A/N: Upozorňujem na vulgarizmy - v tejto poviedke (hlavne v Harryho pohľadoch) je ich veľa a ja ako prekladateľ niektoré zmiernim, ak mám pocit, že to autorka nemyslela tak tvrdo (kedže naše nadávky vyznievajú horšie). Napriek tomu ich tam je dosť - tým nemyslím len túto kapitolu, ale dielo celkovo:)

Harry.

Hlasno udierajúca hudba naplňuje klub a ja sa namyslene usmejem sám pre seba, keď zachytím nespočetné množstvo náhodných dievčat, ktoré sa snažia upútať moju pozornosť. Obtierajú sa v tanci o cudzincov, bozkávajú predo mnou svojich partnerov, všetko len preto, aby sa otočili a videli, či na nich pozerám alebo nie. Je to skutočne úbohé. Potichu si upijem z drinku, snažiac sa nepočuť môjho najlepšieho kamoša, Matta, ktorý blaboce o niečom, čo sa stalo včera.

Prečo ma to vždy odveje sem, keď som naštartovaný na nejakú noc? Vlastne, nechajte ma opraviť sa. Vždy sa nájdem na prahu Mattových dverí a potom skončíme tu. Nechápem, prečo je toto jeho obľúbené miesto, myslím tým, jedlo je tu zlé, ženy sú príliš povoľné a drinky sú hrozné. Radšej by som v túto hodinu spal, ale nemôžem, pretože matka sa rozhodla, že som „príliš neúctivý" a vykopla ma na noc von.

Teplý alkohol sa mi z ľahkosťou kĺže dolu krkom a ja zavírim zvyškom na dne pohára. Povedala, že je unavená z toho, ako bývam takto neskoro vonku a chodím na tieto miesta, a napriek tomu ma vykopne von a naštve sa, že to robím. To mi príliš zmyslu nedáva.

Poklepanie po mojom pleci ma vytrhne z myšlienok. Otočím sa a zbadám náhodnú brunetu, ktorú som predtým videl v dave. Viem, že mám problém, keď v jej očiach okamžite uvidím tú iskru. Nechtami prejde po mojom bicepse a usmeje sa na mňa.

„Vyzeráš znudene, prečo nejdeš a nezatancuješ si so mnou?" Pach alkoholu je z jej dychu cítiť tak silne, že musím ten svoj zadržať a dusiť sa, zatiaľ čo hovorí. Spoza mňa počujem Matta ako sa chechtá na jej sebavedomí a pozerám naňho, ako si vezme svoj drink. S prikývnutím pozdvihne pohár a usmeje sa, predtým než sa postaví zo stoličky a odíde.

Kokot.

„Nemám rád, keď sa ma ľudia dotýkajú," poviem, keď zo seba strasiem jej blúdiace ruky. Náznak nepochopí a ďalej mi voľne blúdi nechtami po tele. Normálny človek by jej povedal aby vypadla a jej ruky by odhodil, ale ja už nejaký čas viem, že tak úplne nekráčam s davom. Beztak som už omámený, tak prečo si trochu neužiť, kým to trvá?

„No, nevyzerá, že by ti to vadilo," zapradie. Rukou na mojej koži začne kresliť kruhy, zatiaľ čo jej druhá odpočíva vzadu na mojom krku a obtáča si moje vlasy okolo prstov. Položím ruky na jej útly pás a pritiahnem si ju k sebe. Jej oplzlé slová na mňa nemajú žiaden účinok, keď pokračuje vo svojom nie-príliš-jemnom útoku, nechávajúc ma začínať cítiť ľútosť nad mojim rozhodnutím.

Predtým, než by som si to s ňou rozmyslel, prehltnem posledný dúšok môjho piva a chytím ju za zápästie, ťahajúc ju so mnou von z klubu.

***

„Harry."

Niekto mi zatrasie ramenom a ja tú ruku odsotím.

„Harry," zopakuje osoba.

„Čo do pekla chceš? Nechaj ma kurva na pokoji a vypadni," vyšteknem, keď zaborím hlavu hlbšie do vankúšov. Len ma do prdele nechaj dve minúty spať. To dievča ma skutočne začína obťažovať: nie len že bola hrozná v posteli, ale tiež zostala na noc a teraz sa rozhodne, že jej úlohou je zobudiť ma na svitaní. Čo má kurva za problém?

Počujem povzdych predtým, než hlas znovu prehovorí. „Harry, musíš sa zbaliť. Bola tam rýchla zmena plánov a odchádzaš už zajtra."

Zbaliť? Čo to-

Počkať.

„Povedala si, že to je za tri dni!" V rýchlosti sa posadím a stretnem sa s matkiným sklamaným pohľadom. Vytiahnem si prikrývku vyššie, aby som zakryl moju nahú spodnú polovicu, a ona si zahanbene odkašle, než sa pozrie preč.

„Len sa prosím obleč a porozprávame sa o tom dole," povie unavene. Váha na konci mojej postele zmizne, keď odíde.

Mojimi žilami odrazu prúdi hnev. Čo sa to dopekla deje? Samozrejme, že som vedel o tej sprostej dohode: plánoval som odísť z mesta a vyhnúť sa tomu, ale to si teraz môžem vyhodiť z hlavy. Zhrabnem z podlahy použité oblečenie zo včerajška a navlečiem si ho, predtým než prekráčam cez halu do kuchyne. Odsuniem si od zlomeného stola stoličku a opatrne sa posadím. Tento byt je úplna sračka a vážne ma trápi, že sme natoľko na mizine, že si nemôžeme dovoliť ani z polovice decentný stôl.

„Chceš čaj?" Moje mama sa otočí s pariacim hrnčekom v ruke. Pod očami má kruhy z únavy a ja viem, že dôvodom za nimi som ja. Mal by som cítiť aspoň štipku súcitu, ale necítim. Jednoducho to v sebe nemám.

„Nie," prehlásim rázne. „To čo chcem, je vedieť všetko čo sa má stať nasledujúce dni."

Sadne si oproti mne a obtočí ruky okolo hrnčeka, aby v ňom udržala teplo. „Producenti spravili chybu vo formulároch, ktoré nám poslali," začne. „Napísali zle dátum tvojho odchodu."

Prekrútim očami.

„Producenti?" pokrútim hlavou. „Toto je tak neskutočne jeb-„

„Kontroluj si jazyk," pripomenie mi s prísnym pohľadom. Nakrčím obočie a zahryznem si do pery, aby som si zabránil v kričaní na ňu. Nechcem žiadne kamery, sledujúce každý môj krok a natáčajúce ma pri tom, ako ščím alebo niečo podobné. Mám rád svoje súkromie a toto je ďaleko od mojej komfortnej zóny.

„Chcem vedieť kde budem, aký ľudia so mnou budú a meno rodiny," prikážem. Mama vyzerá, že sa jej takmer uľavilo pri otázkach, ktoré som jej položil.

„Čo?" vyšteknem, nechávajúc môj hnev vziať si zo mňa to najlepšie.

„Len som rada, že si sa rozhodol konečne sa zapojiť."

„Kto hovoril niečo o zapájaní sa? V prvom rade som toto ani nechcel robiť. Všetko čo chcem sú základné informácie, ktoré si mi už dávno mala povedať," rukami si vojdem do vlasov a zaťahám za ich konce, uvoľňujúc stres.

„Z toho čo mi povedali, zostávaš u rodiny Kerreyovcov v Amerike. Žijú v Alabame v meste s názvom Summerdale. Budeš cestovať s ďalšími dvoma deťmi, ktorých meno neviem," sleduje moju reakciu spoza okraja hrnčeka.

Prekrútim očami, keď použije slovo „deti". To nevie, že mám za pár mesiacov 19?

„Prestaň prevracať očami," povie po tom ako prehltne čaj. „Vygúľajú sa ti z hlavy."

„Idem do Ameriky?" ignorujem jej slová. Nezaujíma ma kde tam presne budem, ale vždy som chcel ísť do Štátov.

„Áno. Chceš vedieť niečo o tej rodine?" Jej pohľad padne na moje nepokojné ruky.

„Nie. Idem preč," vstanem a odkráčam k východu predtým než si nazujem topánky.

„Harry, počkaj!" zakričí, ale dvere sa pred ňou zatvoria. Navlečiem si bundu, aby som uchránil svoje holé ruky pred mrazivým vzduchom Londýna. Medzi pery si vložím cigaretu a plameň zakrývam pred vetrom rukami, keď ju zapaľujem. Dúfajúc, že nikotín upokojí moju rozbehnutú myseľ, poriadne si potiahnem a vyberiem sa kto vie kam.