„Prestaň!" sykol som do šera, sotva krik toho chlapa ustal. Nemyslel som si, že na to Shawn pôjde takto zhurta a hneď mu skoro vypichne oko. Donovan by sa mal zjavne tešiť, že sa zaobíde len s novou jazvou tesne pod pravým okom. „Takto z neho nič nedostaneme."

„Nie si tu od toho, aby si mi rozkazoval...Evan." Zaťal som päste. Tak ako som si sľúbil, pokúsil som sa s ním zas naviazať kontakt. Zašiel som za ním s úmyslom pohovoriť si, ale dlho sme súkromie nemali. Nabehli za nami akýsi chlapi s tým, že Rena a Grayson si priniesli nejaký suvenír a, že to vyzeralo na Donovana. Moc som si na neho, ani na celú partu nepamätal, ale meno mi známe bolo. Hlavne som si dal dokopy dve a dve. Jasné, že bol jedným z tých, ktorý ho napadli. To, že Donovan a Shay boli bez seba ničím som si pamätal. Tak prečo by proti Shawnovi nešli spojenými silami?

„Dobre, nebudem sa ti stavať do cesty, ale povedz mi jedno. Prečo si to pred chvíľou zahral práve takto? Teraz to pôsobí, že si na celý incident pamätáš a všetko si to iba hral."

„Aby som dostal Renu mimo. To bol môj hlavný úmysel." Ja sám som mu cestou sem povedal, kto Donovan je. Nemyslel som si ale, že sa k tomu postaví takto a, že bude klamať. Zjavne som mal mlčať, lebo týmto sa okolo celého rozprúdi ešte viac otázok, než bolo doteraz. Hlavne ak pôjde o Renu. „Nemusí sa prizerať ničomu, čo sa tu behom niekoľkých minút odohrá."

„Nemusíš ho zabíjať," pripomenul som mu a podišiel k jednej zo stoličiek. Videl som to na dlho, tak prečo si neurobiť pohodlie? Mal som odtiaľ dobrý výhľad na zviazaného Donovana, ktorý si ma už ale určite nepamätal. Stretol som sa s nimi možno dvakrát a aj to v dobe, kedy zomrela Dakota. A verte mi, že v tom období som sotva vnímal, čo sa naokolo mňa deje. „Rena s ním má určité nevybavené účty."

Stačilo tých pár slov. Tých pár, ktoré mi pošepkala keď odchádzali. Prikývol som na znak, že jej rozumiem, hoci som tomu odmietal veriť. Doteraz tu s ním bola, sedela mu naproti a pozerala sa na chlapa, ktorý jej zavraždil dieťa. A nezabila ho. Mala dokonalú možnosť, aby ho umučila k smrti, ale neurobila to. Nechala to v rukách niekoho, kto si na celú udalosť ani nepamätá. Alebo v mojich, kto pri tom nebol a nevie, čo bolo skutočným motívom.

„Uistím sa, že bude ešte vládať vnímať aj ju, neboj sa," povedal so smiechom. To ale, ako si sadol naproti tomu odpornému hovädu, to som nechápal. Myslel som si, že zvolí svoju typickú metódu, kedy sa prechádza naokolo s kovovou tyčou v ruke a nie, že si urobíme takéto doslova posedenie. Oheň v krbe za mojim chrbtom príjemne horel, ale ani svetlo plameňov, či jednej malej žiarovky v strope nerobilo dostatok svetla. Všetkému naokolo vládli strašidelné tiene, z ktorých jeden veľmi výrazný Donovanovi preťal tvár na polovicu. No aj napriek tme mi neuniklo, ako jeho bledozelené oči nenávistne hľadia na Shawna. Akoby sa potom choval, keby mu naproti sedí Grayson, ktorý ho sem dostal? Za čo mal u mňa bod navyše.

„Prečo som sa v tú noc nepresvedčil, či si skutočne zdochol?" opýtal sa ho zachrípnuto. Nepamätal som si, ako presne znie jeho hlas, ale možno to bolo lepšie. Sotva sa ozval a jeho hlas sa odrazil od stien, striaslo ma od zimy. „Mal som to urobiť, pre pokoj nás všetkých...Shawn."

„Zjavne z rovnakého dôvodu, za akým ťa nechávam teraz nažive ja. Obaja ešte túžime po pomste." Oboch som počúval veľmi pozorne. Poviem vám len toľko, že ak by ste sedeli na mojom mieste a okolo vás vládla iba tma, bez čo i len najmenšieho svetielka niekde v diaľke, pri počutí ich hlasov by ste nevedeli čo od hrôzy so sebou. Všetky slová ktoré padli v sebe mali toľko nenávisti a chladnosti, žeby vás nezahriala teplá prikrývka, či horúci čaj. Doslova by ste ten chlad cítili vnášať sa vo vzduchu. „A ty si mi dlžný vysvetlenie."

„A čo by som ti mal vysvetľovať? Aj tak si ma nepamätáš. Ani mňa, ani nikoho iného." Zasmial sa, pokúšajúc uvoľniť si ruky. Reťaze ticho zarinčali, ale to bolo všetko. Nemal sa ako oslobodiť. „Reči sa doniesli až k nám, o to sa nestrachuj. A len aby si vedel, mrzí ma, že si na nás nepamätáš. Prežili sme spolu zaujímavé situácie."

„Od koho prijímaš rozkazy? Kto bol ten, ktorý sa ma chcel zbaviť?" Netrúfal som si odhadnúť, ako asi zareaguje. Shay mi bola jedna veľká neznáma, ale vedel som o ich kšeftoch ešte z čias, kedy toto tu neexistovalo. To bolo v dobe, kedy sa Shawn a Rena spoznali. Ešte za stenami našej komunity, odkiaľ všetci traja pochádzajú.

„Bolo by moc ľahké, ak by som ti niečo z toho povedal. Skús na o prísť sám." Nesmial sa dlho. Sotva ten otravný smiech naplnil miestnosť, ho Shawn chmatol za vlasy a tresol mu hlavou do stĺpu, o ktorý bol priviazaný. Zvuk, ako jeho lebka narazila do chladného kovu bol nanajvýš nechutný, až som radšej odvrátil zrak. Zjavne som tu bol zbytočný, ale mal som za to, že ak Shawna postrážim, urobím tak Rene veľkú službu.

„Ku komu patrí?" opýtal sa Shawn a pozrel pritom na mňa. Jeho tmavé, skoro až čierne oči sa zaleskli v plameňoch ohňa ktorý za mnou horel, skrývajúc niečo málo ako zo zvedavosti, tak aj zo strachu.

„Volá sa Shay. Dakedy ste spolupracovali, ale je tomu veľa rokov," odvetil som potichu. Shawn nad mojimi slovami pokýval hlavou. Akoby si myslel, že mu klamem ešte aj ja. „Bolo to v dobe, keď si spoznal Renu a keď ste prišli sem do komunity. Neviem kde ste mohli žiť predtým, ale odtiaľto nepochádzate." Viac mi nikdy nepovedali. Ani jeden z nich. Iba toľko, že sú tu cudzinci, ktorí vlastne nikdy oficiálny azyl nedostali. Preto žijú tu a schovávajú sa. Naši drahí vysoko postavení vládcovia nemajú ani poňatia, že tu niekde podobní žije.

„Ak sme spolupracovali, prečo sa ma chcel zbaviť?"

„Neviem. Ja som tu už v tej dobe nebol." Z nejakého dôvodu som doslova cítil, že Rena zostala stáť za dverami a počúva nás. Chcel som preto vstať a pustiť ju dnu, ale neurobil som to. Nemusí tu byť a pozerať sa mu do tváre. Bude stačiť zjavne potom, ako to s ním príde skončiť. O tú radosť ju určite nepripravím.

„Choď von !" sykol nečakane. Ja som sa ale ani nepohol. Nemohol som, aby som pravdu povedal. Bál som sa, čo bude nasledovať, ak ich tu nechám osamote. „Evan vypadni!"

„Nie," odpovedal som pokojne. Zostal som na svojom mieste, až kým Shawn nevstal a neprinútil vstať aj mňa. No ja som nemienil ustúpiť ešte ani vtedy. Radšej som urobil to isté čo on mne. Šikovne ho chmatol za koženú bundu a hádam so zapojením všetkej sily, som ho dostal až ku stene, ku ktorej som ho chrbtom pritlačil. Chcel som mať istotu, že nikam neujde a pekne si ma vypočuje. „Nenechám ťa tu samého! Takže sa ma o tom nesnaž presvedčiť!"

„Ja ťa nechápem. Prečo sa o mňa do riti toľko zaujímaš? Kto si?"

„Znamenal som pre teba viac, ako si teraz možno dokážeš predstaviť. Ty si ma podržal, keď som ja po uši lietal v sračkách, za ktoré mi hrozila smrť. Dlhé roky si mi bol ako brat a ja na to odmietam zabudnúť. Nech už sa stalo čokoľvek, nikdy mi na tebe neprestalo záležať. A nikdy neprestane." Ja sám som neveril, ako ťažko sa mi jednotlivé slová hovoria. No bolo to tak. Pri pohľade na jeho jazvu, tiahnucu sa od ucha až ku krku, mi nebolo všetko jedno. Možno už nie je ten, ktorého som kedysi poznal, ale to neznamená, že ja sa vzdám všetkého, čo sme spolu prežili. Lebo to nejde. Nikdy by som to nedokázal.

„Tak ak ti na mne záleží, odídeš a necháš ma, aby som si to s ním vybavil osamote. Potrebujem to."

„Shawn..."

„Choď," povedal až moc mierumilovne a bez toho, aby mi jednu vrazil alebo niečo, ma skrátka nechal. Ruky spustil popri tele a už len čakal, kedy pustím aj ja jeho. Bál som sa to však urobiť. Neveril som jeho úsudku a už vôbec nie v tejto veci. Ak stratí nervy zabije Donovana skôr, ako nám stihne niečo povedať. „Evan..."

„Nezabíjaj ho," šepol som a pustil ho. Oklepal sa pomerne rýchlo. V momente sa mi otočil chrbtom a vrátil k nášmu väzňovi. Nič však nepodnikol, kým som tam ešte stál a pozeral sa na neho. Zjavne preto som napokon so zvesenými plecami vyšiel von a doprial im súkromie. Veril som v to, že mu neublíži, alebo ho aspoň nechá nažive, ale nemohol som si byť istý.

Dvere som za sebou zavrel maximálne potichu, čo som v momente ľutoval. Mal som zostať, aj keby to znamenalo, že sa budú na seba tí dvaja len nemo pozerať. Takto som hneď musel čeliť Rene, ktorá sedela opretá o stenu. Grayson tu už našťastie nebol, takže sme sa aspoň mohli v pokoji porozprávať. Preto som aj zvolil taktiku, v ktorej som si k nej proste prisadol a nežne ju objal okolo pliec. Akoby automaticky si hlavu oprela o moje rameno, na ktorom sa mohla vyplakať, kedy by len potrebovala. Myslel som to minule vážne. Ak budem vedieť, pomôžem jej v každom možnom smere.

„Prečo si ho tam nechal?"

„Trval na tom. Možno to pomôže Rena, nemôžeš predsa vedieť..."

„To ty si mu povedal, kto Donovan je, však? Nespomenul si." Pokýval som hlavou, čo bola zjavne pre ňu dnes posledná kvapka. A presne ako vždy, tak aj teraz som mal problém sa vysporiadať s jej slzami. Čo tak hrozné musela urobiť, aby ju život takto potrestal? Nikomu by som niečo podobné neželal. A hlavne nie potom, čo sa jej stalo ešte predtým. Ak už im dieťa nebolo dopriate, prečo sa do pekla muselo niečo stať aj Shawnovi? A hlavne s takýmito následkami? „Myslela som si..."

„Neplač. Nemá to žiadnu cenu." Nemal som ju proste ako povzbudiť. Proste by som jej tu nemohol sľubovať, že sa niečo dá do poriadku, ak ja sám som o tom neustále pochyboval. A mal som na to zjavne všetky práva, lebo nič nesvedčilo o tom, žeby sa Shawn niekam posunul. Skôr som sa obával toho, ako dlho to jeho psychika vydrží.

„Ako mu mám pomôcť? Evan musí byť nejaký spôsob ako...ako by som mu pomohla. Ja už...ja už bez neho nechcem žiť."

„Zlatko ja ti v tomto smere nemám ako pomôcť. Aj keby som ako chcel, neviem ti pomôcť." Akurát som chcel, aby sme vstali a išli odtiaľto proste preč, keď sa dvere iba kúsok od nás otvorili. Nebolo spoza nich počuť nič, čo ma malo zjavne desiť. Ale nebolo tak. Skôr ma upokojilo, keď to ticho prerušili Shawnove kroky a ako za sebou zavrel. Chvíľu na nás pozeral, ale potom...to ako k nám podišiel a načiahol k Rene ruku ma nemálo zaskočilo.

Nechápavo sa na neho pozrela, ale keď sa on ani nehol, poslúchla ho. Odtiahla sa odo mňa a opatrne jeho vystretú ruku prijala. V živote by som ale nebol čakal, že hneď ako ju vytiahne na nohy, ju objíme s toľkou nedočkavosťou. Nevsádzal som na to, že sa mu niečo v hlave za tých pár minút utriaslo, ale nech ho k tomuto kroku viedlo čokoľvek, muselo to byť silné. Hlavne, keď sa slzy v očiach zaleskli aj jemu a on sa ich ani nesnažil skryť.