Bez toho, aby mi niečo povedala, sa na ďalšie ráno pustila do balenia. Prišli Matthew s Milesom a tým Jadeom, či ako sa to volal a veľmi ochotne jej pomáhali. Celý deň som ju vlastne ani nevidel. Keď som dole do laboratória aj chcel zájsť, Matthew ma vyhodil, aby som ich nerušil. Nechcel som sa s chlapcom hádať, ale stálo ma fakt veľa síl, aby som sa udržal. Zjavne preto som okamžite schmatol Camilu, keď tesne po šiestej vyšla hore schodmi.

„Mám ešte prácu," povedala takmer okamžite, čo som ju chrbtom pritisol ku stene. Očami sa zabodla do mojich, ale žeby to niečo riešilo, to sa nedalo povedať. Skôr mi jej chladný pohľad ešte väčšmi ubližoval. „Nemám čas sa teraz vybavovať."

„Takže si si vybrala?" Tušil som jej odpoveď skôr, akoby sa pozrela niekam inam a otvorila ústa. Už keď som jej dával na výber som dobre vedel, že to takto dopadne. Mala to v sebe. Vo svojich génoch, ktoré sa jej proste nepodarí oklamať. Práca na klonoch bola jej priorita. Nie ja. Darmo ma milovala, ak tu bolo niečo dôležitejšie.

„Ja ti predsa nezakazujem, aby si šiel so mnou. Iba ti hovorím, že ma ničím nedonútiš, aby som prestala. Nemám na výber, Grayson."

„Ale máš..." Opatrne som ju pohladil po líci, ale keď siahla po mojej ruke a odtiahla si ju od tváre, nebolo mi všetko jedno. „Milujem ťa."

„Veď aj ja teba, ale...musíš ma pochopiť. Moja práca je to, na čom teraz záleží najviac. A neexistuje nič, čo by ma udržalo tu, kde mám spútané ruky. Odídem, či s tebou, alebo bez teba." A boli sme akoby znova na začiatku. Vrátili sme sa v čase, späť o tri mesiace. Znova chcela odísť a znova tu bola možnosť, že pôjde bezo mňa. Bolo zjavne na mne, aby som urobil to konečné rozhodnutie. „Prečo nechceš ísť so mnou?"

„Nejde o sťahovanie, ako také. Ide o tvoju prácu, s ktorou nesúhlasím a ktorá sa mi hnusí. Nechcem, aby si mala v rukách tak veľkú moc, lebo je veľmi pravdepodobné, že skončíš zle." Veď ako to bolo v histórii. Takmer žiadny z veľkých vodcov svoju moc neuniesol s čistou hlavou. Ak toho na človeka v takomto postavení začne byť priveľa, zrúti sa. Jeho nervy to neunesú a potom sa stane niečo, čo môže pokojne rozvrátiť polovicu zemegule. A ak bude mať Camila v rukách tak veľkú moc, akú by jej dodávala vlastná komunita a jej klony... „Bojím sa, čoho by si bola schopná, ak by si mala svoje klony. Videl som tvoju odvrátenú stránku v ten deň, keď sme riešili ten čip a..."

„Aha, takže ty sa nebojíš o mňa. Bojíš sa o to, čo by sa mohlo stať tebe, keď mi zas prepne, však?" Takto, keď to povedala nahlas, to vyznelo úplne inak, než ako som to ja myslel. Nešlo o mňa, či o ňu. Šlo o nás. O nás dvoch, o nič iné. Nezaujímala ma jej túžba po pomste. Lebo hoci som sa pomstiť chcel aj ja sám, keby si mám vybrať, kvôli nej by som neváhal ani sekundu. No ako som videl, ona to videla inak. „Grayson, prosím ťa prestať takto uvažovať, lebo svoju ponuku stiahnem a zakážem ti, aby si niekam chodil. Ak mi neveríš, aký je potom význam, aby sme boli spolu?"

„Tebe verím, ale neverím tomuto!" sykol som nahnevane a schmatol ju za zápästie. Ľavú ruku mala celú zjazvenú, pričom som jasne videl pod kožou miesto, kde mala čip. „Nedokážem na ten deň zabudnúť. Na chvíľu, kedy si mi hľadela do očí a pritom zo všetkého svojho trápenia vinila ľudskú rasu ako takú. Ja viem, že si iná a beriem to. Ale nedávaj mi prosiť dôvody, aby som si myslel, že chceš so svojim druhom vládnuť celému svetu."

„Počúvaš sa vôbec?" opýtala sa so smiechom a vytrhla si ruku. „Si ty vôbec normálny, ak mi hovoríš takéto vecí? Pre Boha, Grayson...ty ma tu obviňuješ z toho, že chcem so svojimi klonmi zotročiť celé Zem, alebo čo? To sa až tak desíš toho, žeby som mohla dosiahnuť svoj cieľ?"

„Aký cieľ? Niekoho zabiť?"

„ÁNO!" skríkla na celý dom. Nechápal som jej. Ak sme mali nový život na dosah ruky, prečo sa utápať v bolesti minulosti? Prečo nežiť úplne odznova, niekde na neutrálnej pôde? „Ten chlap ma neprávom držal v zajatí, niekoľkokrát ma znásilnil, podľa jeho slov sa podieľal na tom, že zavreli môjho brata. Kým si bol preč, dvakrát ma zmlátil, dal zbičovať Matta a napokon ma nechal umrieť spútanú v reťaziach. Grayson, kvôli jeho mužom si slepý na jedno oko a ty chceš, aby som to nechala tak? Chápem, že máš strach, ale to ešte neznamená, že ho musím mať aj ja. Nie som zbabelec, ktorý bude utekať."

V tej chvíli to priveľmi prežívala. V jej očiach neexistovalo okrem hnevu nič iné. Ak by mohla, vraždila by v tej chvíli. Namiesto toho ma však len odtlačila stranou a skôr, než by som vyjadril svoj názor zmizla znova v laboratóriu. A navyše za sebou zjavne zamkla, aby som neotravoval. JOEY by ma dnu asi pustil, ale malo cenu sa tam dobíjať? Ona sa už rozhodla a bolo nad slnko jasné, že svoj postoj k veci nezmení. Nevycúva.

„Hádam si nečakal, že ju len tak prehovoríš, aby zmenila názor," povedal zrazu Drexel z kuchyne. Netušil som, že nás doteraz počúval. Ale mohlo mi to byť jedno. Z časti bol na mojej strane. „Ona nie je jedna z tých, čo sa so strachom stiahnu. Možno v dobe, kedy si ju stretol taká bola, ale tá cesta cez púšť ju neskutočne posilnila. Objavila svoje vlastné hranice a zjavne sa nebojí siahnuť sa samé dno svojich možností."

„Jediné, čo týmto docieli, je jej vlastná smrť." To mi bolo jasné od začiatku. Otázka ale bola, či som pripravený a hlavne ochotný zomrieť s ňou, ak na to skutočne príde.