Kapitola 23
Tobias POV
Keď sa zobudím, Tris sa na mňa už pozerá.
Usmial som sa.
„Vyzeráš komicky keď spíš.“ povedala.
Zasmial som sa „Vážne?“
„Niekedy.“ posúva sa ku mne bližšie.
Pohladil som ju po tvári a dal jej ľahkú pusu.
Cítim ako sa usmieva.
„Takže žiadna opica?“ spýtala sa
„Hej! Veď som nebol opitý! Takže nie, žiadna opica.“
Smiala sa a znova ma pobozkala.
Tris prerušila bozk : „Pôjdem si dať sprchu.“
Povzdychol som a zobral ju za pás aby sa nemohla ísť osprchovať.
„Tobias!“ smiala sa „Nechaj ma osprchovať!“
Znova som si povzdychol a pustil som ju.
„Ďakujem“
Prešla so kúpeľne a zavrela za sebou dvere.
Chvíľu som ležal na posteli, predtým než som dostal nápad.
Vstal som a pomaly otváram dvere so kúpeľne. Vošiel som v boxerkách, pretože to bolo všetko čo som mal na sebe. Vošiel som do sprchy k Tris ale ona tam nebola. Čo?!
Voda sa začala valiť zovšadiaľ , no zrazu to už nebola voda ale krv. Vyšiel som zo sprchy a kúpeľňa už bola celá zaplavená krvou na úrovni môjho krku. Skúšal som otvoriť dvere ale žiadne tu neboli. Otočil som sa a umývadlo, sprcha a aj záchod. To všetko tiež zmizlo.
V kúpeľni som bol len ja a krv, ktorá bola už na úrovni môjho krku. Keď som si pomyslel že to už nemôže byť horšie, všetky steny sa začali približovať ku mne.
Už tu nie je žiadny vzduch, len krv a steny sú tak blízko, že sa oboch protiľahlých stien môžem dotknúť naraz a bez toho aby som musel rozťahovať ruky.
Zrazu sa začal niekto smiať : „Na toto som čakal dlho. Štyri, zázrak neohrozených, sa konečne stretne so smrťou.“
Ten hlas by som spoznal kdekoľvek: Eric.
Začal som sa topiť a jediné na čo sa mi dalo myslieť bola Tris. Na jej úsmev, na to aké má iskričky v očiach keď sa na mňa pozerá a na to že bude moja. Ale ona už je, vždy bola moja. Od vtedy ako som ju druhýkrát videl keď padala do siete a keď moje oči sa stretli s jej. Ďalej už musí žiť bezo mňa. Viem že to dokáže, je silná. Milujem ju a nijakými slovami sa nedá povedať ako som vďačný za naše malé nekonečno.
Potom všetko okolo mňa sčernelo.
Zrazu, od niekadiaľ som bol schopný nadýchnuť sa. Nadýchol som sa ťažkým a hlbokým dychom, otvoril oči a zdvihol chrbát, takže som teraz sedel.
Ja žijem.
Bol to len zlý sen.
Otočil som hlavou a uvidel Tris.
Široko som sa usmial, myslel som si že ju už nikdy neuvidím.
Aj keď to možno znie strašidelne, milujem sa na ňu dívať keď spí. Jej tvár je taká uvoľnená a vyzerá tak pokojne a mierumilovne.
Keď som teraz premýšľal o tom sne, tak mi vôbec nedával zmysel, tým myslím že to nemôže byť skutočnosťou. Pretože:
1, Tris len tak nemôže vytratiť zo sprchy
2, Voda sa nemení na krv.
3, Veci nezmiznú keď sa na ne prestanem pozerať
4, Steny v mojej kúpeľni sa nehýbu
V sne to bolo ako v simulácií strachu. A ako ma Armar učil pred pár rokmi buť skúsim strach poraziť alebo sa pokúsim upokojiť sa. A to je to čo som urobil upokojil som sám seba tým že som myslel na Tris.
„Myslíš na mňa?“ počul som jej sladký, ospalý hlas. Otočil som sa a pozrel na ňu. Oči mala otvorené a vždy sa ešte na chvíľu zavreli keď žmurkala. Vlasy mala úplne strapaté a trochu sa usmievala.
Myslím že som myslel nahlas.
„Vždy.“ Pobozkal som ju na čelo.
Utrápene sa na mňa pozrela „ Prečo si plakal?“
Pohladila ma po tvári a utierala už aj tak suché slzy.
Ani som si nevšimol že som plakal.
„Nočná mora.“ to je všetko čo som povedal. Ešte stále som sa na ňu pozeral a usmial som sa.
„Chceš o tom hovoriť?“
„Teraz nie“
„Už si v pohode?“
„Nie celkom“ ľahol som si vedľa nej „ ale ty si mi zlepšila náladu.“
Usmiala sa, podišla bližšie a bozkávala ma. Začal som jej bozky vracať ale ona sa odtiahla.
„Už sa cítiš lepšie?“
„Nie. Ale pomáha to. Mala by si pokračovať.“
Prevrátila očami a pobozkala ma. Teraz ma nechala aby som jej bozky vracal a chvíľu sme sa bozkávali. Po pár minútach sa ale odtiahla.
„Pôjdem si dať sprchu.“ Zašepkala mi do ucha
„Nie!“ zakričal som a zobral ju za pás možno trošku silnejšie ako som plánoval.
„Au! Tobias! Čo sa to s tebou deje?!“ otočila sa na mňa
„Prepáč. Tris prepáč.“ Povedal som pokojne a pustil som ju. No stále nešla do sprchy. „ To..to.. tá nočná mora.“
Teraz už vyzerala zmätene namiesto nahnevane alebo šokovane. „ Čo má spoločné nočná mora s týmto?“
Vážne som o tom nechcel rozprávať ale zaslúžila si vysvetlenie. Tak som jej povedal nech si sadne. Začal som jej rozprávať moju nočnú moru. Na tom začiatku sa smiala ale keď som dopovedal, vyzerala ustarostene.
Keď som skončil povedala „ Ja som v poriadku. Ty si v poriadku. Všetko je v pohode Tobias, bola to len nočná mora. Neblázni tak okolo toho dobre?“ a dala mi pusu.
Usmial som sa „Dobre.“
Znovu vstala a už zatvárala kúpeľňové dvere keď vtom som znova prehovoril.
„Počkaj Tris!“
Otočila sa a pozerala na mňa že čo jej poviem.
„Na to aby som ostal pokojný, musím vedieť že si v poriadku. A tým si budem istý len vtedy keď budem s tebou.“
„Čo tým chceš naznačiť?“ spýtala sa so záhadným úsmevom
„Chcem tým naznačiť že musím ísť do sprchy s tebou.“
Zasmiala sa „ tak ty musíš ísť so mnou. Keď hovoríš že musíš tak nemám na výber?“
„Prepáč ale nie. Musím. Určite nie pretože by som si to užíval ale preto aby si bola v bezpečí.“
Znova sa smiala a ja som sa k nej pripojil.
Milujem keď ju rozosmejem, jej smiech je taký sladký ako smiech malého dievčatka. Ale samozrejme že jej to nepoviem pretože neznáša keď ju niekto prirovná k malému dievčatku.
„Alebo sa môžem ísť osprchovať až keď sa upokojíš.“
„Znovu prepáč ale to nebude fungovať. Musíš sa osprchovať teraz a ja musím ísť s tebou.“
„A prečo nie?“ chichotala sa
„Pretože zlato, milujem ťa ale hrozne páchneš.“ Povedal som s vážnou tvárou.
Predstierala že som ju urazil. Spojila ruky, zhíkla a začala vzlykať.
„Tak potom, keď nemám žiadnu inú možnosť sa musím ísť osprchovať teraz.“
„A ja musím ísť s tebou.“ Pokojne som ju doplnil
Otočila sa a smejúco mi kývla aby som išiel za ňou.
---------
Zo včerajška si nepamätám ani hovno.
To bola moja prvá myšlienka keď som ráno vstal.
Pootočil som sa za Shaunou ale ona tu nebola.
Do riti. Dúfam že som neurobil nič hlúpe.
Mám hroznú opicu.
Potom Shauna vošla do izby.
„Ahoj zlatko! Už si hore!“ usmievala sa a ľahla si vedľa mňa.
Nie je nahnevaná, takže som neurobil včera nič zlé.
„Áno.“ Povedal som ešte ospalým hlasom. Ľahla si oproti a dala mi sladkú pusu.
„Zlato?“ opýtal som sa keď sa odtiahla.
„No?“
„Čo sa stalo včera?“
Smiala sa „ pamätal by si si to keby si sa neopil vždy keď máš šancu.“
Zasmial som sa aj ja. Mám rád alkohol. Som muž. Z časti je to prirodzené.
V každom prípade mi povedala čo sa stalo „ uhh... Lauren bola ešte viac opitá ako ty a trochu sa pohádala s Tris. Potom som ju zobrala do inej miestnosti a ukludňovala som ju pokým nezaspala. Neviem čo si medzitým robil ty ale keď som vyšla z izby pýtal si sa stoličky či vie tvoje tajomstvo.“
Smial som sa na vlastnej hlúposti.
„Potom som sa ťa opýtala čo je tvoje tajomstvo a ty si mi povedal že tvoje tajomstvo je že si najšťastnejší človek na zemi. Keď som sa ťa opýtala prečo, povedal si že máš super kamošov, neuveriteľnú rodinu, tú najlepšiu a...“
„A ďalej čo?“ zvedavo som sa spýtal
Usmiala sa „ a najkrajšiu priateľku na celom svete.“ Usmial som sa aj ja „ ešte som sa ťa opýtala či si to vážne myslíš a ty si len odpovedal „vieš čo je na tom najlepšie? Ona ma miluje a ja ju milujem tiež až po mesiac a späť.“
„Jeeej, kto je ten najlepší priateľ na svete?“ ukazoval som na seba oboma rukami.
Smiala sa a znova ma pobozkala.
„A čo sa stalo potom?“
„Tancovali sme spolu, tiež Uri a Chris. Potom keď sme prišli domov si zaspal na podlahe a ja som ťa musela niesť až na posteľ. A môžem ti povedať že tvoje svaly sú ťažšie než vyzerajú.“
„A čo Štyri?“ Ustarostene som sa spýtal
„Bože, vy dvaja ste ako starý pár.“ Prevrátila očami „ Odišiel s Tris hneď potom ako sa hádali s Lauren.“
„Aha dobre.“
Vzdychol som si. Tá hnusná opica.
Shauna sa len zasmiala a my sme sa schúlili pri seba zakiaľ sme pozerali TV.
Nenájde sa žiadny iný spôsob strávenia soboty než ležať schúlene na posteli so svojou priateľkou a pozerať Tv.
------------------------------------------------
Ahojte! Tak tu je ďalšia kapitola. Dúfam že sa páčila. <3 :D Btw ďakujem za 2000 čítaní :)
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top