoria.

„Nie." Pokrútim hlavou a vyzlečiem si bundu, ktorú hodím na zem pri vchode.

„To odvádzaš dosť na hovno prácu s tým, že mi pomáhaš nachystať sa do postele." Rypne si do mňa, keď si oblečie mikinu na svoje šedé tričko. Po tomto skočí do postele a vezme z nočného stolíka ovládač než začne prepínať medzi kanálmi. Keď si všimne, že som sa nepohla z miesta, pobúcha po prikrývkach vedľa seba. Vyleziem na posteľ a leziem cez jeho dlhé nohy. Som však zastavená, keď moje boky stiahne dole do rozkročenej pozície.

„Zmenil som názor. Chcem aby si takto sedela: bude to oveľa viac zábavy." Žmurkne na mňa a ja prevrátim očami. Zvalím sa vedľa neho a opriem si hlavu o dosku postele za mnou. Harry okamžite položí ruku na moje stehno a ja si nemôžem pomôcť pred úsmevom, ktorý sa mi rozleje po tvári. Chvíľu takto sedíme, zatiaľ čo sledujeme náhodné nočné komédie. Počas stredu štvrtej epizódy, pošúcham rukami, keď sa ku mne konečne dostane mrznúca teplota. Moje pyžamové nohavice a tričko nerobia nič pre to, aby ma udržali v teple a Harry okupuje všetky prikrývky. Všimne si moje nepohodlie a vyzlečie si mikinu, než mi ju podá.

„Beztak mi začínalo byť horko," povie a umlčí ma, keď sa pokúsim argumentovať. Nakoniec sa vzdám a oblečiem si ju. Klamala by som, ak by som povedala, že nemilujem pocit, keď sa jeho oblečenie dotýka mojej pokožky a zaplavuje ma jeho vôňa: je to ako mix kolínskej a pižmovej arómy, ktorú môžem opísať iba ako Harry. Zápach dymu, na ktorý som si zvykla sa začína vytrácať: dá sa rozoznať už len jeho slabý náznak.

Harryho líca sa zmenia na horiacu červenú a vyzerá to, že nedokáže odtrhnúť oči odo mňa v jeho oblečení. Zahryzne si do pery predtým, ako okolo mňa odrazu obmotá ruky a položí si hlavu do jamky na mojom krku.

„Si krásna," zašepká počas môjho chichotania sa. Potom sa presunie, aby sa posadil predo mňa a položí si hlavu do môjho lona, pričom mi objasní, že sa musím hrať s jeho vlasmi vo výmene za jeho mikinu. Naučila som sa, že keď sa prstami hrabem v jeho kučerách, upokojuje ho to, hlavne ak je vystresovaný. Zatiaľ čo zapletám prameň jeho vlasov, moja myseľ sa presunie späť do dnešného rána a našej konverzácie.

„Nie je to zvláštne?" spýtam sa.

„Čo je zvláštne?" Otvorí oči a zdvihne oči ku mne hore, zatiaľ čo moje ruky pokračujú v zapletaní jeho kučier dokopy.

„No, žijeme spolu teraz už niečo cez mesiac a stále jeden o druhom nič nevieme."

Pri mojom komentári si povzdychne, očividne o sebe stále nechce hovoriť.

„Mel, vážne s týmto nechcem znovu začínať."

Potichu prikývnem a neodpoviem. Je nám spolu dobre a ja to nechcem pokaziť druhýkrát za 24 hodín. Môžem cítiť jeho pohľad na mojej tvári, zatiaľ čo čaká na moju naštvanú reakciu, ale ja mu žiadnu nedám. Nemôžem sa naňho hnevať. Harry sa nepokojne pohne pri absencii odpovedi a prekríži si ruky, predtým ako zamrmle, „Fajn. Jedna otázka, to je všetko."

Moje oči sa pri jeho slovách rozšíria a ja sústredene nakloním hlavu na stranu. Tak veľa otázok mi ohľadom neho vždy beží hlavou, ale teraz, keď na ne prišla rada, neviem si na žiadnu spomenúť. Myslím na jeho domov, jeho rodinu, a ľudí, s ktorými sa zvykol stýkať. Chcem sa ho spýtať na časy, keď bol mladší, ale viem, že to by som sa spýtala priveľa a skončilo by to len tým, že by sa naštval.

„Prečo ťa sem poslali?" spýtam sa, keď ma konečne niečo napadne.

Žuje si spodnú peru, zatiaľ čo premýšľa nad odpoveďou, ktorú nechcel poskytnúť. Po pár tichých sekundách, vysvetlí čo sa stalo.

Harry mi povie o tom, ako mu nejaké dievča podstrčilo niečo do pitia keď sa nepozeral, a ako naňho droga zaúčinkovala až keď tú noc neskôr prišiel domov. Nevedel kde je a nepamätal si veľa vecí predtým. Harry povedal, že dobre nevidel a keď prišiel domov, niečo rozbil: ukázalo sa, že to bola jediná cenná vec, čo mali. Jeho matka, alebo „mama" ako ju volá, povedala, že už neznesie viac jeho nerozumných činov.

Čakám, že tam prestane rozprávať, ale pokračuje v rozprávaní o tom, ako blízko boli k tomu, aby ich vyhodili z ich bytu. Jeho otec mu prestal posielať šeky, pretože nedostával toľko lásky, koľko si myslel, že obdrží.

Harry sa začne motať do svojich slov, keď sa ponorí do informácii o jeho otcovi a aký násilný bol. Príbehy, ktoré mi rozpráva, mi prinesú obrovské množstvo smútku a ja by som dala všetko za to, aby som tam mohla byť a ukolísala toho vystrašeného malého chlapca počas výčinov jeho otca. Žiadne dieťa by si nemalo prechádzať tým, čím si v takom mladom veku prešiel on.

Moje srdce bolí za Harryho, keď sa jeho oči naplnia slzami. Sledujem ho, ako zdvihne ruku a ukáže na jazvu v tvare kruhu. Je ťažké vidieť cez všetky jeho tetovania, ale znetvorená biela koža je viditeľná, ak sa pozriete dostatočne blízko.

„To je za to, že som nechtiac pustil tanier a rozbil ho," vykašle. Chrbtom ruky si utrie zaslzené oči, keď si začne vybavovať tú hroznú spomienku. Ten rozpadajúci sa muž oproti mne nie je Harry. Je to zlomený chlapec, ktorý vyzerá, že svoju myseľ nemôže dostať z minulosti. Všetko čo potrebuje je láska, aby ho poskladala dokopy, láska, ktorú mal dostať ako dieťa, ale nedostal. Mal byť obalený bozkami, nie jazvami. Jeho spomienky sa mali skladať zo smiechu a lásky nie z kriku a bolesti.

Chytím jeho roztvorenú ruku a nahnem sa, aby som pobozkala jeho jazvu. Cestujem perami vyššie a pobozkám ho aj na tie ďalšie, pripomienky jeho „neprijateľného" správania. Pozorne ma sleduje, zatiaľ čo pokračujem pri mojich nežných skutkoch. Rovnako ako jeho, aj moje oči sa začnú zapĺňať slzami pri jeho nešťastí. Ako mohol byť niekto tak brutálny k niekomu, kto je v srdci taký čistý?

Je zrejmé že si myslí, že jeho jazvy sú škaredé. To musí byť dôvod, prečo má toľko tetovaní, chce ich prekryť a schovať pred zvedavými očami. Preňho sú známkou slabosti: pre mňa sú pripomienkou jeho odhodlania a sily.

Nechcem, aby sa počas jedného zo svojich zraniteľných momentov cítil sám, preto pozbieram svoju odvahu a vyhrniem si rukáv mikiny. Ťažko si povzdychnem než ukážem na blednúcu jazvu na mojom predlaktí. Pozrie na mňa, zmätenie vpísané v jeho tvári.

„Ja... nemohla som nič nájsť, tak som sa porezala. Nemala som nikoho, ani Abbey," vysvetlím a v hanbe sa odvrátim. Bez zaváhania mi oplatí môj predchádzajúci čin a pobozká mi zjazvené miesto. Harry ma upokojuje, keď mi palcami utrie slzy pod očami. Jeho ruky zovrú moju tvár predtým, ako ju stiahnu dolu k tej svojej.

„Teraz máš mňa," zašepká proti mojim perám.

Dnes v noci sa mi otvoril, oveľa viac ako musel. Cítim sa k nemu o toľko bližšie, keď sme obaja odhalili niečo, o čom sme predtým nikomu nepovedali. Dnes v noci získal moju dôveru, niečo, čo často ľudom nedávam.

Len sa modlím, aby si ju nechal.

Harry nakoniec zaspí s hlavou v mojom lone, moje prsty stále masírujú jeho hlavu. Vyzerá tak pokojne, keď spí, neustále prítomná vráska, ktorá vyzerá byť vrytá do jeho čela, tam nie je. Jeho oči sa hýbu pod jeho dlhými mihalnicami a spoza pier si cestu von nájde tiché zachrápanie. Čas na hodinkách mi pripomenie, že už sa musím vrátiť do mojej izby. Ešte raz ho pobozkám, než sa dostanem spod jeho ťažkého tela.

„Melanie?" ozve sa Harry, keď vyleziem z jeho postele. Jeho ruka sa natiahne a potľapká plachtu vedľa seba, akoby ma hľadal. Predtým, ako by si uvedomil že som preč, položím vedľa neho vankúš a pritlačím ho k jeho chrbtu. Harry sa okamžite otočí a obtočí okolo neho ruky, priťahujúc objekt bližšie k sebe.

Napriek tomu ako veľmi s ním chcem zostať v posteli, viem, že je tam veľká pravdepodobnosť, že by ma ráno nachytali rodičia alebo niekto iný, kto by sa tu v ranných hodinách túlal. Až doteraz som si neuvedomila ten obrovský risk zo včerajšej noci, keď som ho prosila, aby so mnou zostal.

Opustím ho a vrátim sa do izby predtým, ako by som dostala možnosť rozhodnúť sa inak.