Od vystúpenia ubehol nejaký ten čas, počas ktorého som sa okrem pakovania ozvučenia snažil dať dohromady i sám seba, i keď to šlo v aktuálnych podmienkach celkom na nič a začal som opäť uprednostňovať útulné prítmie karavanu, v ktorom sa dusno zdalo byť omnoho znesiteľnejšie. Slnko sa takto okolo obeda neskutočne rozvášnilo a predstava o chladnom prostredí a ešte chladnejšom všetkom, čo by sme dali do seba, sa zdala byť priam utopická. 

Napriek tomu bol Eunwoov návrh o prechádzke do vedľajšej osady, kde sa mala nachádzať malá krčma, plná presne takýchto chladných pochutín, prijatý iba jediným členom, ktorý mal nanešťastie tú schopnosť ma kdekoľvek dotiahnuť spolu s ním. 

"Čí bol tamto na javisku vôbec nápad?" spýtal som sa trochu zadýchane. Ešte i po hodine a pol od akcie som mohol cítiť ľahkú červeň v lícach. 

"Yugiho." 

Ako inak - zachechtol som sa pre seba a chytil sa pevne Jungkookovho zápästia, ktoré mi pomohlo si vitálnejšie vystúpiť na vyššiu skalu. Takých sa zdalo byť cestou i do miernejšieho kopca stále viac. 

"Navrhol to. Veľmi rýchlo sme sa toho chytili," usmial sa Jungkook popod nos a otočil sa mi chrbtom, len čo si bol istý, že ma to z úzkej cestičky nevyvráti dole po svahu, na ktorého konci sa v slnku spomedzi korún stromov ligotalo jazero. Nebol by to práve ten najpríjemnejší pád a noha sa nám tu mohla šmyknúť prakticky kedykoľvek. 

"Páčilo sa ti to?" spýtal sa teraz pre istotu Eunwoo, ktorý šiel naopak za mnou. Síce nebol najpomalší, ale nazvime to tak, že si občas až príliš užíval prítomného okamihu. 

"Skoro som sa tam prepadol," zahundral som úprimne so zahanbeným úškrnom. 

Kvôli nedostatku vzduchu v pľúcach sme niekoľko ďalších minút znovu mlčali. Väčšina z nás sa radšej častejšie pozerala pod nohy a iba potichu dúfala, že ideme správne. 

"Cítim sa, ako keby som si s tou džungľou dával druhé kolo," ozval som sa, keď mi hlavou zrazu prebehla spomienka na to, ako sme sa úmorne snažili dotlačiť karavan až do kempu. "Zhrnul by som to ako overený fakt - Yugiho nápady sú pre mňa obecne nebezpečné... Akurát, že toto nebol Yugiho nápad," s klesavým tónom hlasu som pootočil hlavu o trochu nižšie za seba. 

Tam ma samozrejme očakával iba flegmatický úsmev očí. 

"Neboj, ešte mi poďakuješ, hyung." 

Zachechtal som sa trochu sarkasticky a otrel si spotené čelo. "Budem ti veriť." 

"Je to fakt skratka... a aspoň sa vyhýbame slnku," ubezpečil ma Jungkook, ktorý sa dlhšiu chvíľu zdržiaval skôr vo svojich myšlienkach. "Yugiho skratka bola síce tiež skratka, ale už na mieste som vysvetlil, prečo bola debilná." 

S vyvalenými očami som zažmurkal na chrbát osoby, z ktorej zrejme na podnet neznesiteľného tepla vyšiel neočakávaný expresívnejší výraz. Niežeby sa Jungkook zvykol vyjadrovať vždycky nejak extra korektne. 

"No, no... bacha na jazyk," zamumlal som a poklepal mu prstami na bedro. 

"Pardon. Veď viete, že ho milujem," ozval sa znovu ten nevinnejší rozveselený hlas. 

"Aj my teba, Jungkookie," prišlo automaticky sladko spoza mňa. 

Otočenia sa som oľutoval hneď ako som uvidel Dongminove zľahka našpúlené pery a palec skrížený s ukazovákom. 

S červeňou, ktorá sa mi nahrnula späť do líc, som si na to už zvládol iba znavene povzdychnúť. 

Prečo som s nimi musel ísť práve ja? 

*Bcs he is so... yes... aj Yoongi je určite secretly jeho fan <3