Tris POV

Vstala som, ale Tobias neležal pri mne.

„Tobias?" zavolala som na neho.

Žiadna odpoveď.

Niečo tu nesedí.

Vsatala som a ponáhľala som sa do kuchyne. Nebol tu.

„Tobias!" zavolala som znovu.

Znova žiadna odpoveď.

Pokúšala som sa mu dovolať, no ani telefón mi nezdvíhal.

Šla som späť do našej izby prezliecť sa, aby som ho mohla ísť hľadať.

Keď som vyšla z kúpeľne, zazvonil mi mobil.

„Tobias." Pomyslela som si.

Utekala som to zdvihnúť, ale nebol to Tobias.

„Chris?" opýtala som sa do telefónu.

Chris šialene plakala.

„Čo sa stalo? Si v pohode?" spýtala som sa jej.

„Štyri-vzlyk -príd-vzlyk-do jamy-vzlyk-." Slabo povedala.

Moje srdce sa zastavilo.

Môj Tobias.

Môj snúbenec.

Moja láska.

Môj Štyri.

Začala som utekať k jame, bez toho aby som si uvedomovala čo robím.

Všetky negatívne myšlienky mi behali hlavou.

Keď som tam konečne prišla, bola tam Christina, ktorá plakala na zemi, vedľa nejakého tela.

Počkať. Bolo to Tobiasovo telo.

Nedá sa povedať že som onemela. Proste som tomu.... nerozumela.

Myšlienka že Tobias práve zomrel, sa mi nevedela usadiť v hlave.

Vydala som sa inou cestou, veľa otázok v mojej mysli boli pripravené na to aby som sa ich spýtala. Ale ja som nebola pripravená opýtať sa na ne.

Vyšla som na strechu a vydýchla som si, ani som nevedela že som zadržiavala dych.

Ja tomu nerozumiem.....

Slzy mi začali stekať po tvári a bola som prekvapená že nezačali padať už skôr.

Strávila som asi hodinu ležaním na streche, pozeraním sa na oblohu a plakaním. Premýšľaním. Strácala som sa vo vlastných myšlienkach.

Rozhodla som sa, že musím vedieť čo sa stalo, tak som sa zhlboka nadýchla a vstala. Moje nohy boli ako želatína, zabralo to chvíľu sústredenia ale potom som začala chodiť.

Keď som sa dostala tam, kde predtým bola Christina a kde ležalo Tobiasovo telo, našla som tam Zeka a Shaunu. Zeke plakal a Shauna ho objímala, snažila sa ho upokojiť, no ona plakala tiež. Len tu sedeli a plakali pred mŕtvym telom. Christina tu už nebola. Ľudia tadiaľto prehádzali ale ani sa na nich nepozreli, len ďalej kráčali.

Prešla som pri nich a sadla si pri Zeka. Vtedy si ma všimol a uvoľnil sa zo Shauninho zovretia aby ma mohol objať.

Váhala som, ale objala som ho späť. Znova som plakala. Pozrela som sa na jeho telo, jeho oči sú zavreté, teraz vyzerá tak mierumilovne keď je jeho tvár uvoľnená.

Zavriem oči.

Nechcem ho vidieť. Nie takto. Strašne to bolí. Nemôžem to vydržať.

Potrebujem ho. Potrebujem aby mi povedal že som odvážna, aby mi pripomenul moju silu, aby mi vykúzlil úsmev na tvári, aby ma rozosmial, aby ma objal, aby ma miloval.

Potrebujem sa zobudiť a vidieť ako sa na mňa pozerá, potrebujem aby bola jeho tvár to posledné čo uvidím predtým než zaspím, potrebujem aby ma utešil, potrebujem ho.

Počujem za sebou nejaké kroky ale neobťažujem sa otočiť, kto je to.

„Tris" podľa hlasu spoznám vzlykajúcu Christinu.

Zeke sa odo mňa odtiahol, a vstal, pričom pomáhal vstať aj mne. Videla som že prišli Christina s Uriahom .

„Tris, musíme sa porozprávať." povedala mi Christina.

Prikývla som a pobrala sa k nej. Kráčali sme k jej bytu. Obzrela som sa dozadu a videla som ako Zeke a Uriah nakladajú Tobiasovo telo na nosítka.

Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala v kráčaní. Slzy naďalej kotúľali z mojich očí

Keď sme tam prišli, Christina otvorila dvere a pozvala ma aby som si sadla do obývačky. Zavrela za sebou dvere a sadla si veľa mňa.

Obrátila som sa aby som k nej bola otočená tvárou, ona urobila to isté.

„Čo sa stalo?" triasol sa mi hlas.

„Tris, poviem ti to ale musíš mi sľúbiť, že neodídeš skôr ako dokončím z rozprávaním."

Rýchlo som prikývla. „Dobre." Povedala som trochu ustarostene a zároveň som bola zmätená akú požiadavku mi Christina dala. Prečo by som mala odísť pred tým než dorozpráva?

„Je to moja vina."