„Dokedy ma tu ešte chceš držať?" Odpovede som sa klasicky nedočkal, hoci by sa patrilo, ak by mi ju niekto konečne povedal. Ak by som tu sedel hodinu, či dve bol by som pokojnejší, ale po určite už celom dni som to tak brať nemohol. Nesťažoval som si, Rena ma zamkla v izbe kde som bol aj predtým, ale nemal som z toho dobrý pocit. Hlavne preto, že som netušil, prečo som tu. „Rena aspoň mi prosím povedz, čo sa deje. Má s tým niečo Shawn?"

„Ten o celej veci ani nevie," odvetila napokon. Zvuk, ako sa kľúčik otočil v zámke som neprepočul, ale ani to mnou nehlo. Zostal som ležať s rukami založenými pod hlavou, presne ako zvyšné dve hodiny.

„Tak? O čo ide?" Nechápal som. Na jej tvári bolo vidno znepokojenie, ale aj únavu v jednom. Preto som pravou rukou pobúchal po matraci. Nechcel som, aby vládlo medzi nami napätie a možno ak na ňu pôjdem pomaly a s citom, dokážem ho prelomiť. „Vieš, že mi to môžeš pokojne povedať."

„A čo ti mám povedať? Že Camila je preč?" Zničene klesla na kraj postele, načo som si ja v momente sadol. „Alebo, že vôbec nechápem jej premýšľanie? To dievča...za čím sa tak veľmi ženie, že tu nechala niekoho ako je Grayson? Ten je do nej po uši zamilovaný a ona sa len tak zoberie, povie mi, aby som vás niekde zamkla a to je všetko?"

„Prečo ťa ich vzťah tak veľmi žerie?" opýtal som sa nechápavo a veľmi opatrne ju objal. Samozrejme, že ma tá informácia o Camile šokovala, ale popravde som s tým počítal. Hovorila, že pre svojho nepodareného brata pôjde a tak je prirodzené, že využila hneď prvej príležitosti. Akurát som si nebol istý ohľadne jej stavu. Nebola na tom podľa mňa ešte tak dobre, aby sa išla sama motať púšťou. Ani za cenu, že by vyslobodila brata.

„Lebo to dievča si absolútne neváži to, čo má. Neváži si to, ako ju Grayson miluje. Akoby...akoby si neuvedomovala, ako ľahko o neho môže prísť."

„Uvedomuje si to až moc dobre Rena, to mi ver." Hovoril som predsa zo skúseností. Pamätal som si, ako veľmi ju bolelo to, keď sme si všetci mysleli, že Black zomrel. Akurát mala aj iné priority ako jeho a za to som ju obdivoval. Možno ak by som bol na jej mieste, nedokázal by som tu partnerku len tak nechať. No ona to urobila. Odišla na miesto, odkiaľ sa nemusí už nikdy vrátiť, len aby ešte nejako dala dokopy svoj život. „No nemôžeš jej mať za zlé, že túži mať pri sebe aj svojho brata. Ten chlapec už má len ju a Camila ho má priveľmi rada na to, aby ho nechala v base."

„Nikdy...nikdy by som takto Shawna nedokázala opustiť. Ani keby sa dialo neviem čo Evan, proste..."

„Zlatko veľmi sa týmto celým ničíš, to hádam vieš." Doslova bolelo ju počúvať. Ten tón, akým hovorila. Ešte ani mňa neprebolelo, že si ma Shawn nepamätá, ale nestrácal som nádej. Musí existovať niečo, čím by sme mu pomohli si spomenúť. „Ty nemôžeš za to, čo sa mu stalo. A rozhodne nie za to, že si ešte stále nespomenul."

„Ak by nebolo mňa, nešiel by v tú noc nikam. To kvôli mne ho napadli a kvôli mne sme prišli o bábätko Evan...všetko...všetko je to moja vina." Tak veľmi som ju chcel uistiť v tom, že to nie je pravda, ale nemal som čo povedať. Jej plač bol na mňa priveľa. Mohol som len zosilniť objatie v ktorom sa aspoň na chvíľu mohla cítiť bezpečne. Možno ak by som tu v tej dobe bol, mohlo byť všetko inak, ale nad tým bola škoda lámať si hlavu. No bolo im ich oboch tak strašne ľúto. Veľa som myslel na to, ako Shawnovi pomôcť, ale zjavne si k nemu budem musieť nájsť najprv cestu.

„Je škoda, aby sme túto tému otvárali. Ber to tak, že ja som späť a nemusíš byť už na nič sama. Ak potrebuješ pomoc, pokojne mi to povedz a ja urobím čo bude v mojich silách."

„Ale Shawn..."

„Kašli na chvíľu na neho. Daj mu čas, aby sa vyrovnal so všetkým čo sa stalo a potom keď si po nejakom čase pohovoríte, možno to s ním bude ľahšie." Nevsádzal som na to, ale ako začiatok to bude zjavne dobré. Bude samozrejme aj na mne, ako sa k celej veci postavím, ale...nemám problém s tým, aby som Rene pomohol. Predsa len sa minule sťažovala, že teraz všetko zostalo na ňu. Takže by odo mňa nebolo spravodlivé, ak by som ju v tom nechal. „Pokúsim si s ním znova nejako vybudovať vzťah, ale ty sa od neho dovtedy drž stranou. Určite sama vidíš, že je oveľa agresívnejší, než bol predtým. A fakt nemám za potreby, aby ti nejako ublížil."

„Ale ja sa mu nemôžem otočiť chrbtom Evan. Milujem ho."

„Ja viem zlatko, ale musíš myslieť aj na seba. Verím, že toho bolo teraz na teba veľa, ale..." Proste som nemal ani poňatia čo trepem, len som rozprával aby nezostalo ticho. A to bola možno chyba. Možno som ju mal proste objímať a zostať mlčať. Moje zbytočné reči aj tak k ničomu nepomôžu. „Som tu pre teba. Presne tak, ako si tu bola ty, keď zomrela Dakota. Sľubujem, že ťa podržím, len sa prosím neboj ma poprosiť o pomoc, keď ju budeš naozaj potrebovať. Som ti to koniec koncov dlžný." Opatrne som sa od nej odtiahol a pozrela jej do tváre. Tie inokedy tak krásne oči mala celé zmáčané slzami, za ktorými sa ukrývalo veľmi veľa bolesti a beznádeje. Preto som si ani nechcel predstaviť ako mohla vyzerať hneď tie prvé dni po incidente. Zjavne niečo ako ja, keď som s plačom ale zároveň smiechom sedel na chodníku a vedľa hlavy mi viseli ku stene pribití vrahovia mojej sestry.

„Som rada, že si späť."

„Aj ja. Veľmi mi to tu chýbalo," priznal som s úsmevom a poutieral jej slzy. Musel som uznať, že aj po tých štyroch rokoch vyzerala stále rovnako, ako som si ju pamätal. Veľmi ma tešilo, že sa držala bordových vlasov, ktoré sa k jej bronzovej pokožke náramne hodili. Už odkedy som ju uvidel po prvé, som obdivoval jej krásu a to sa nezmenilo ešte ani teraz.

„Veľa som na teba myslela, kým si bol preč. Počula som o tom mieste samé príšerné veci a proste..."

„Tak ver tomu, že všetko čo si počula je pravda. Nikomu by som neželal, aby sa tam ocitol." Camila mala šťastie v tom, že veľa vecí neokúsila. Lebo to, čo Carley s niektorými ľuďmi robil sa už naozaj vymykalo kontrole. To, že vás na pár hodín alebo tak zavreli do tej maličkej tmavej miestnosti bol len začiatok. Veci dokonca horšie ako tá baňa sa diali na dennom poriadku, len si pred nimi každý zatváral oči. A dokonca aj ja, lebo som bol vystrašený z toho, žeby niekedy prišiel rad aj na mňa. Maximum, čo si na mňa dovolil bolo, že ma nechal zbičovať. Pár dní potom, ako som prišiel, lebo som vraj nevedel čo so sebou. Bol som ale svedkom aj toho, že pár ľudí chcel doslova ukrižovať. Pre neho bola zábava takto ich mučiť...proste z nich týmto spôsobom dostal to čo chcel, ale ak by ste sa pozerali na tie muky, pochopili by ste.

Alebo v prípade jedenej dievčiny...tam sa zachoval asi najhnusnejšie. Mohla mať približne toľko rokov ako Camila keď prišla a čakal ju podobný osud. Neraz ju ten netvor znásilnil, dovolil to dokonca dvanástim strážnikom behom jedného večera a potom to úbohé dievča zo zábavy...podotýkam zo zábavy obesili. Ale nie tak, aby o tom nikto nevedel. Ale priamo na hlavnej chodbe, kde jej telo ako výstrahu nechali visieť celý deň. Hnusil sa mi ten pohľad viac ako čokoľvek, ale keď som si všimol koľko rezných rán mala na tele...vtedy vo mne hnev zovrel naozaj. Vrazil som tomu tyranovi hneď pri prvej možnosti. Stihol som bohužiaľ len jednu ranu, pre ktorú som celý ďalší mesiac denne znášať desať úderov bičom. A podotýkam bez slova, lebo keď som zo seba vydal čo i len hlásku, dostal som dvojnásobok. Mnohokrát sa stalo, že som proste musel už od bolesti kričať a potom ma bičom až dovtedy, kým som nestratil vedomie. Takto som sa vlastne zoznámil s Drexelom, keď som raz skončil u neho. To bolo už nejako na konci mesiaca, lebo som bol taký hotový, že som ako mŕtvy padol k zemi po prvých troch úderoch. Takže...zjavne ak by Camila videla môj chrbát, znenávidela by toho chlapa ešte viac.

„Ako sa vám vôbec podarilo utiecť?"

„Sám neviem. Nebolo to ale ľahké, to ti poviem hneď." Sám som sa pokúsil utiecť mnohokrát, ale nikdy som nenašiel dostatočne dobrú cestu. No zjavne to takto osud chcel. Aby som počkal na Camilu a pustil si ju do života. Lebo...hneď prvý deň ako som ju tam uvidel mi padla do oka. Ani nie tým, žeby bola nejako extra pekná alebo niečo, ale videl som to jej odhodlanie. Hoci sa bála, nedalo sa prehliadnuť, že chce utiecť a je pre to ochotná urobiť všetko.

„Kde je Grayson?" opýtal som sa po ani neviem akej dlhej chvíli. Proste sme len sedeli v tme, pričom jediný zdrojom svetla bol oheň v krbe. To prinieslo späť veľa spomienok na noci, kedy som nemohol spať a proste tu len ležal so slzami v očiach a žiaľom v srdci. Trvalo mi pridlho, kým som nabral odvahu sa postaviť vrahom svojej sestry. Pritom som vedel o koho ide a kde by som ich mal hľadať. Ja som sa ale priveľmi bál zakročiť a dopriať im rovnaký osud. „Možno by som mal za ním zájsť."

„Neviem, či je to dobrý nápad. Je strašne nervózny."

„A divíš sa mu? Ak si mu povedala, že je Camila preč a tiež ho niekde máš pod zámkom...ja by som sa tomu nečudoval." Nečakal som, že sa hneď bude chcieť postaviť, ale pre istotu som ju pridržal. Spolu sme potom vyšli von a Rena ma držiac za ruku viedla niekam dole. Trocha som sa bál kam sa až zatúlame, ale keď ma akousi chodbou na ktorú som si vôbec nepamätal zaviedla k veľkým dverám, upokojil som sa.

„Ak si myslíš, že s tebou bude hovoriť...prosím." Akýmsi divným kľúčom ktorý mala vo vrecku odomkla pomerne zložitý zámok a otvorila mi dvere. Bolo šero, ale hneď ako som nahmatal pri dverách vypínač, zmenil som to. Miestnosť sa naplnila jemným žltým svetlom, ktoré sa Graysonovi ale asi nepáčilo, lebo na mňa hneď vražedne zagánil. „Tu ho držíme len preto, že tento zámok by sa mu oklamať nepodarilo," dodala ešte Rena skôr, akoby nás nechala osamote a zamkla. Počítal som s tým, že na mňa počká za dverami, ale aj keby nie...možno by som sa ma mal zdržať a porozprávať sa s ním.

„Ideš v tom s nimi?" Nedalo sa prehliadnuť, že má oči červené od plaču. No nemal som dôvod to nejako komentovať. Dokázal som si predstaviť bolesť, ktorú musel prežívať.

„Nie je mi jedno, že len tak odišla, to si nemysli. Podľa mňa ešte nebola v dosť dobrom stave, aby sama podnikla takú cestu, ale rozhodnutie bolo koniec koncov na nej Grayson. Sám vieš, ako veľmi brata miluje, preto je pochopiteľné, že využila hneď prvú možnosť aby ho išla oslobodiť."

„Ale prečo sama? Dopekla prečo som nemohol ísť s ňou?!" zrúkol na mňa, akoby som mal poznať odpoveď. No nepoznal som ju. Bohužiaľ. „Keď mi všetko o sebe povedala a keď...keď mi po tom všetkom, čo jej Carley urobil dovolila, aby som...mal som pocit, že to myslí so mnou vážne. Že stojí o moju pomoc."

„Ona o ňu stojí, ale tvoje bezpečie jej bolo prvoradé. Obaja vieme, ako veľmi jej na tebe záleží a podľa mňa proste nechcela riskovať, že sa ti niečo stane." Možno som sa mýlil, ale prišlo mi, že presne takto by Camila rozmýšľala. Tiež som bol v pozícii, žeby som sa najradšej rozbehol za ňou, ale ak nás tu dala takto strážiť, musela na to mať svoj dôvod. A my by sme ho mali rešpektovať. No na Blacka sa mi aj tak pozeralo s ťažkým srdcom. Úplne ho jej odchod zobral. Akoby sa...akoby sa už nikdy ani nemala vrátiť.